Príspevok na úhradu za pobyt v zariadení pre seniorov: Komplexný prehľad

Život seniorov sa v istom veku stáva náročnejším a často vyžaduje pomoc a starostlivosť. Zariadenia pre seniorov predstavujú dôležitú súčasť systému sociálnych služieb, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť a podporu. Avšak, pobyt v takomto zariadení je spojený s finančnými nákladmi, ktoré môžu byť pre mnohých seniorov a ich rodiny značnou záťažou. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevkoch na úhradu za pobyt v zariadení pre seniorov na Slovensku, procese ich získania a ďalších dôležitých aspektoch.

Postup poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby

Proces získania sociálnej služby, a teda aj možnosti príspevku na úhradu za pobyt, začína žiadosťou občana o posúdenie odkázanosti na konkrétny druh sociálnej služby, resp. na konkrétny druh zariadenia sociálnych služieb (uvedený v § 34 až 41 zákona o sociálnych službách). Táto žiadosť sa podáva v súlade s vecnou a miestnou príslušnosťou obce a vyššieho územného celku (VÚC) podľa § 92 ods. zákona.

Na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu obec/starosta alebo VÚC/predseda vydá rozhodnutie o tom, či občan je alebo nie je odkázaný na sociálnu službu - konkrétny druh sociálnej služby.

Ak už občan má právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu a má záujem o jej poskytovanie alebo zabezpečenie s finančnou podporou z verejných prostriedkov, a zároveň chce, aby sa pri platení úhrady za poskytovanú sociálnu službu na neho vzťahovala právna ochrana zostatku z príjmu, písomne požiada príslušnú obec alebo VÚC o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby.

Obec alebo VÚC následne, na základe výberu poskytovateľa občanom, poskytne sociálnu službu priamo, prostredníctvom ním zriadenej alebo založenej právnickej osoby, ktorá je verejným poskytovateľom sociálnej služby, alebo ju zabezpečí u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa, pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 až 9 zákona o sociálnych službách.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Podľa § 8 ods. 7 zákona, občan, ktorý je na základe právoplatného rozhodnutia odkázaný na túto sociálnu službu, môže požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo zariadenie zriadené alebo založené obcou a VÚC. Ak toto zariadenie uzatvorí so žiadateľom zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb, povinnosť obce alebo VÚC podľa § 8 ods. 2 a 3 je splnená.

V prípade, že zariadenie nemá voľné miesto, je v zmysle § 8 ods. 4 povinné bezodkladne zaslať žiadosť klienta o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby príslušnej obci alebo VÚC, ktorá na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedie poradie, v ktorom poskytne alebo zabezpečí poskytnutie sociálnej služby žiadateľom, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, ak nie sú na strane tejto fyzickej osoby preukázateľné dôvody potreby bezodkladného poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby.

Ak obec alebo VÚC zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, zabezpečí poskytovanie sociálnej služby tak, že preukázateľným spôsobom požiada budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby (buď na určitú kapacitu klientov alebo pre konkrétneho klienta) v súlade s § 8 ods. 8 zákona.

V prípade, že občan žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v zariadení a ani vyššie uvedeným postupom nie je možné zabezpečiť pre občana sociálnu službu v zariadení, obec alebo zariadenie s právnou subjektivitou zaradí občana do poradia na poskytovanie alebo zabezpečenie sociálnej služby u poskytovateľa, o ktorého klient prejavil záujem - na základe informovaného výberu si ho vybral, tak aby sa zachovalo jeho právo voľby.

Ak má fyzická osoba záujem o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bez potreby dodržania vyššie uvedeného postupu, t. j. aj bez potreby posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, a ak sa jej bude ňou zvoleným poskytovateľom tejto sociálnej služby poskytovať v rámci tejto sociálnej služby aj pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, uzatvára zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s poskytovateľom sociálnej služby priamo (bez „sprostredkovania“ obce alebo VÚC) a platí úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov na poskytovanie sociálnej služby (tzv. samoplatca).

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Úhrada za sociálnu službu

Za poskytovanie sociálnej služby sa platí úhrada. Jej výška závisí od druhu sociálnej služby a od toho, kto službu poskytuje. Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom. Ak sociálnu službu poskytuje obec alebo VÚC, výška úhrady je stanovená vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré musí byť prístupné verejnosti. V prípade, že sociálnu službu poskytuje neverejný poskytovateľ, výška úhrady sa riadi jeho cenníkom.

Výška úhrady závisí aj od príjmu a majetku žiadateľa. Pri posudzovaní príjmu sa postupuje tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem žiadateľa o sociálnu službu (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok) za predchádzajúci kalendárny mesiac pred začatím poskytovania služby s príjmom jeho manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem žiadateľa.

Za majetok sa považujú veci a práva v hodnote vyššej ako 10 000 €. Do tejto sumy sa nezapočítava byt alebo dom slúžiaci na trvalé bývanie (okrem prípadu, keď sa žiada o poskytovanie trvalej pobytovej služby), pôda užívaná pre vlastnú potrebu, nevyhnutné vybavenie domácnosti, ošatenie a obuv, ale aj veci, na ktoré sa poskytol príspevok na kompenzáciu alebo jednorazová dávka v hmotnej núdzi. Motorové vozidlo sa do majetku nezapočítava v prípade, ak sa využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia.

Prijímateľ sociálnej služby nemôže zostať po jej zaplatení úplne bez príjmu. Vždy mu z neho musí zostať určitá časť určená podľa životného minima pre jednu dospelú osobu. Výška životného minima sa mení každý rok v júli a následne sa prehodnocujú všetky platby a príspevky, ktoré sa od životného minima odvíjajú. Prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak je jeho príjem nižší alebo sa rovná sume, ktorá mu má zostať.

Právna ochrana prijímateľa pred platením neprimeranej úhrady

Doručenie písomnej žiadosti zo strany fyzickej osoby, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, obci alebo VÚC, v rozsahu ich pôsobnosti, podľa § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 a s ňou súvisiace preukázateľné požiadanie zo strany tejto obce alebo VÚC konkrétneho touto fyzickou osobou vybraného neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby, a to podľa § 8 ods. 8 zákona o sociálnych službách, je právne významné aj na ochranu prijímateľa pred platením úhrady neprimeranej jeho príjmu a majetku ku dňu splatnosti tejto úhrady.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Podľa § 72 ods. 8 zákona o sociálnych službách prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 a 34 až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu ku dňu jej splatnosti podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ak § 72 ods.18 a § 72a neustanovujú inak. To sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorému neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, o ktorej poskytovanie nepožiadali obec alebo VÚC, a na prijímateľa sociálnej služby, ktorému poskytuje sociálnu službu neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.

To znamená, že uplatnenie právnej ochrany zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu ku dňu jej splatnosti je pri poskytovaní sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby viazané len na prijímateľa sociálnej služby, pre ktorého obec alebo VÚC požiadali tohto neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby podľa § 8 ods. 8 zákona o sociálnych službách.

Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby

Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou podľa § 71 ods. 6 a § 78a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) sa poskytuje podľa formy sociálnej služby, štruktúry prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb v konkrétnom zariadení sociálnych služieb a je účelovo určený na pokrytie časti nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v tomto konkrétnom zariadení.

Obci, ktorá poskytuje sociálne služby vo vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb alebo obci, ktoré zriadila alebo založila vybrané druhy zariadení sociálnych služieb - nocľaháreň, útulok, domov na polceste, zariadenie núdzového bývania, zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a denný stacionár. Neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb vo vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb - zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, zariadenie podporovaného bývania, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, denný stacionár, nocľaháreň.

Podmienky poskytovania finančného príspevku

Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a § 78aa zákona o sociálnych službách na príslušný rozpočtový rok sa poskytuje na základe písomnej žiadosti doručenej ministerstvu v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb ( ďalej len „IS SoS“) . Obec a neverejný poskytovateľ vybraných druhov sociálnych služieb predkladá písomnú žiadosť v elektronickej podobe prostredníctvom IS SoS podľa § 78b Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v termíne od 1. júla do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka, t. j. od 1. júla 2025 do 31. augusta 2025.

Odporúča sa, aby si poskytovateľ sociálnej služby, ktorý je povinný v IS SoS vyplniť Hlásenia o prijímateľoch sociálnej služby (P03) a Hlásenia o zamestnancoch (P04), pred podaním písomnej žiadosti o finančný príspevok tieto hlásenia skontroloval podľa skutočných údajov a stavu ku dňu podania žiadosti . Tým sa predíde chybám, ktoré by mohli vzniknúť z dôvodu neaktualizovania údajov o prijímateľoch sociálnej služby, ktoré majú vplyv na výšku žiadaného finančného príspevku.

S oneskorením podania žiadosti v zákonom stanovenej lehote je spojený jednoznačný následok zániku práva poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok na príslušný rozpočtový rok, ak ministerstvo zo závažných dôvodov nerozhodne podľa § 78c ods. 8 zákona o sociálnych službách o odpustení zmeškania termínu na podanie tejto písomnej žiadosti o poskytnutie finančného príspevku.

Ministerstvo uzatvára s obcou a neverejným poskytovateľom zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby. Finančný príspevok sa vypláca podľa § 78d ods. 3 zákona o sociálnych službách štvrťročne (nie jednorazovo na celý kalendárny rok) na počet kalendárnych dní v danom štvrťroku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a na počet pracovných dní pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby.

Okrem podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sú upravené v ustanovení § 78d ods. 2 zákona o sociálnych službách, sú obsahom zmluvy aj podmienky vrátenia príspevku alebo jeho pomernej časti, ak poskytovateľ pobytovej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní a poskytovateľ ambulantnej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas 20 a viac po sebe nasledujúcich pracovných dní .

Duplicita poberania podpory

Je dôležité, aby bolo miesto obsadené prijímateľom sociálnej služby, ktorý platí úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby v zariadení, t. j. sa takýto druh podpory (príspevok alebo dávka) vypláca prijímateľovi finančného príspevku na toto miesto v zariadení príslušnou inštitúciou iného štátu. Cieľom je zabrániť duplicite poberania takejto podpory na rovnaký účel z verejných zdrojov, t. j. na zabezpečenie finančnej podpory pri odkázanosti klienta na pomoc inej osoby (napr. cudzincom pri poberaní „ Pflegegeld “ z Rakúska alebo „příspěvku na péči“ z Českej republiky, netýka sa to poberania starobného dôchodku ).

V prípade, že finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby nebude z rôznych dôvodov poskytnutý ministerstvom, fakultatívne ho môže na základe písomnej žiadosti poskytnúť aj obec alebo vyšší územný celok.

Odľahčovacia služba

Odľahčovacia služba (OdS) je sociálna služba poskytovaná neformálnemu opatrovateľovi, ktorý opatruje svojho rodinného člena/príbuzného. Pomocou využitia odľahčovacej služby si môžu opatrovatelia, ktorí celodenne, resp. nepretržite opatrujú svojich príbuzných, dopriať „voľno“ od náročnej starostlivosti. V čase, keď si opatrovateľ potrebuje vybaviť osobné náležitosti, lekára, hospitalizáciu, ísť na dovolenku a pod., sa opatrovanej osobe poskytuje „náhrada“ za neformálneho opatrovateľa pomocou sociálnej služby.

Nárok na využitie odľahčovacej služby majú všetky osoby, ktoré opatrujú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a poberajú za jej opatrovanie peňažný príspevok na opatrovanie. Takéto „voľno“ sa poskytuje na 30 dní v rámci jedného kalendárneho roka, pričom môže byť čerpané aj prerušovane po jednotlivých dňoch, nie však po hodinách, resp. ak sa využije OdS iba na niekoľko hodín počas dňa (napr. 2-3 hod.), ráta sa to ako celý deň.

Od 1. decembra 2024 nastáva zmena! V prípade OdS, ktorá sa poskytne terénnou alebo ambulantnou formou, bude možné jej efektívnejšie využitie podľa individuálnych potrieb.

Ktoré sociálne služby môžem využiť na odľahčenie?

Odľahčenie opatrovateľa sa poskytuje pomocou sociálnej služby. OdS zabezpečuje obec/mesto (obecný/mestský úrad), v ktorom má opatrovaný trvalý pobyt. Obec/mesto je povinná v rámci svojej pôsobnosti OdS poskytnúť alebo zabezpečiť. Informujte sa na obci/meste a následne podajte písomnú žiadosť o poskytnutie alebo zabezpečenie OdS.

Je odľahčovacia služba spoplatnená?

Áno, je spoplatnená, za OdS zaplatíte poskytovateľovi sociálnej služby tzv. úhradu podľa jeho aktuálneho cenníka.

V rámci podpory odľahčenia opatrovateľov, ktorí opatrujú dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím (vo veku 6-18 rokov) a poberajú peňažný príspevok na opatrovanie, sa v súčasnosti realizuje prostredníctvom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny projekt „Podpora odľahčenia opatrovateľov“. Cieľom projektu je finančne prispieť opatrovateľom na úhradu za poskytnutú OdS. Po poskytnutí a uhradení OdS sa žiadateľovi preplatia (refundujú) vynaložené finančné prostriedky zo strany opatrovateľa na úhradu.

Maximálna výška príspevku, ktorou sa opatrovateľovi môže prispieť:

• pri využití terénnej formy sociálnej služby - 9,93 €/na hodinu
• pri využití ambulantnej formy sociálnej služby - 3,97 €/na hodinu
• pri využití pobytovej formy sociálnej služby - 50,77 €/na 1 deň

Oprávnený žiadateľom na refundáciu úhrady OdS je každý poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý opatruje dieťa vo veku 6-18 rokov (momentálne je možné v rámci projektu podporiť iba uvedenú vekovú kategóriu, čo ale neznamená, že mimo rámca projektu sa odľahčovacia služba nemôže poskytnúť aj opatrovateľom, ktorí opatrujú ľudí vo vekovej kategórii 18+!).

Rôzne typy zariadení a podmienky prijatia

Podmienky pre vstup do zariadenia pre seniorov sa líšia v závislosti od konkrétneho zariadenia a jeho zamerania. Niektoré zariadenia vyžadujú určitý stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, iné sa zameriavajú na klientov so špecifickými ochoreniami.

Príklady podmienok pre vstup:

• III. stupeň odkázanosti
• II. stupeň odkázanosti
• Dôchodkový vek a IV. stupeň odkázanosti
• Vek do dovŕšenia dôchodkového veku a V. stupeň odkázanosti alebo III. stupeň odkázanosti
• V. stupeň odkázanosti a špecifické ochorenie, na ktoré sa zariadenie zameriava

Stupne odkázanosti a ich vplyv na rozsah pomoci

Stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je dôležitým faktorom pri posudzovaní nároku na sociálnu službu a pri určovaní výšky finančného príspevku. Stupne odkázanosti sa v súčasnosti rozlišujú od II. po VI., pričom každý stupeň zodpovedá určitému rozsahu potrebnej pomoci.

Príklady rozsahu pomoci podľa stupňa odkázanosti:

• I. stupeň - 0 hodín
• II. stupeň - 2-4 hodiny
• III. stupeň - 4-6 hodín
• IV. stupeň - 6-8 hodín
• V. stupeň - 8-12 hodín
• VI. stupeň - klient platí úhradu podľa jeho príjmu a majetku a po zaplatení musí klientovi zostať príjem stanovený zákonom na úhradu iných výdavkov

Útulky a nocľahárne: Špecifické prípady

V prípade útulkov a nocľahární, ktoré sú často prevádzkované neziskovými organizáciami založenými obcou, platia špecifické pravidlá. Klienti v týchto zariadeniach nie sú povinní podať žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo VÚC. Žiadajú o ňu priamo poskytovateľa (útulok).

Úhrada v týchto zariadeniach sa určuje podľa regulácie pre verejného poskytovateľa sociálnej služby ustanovenej v § 72 ods 2 a nasl. zákona o sociálnych službách. Sociálna služba, ktorá má nízkoprahový charakter, musí byť pre fyzickú osobu ľahko dostupná aj vzhľadom na výšku požadovanej úhrady.

Obec, ktorá si založila neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje útulok s miestom poskytovania tejto sociálnej služby v územnom obvode tejto obce, je povinná ju spolufinancovať, a to bez ohľadu na trvalý pobyt klientov, ktorým sa táto služba v tomto zariadení poskytuje.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytuje na základe žiadosti obci, ktorá zriadila alebo založila útulok, finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie.

Zabezpečenie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa

Ak si občan vybral neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ale obec/VÚC nepožiadal a nezazmluvnil tohto neverejného poskytovateľa na finančnú podporu poskytovania sociálnej služby občanovi z rozpočtu obce/VÚC, môže byť takáto sociálna služba poskytnutá týmto vybraným neverejným poskytovateľom len ako tzv. samoplatcovi.

Ak obec/VÚC zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, neverejného poskytovateľa si vyberá klient, pričom ustanovenie § 8 odsek 5 zákona o sociálnych službách neobmedzuje voľbu klienta určitým územím, napr. samosprávneho kraja, v ktorom má trvalý pobyt. Ak teda klient podá príslušnej obci/VUC žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby u vybraného poskytovateľa, obec/VÚC je povinná požiadať tohto poskytovateľa o uzatvorenie zmluvy o poskytovanie sociálnej služby s jej občanom (žiadateľom). V takomto prípade, poskytuje obec/VÚC finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi aj vtedy, ak sa nachádza mimo jeho územia.

Ak klient uzatvorí zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s ním zvoleným neverejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, bez podania žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby príslušnej obcí/VUC, táto nie je povinná poskytnúť finančné príspevky neverejnému poskytovateľovi, t.j. na poskytovanie sociálnej služby klientovi sa neprispieva z verejných prostriedkov.

Povinnosti obce pri poskytovaní sociálnych služieb

Obec je povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v obligatórnej pôsobnosti, a to v súlade s § 8 ods. 2 zákona o sociálnych službách (t.j. ak je oprávnený dopyt zo strany cieľových skupín- fyzických osôb , ktoré sú odkázané na konkrétny druh sociálnej služby ). Obec nie je povinná sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa.

Pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnych služieb obec vychádza z potrieb svojich obyvateľov vychádzajúcich aj z komunitného plánu sociálnych služieb v územnom obvode obce. V prípade, že v danej obci nie sú klienti, resp. požiadavky na príslušnú sociálnu službu, nie je potrebné danú sociálnu službu zriaďovať, poskytovať alebo zabezpečovať. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na VÚC.

Obec môže poskytovať sociálne služby, napríklad sociálne poradenstvo, nízkoprahové denné centrum prostredníctvom založenej právnickej osoby, alebo aj samostatne ako obec, napríklad v priestoroch denného centra (klubu dôchodcov).

Pokiaľ ide o základné sociálne poradenstvo, túto odbornú činnosť obec a VÚC poskytuje priamo ako svoju originálnu samosprávnu pôsobnosť orgánu verejnej moci (§ 80 písm. f)) a nie ako samostatnú odbornú činnosť, u ktorej sa na vznik oprávnenia ju poskytovať požaduje zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb vedeného príslušným VÚC; to znamená, že obec sa na výkon základného sociálneho poradenstva neregistruje.

tags: #príspevok #na #úhradu #za #pobyt #v