Nevykonávanie závislej činnosti: Podmienky a zmeny v legislatíve

Tento článok sa zameriava na podmienky nevykonávania závislej činnosti v kontexte zmien v slovenskej legislatíve, najmä v oblasti služieb zamestnanosti a sociálnej pomoci. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o aktuálnych pravidlách a pripravovaných zmenách, ktoré majú vplyv na uchádzačov o zamestnanie, zamestnávateľov a osoby so zdravotným postihnutím.

Zmeny v zákone o službách zamestnanosti

Dňa 04.08.2022 bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK) zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Tento návrh prináša niekoľko významných zmien, ktoré sa dotýkajú rôznych aspektov zamestnanosti a podpory trhu práce. V súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022 je kľúčovým cieľom návrhu zákona upraviť právny rámec poskytovania finančných príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce (AOTP) a zabezpečiť zosúladenie zákona č. 5/2004 Z. z. s aktuálnymi potrebami.

Kľúčové ciele návrhu zákona:

• Revízia právneho rámca poskytovania finančných príspevkov v rámci AOTP za účelom zlepšenia ich efektívnosti a účinnosti.
• Rozpracovanie úloh vyplývajúcich pre oblasť zamestnanosti a tvorby pracovných miest v reakcii na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 - 2024.
• Posilnenie podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce.
• Uľahčenie zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín naviazaním určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov s vypustením podmienky miery evidovanej nezamestnanosti nižšej ako 5 %.
• Zabezpečiť udržateľnosť systému riadenia Aliancie sektorových rád a sektorových rád.
• Úprava reaguje na strategický cieľ vyplývajúci zo Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 - 2030, pomôcť ľuďom rozvíjať si zručnosti na rýchlo sa meniacom trhu práce, ktorí si potrebujú neustále dopĺňať svoje vedomosti, zručnosti a kompetencie, pretože ich vzdelanie a odborná príprava nepostačujú na splnenie aktuálnych alebo očakávaných potrieb trhu práce.

Zjednotenie aktívnych opatrení na trhu práce

Návrh zákona sa zameriava na zjednotenie aktívnych opatrení na trhu práce zameraných na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (§ 50, § 50j, § 51a). V súvislosti so zákonom o dobrovoľníctve sa navrhuje vypustenie § 52a - príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby.

Chránené dielne a pracoviská

Zámerom návrhu je aj precizovať právnu úpravu týkajúcu sa definície chránenej dielne a chráneného pracoviska, a to vo vzťahu k zamestnávaniu v pracovnom pomere, resp. k vykonávaniu alebo prevádzkovaniu samostatnej zárobkovej činnosti na pracovisku občanmi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na pracovných miestach zriadených právnickou osobou alebo fyzickou osobou. V súlade s návrhom definície chránenej dielne a chráneného pracoviska sa precizujú podmienky pre priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Účelom zavedenia podmienky vlastníctva priestoru alebo nájmu priestoru, v ktorých bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je overenie skutočnosti, či žiadateľ o postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska má právo priestory užívať a vykonávať v nich činnosť. S poukazom na dodržanie účelu tohto zákona sa návrhom na rozšírenie aj na správu priestoru, reaguje na poznatky aplikačnej praxe a umožňuje sa, aby aj inštitúcia, ktorá má zverený majetok do správy na základe zákona, tento spravuje a na liste vlastníctva je uvedená ako správca, t. j.

Dočasné uvoľnenie pracovných miest:

Nad rámec súčasne platného právneho stavu sa navrhuje ustanoviť výnimku pri dočasnom uvoľnení pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku. V chránenej dielni, v ktorej počet zamestnaných občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce klesne pod 50 % z dôvodu uvoľnenia pracovných miest, na ktorých boli zamestnaní občania so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, sa podmienka zamestnávania najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere na pracovnom mieste v chránenej dielni bude považovať najviac počas troch mesiacov za splnenú, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu, písomne oznámi túto skutočnosť úradu najneskôr v deň, v ktorom prestala plniť uvedenú podmienku. Ak sa uvoľnilo pracovné miesto na chránenom pracovisku, podmienka zamestnávať občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere na pracovnom mieste na chránenom pracovisku sa bude považovať najviac počas troch mesiacov za splnenú, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu, písomne oznámi túto skutočnosť úradu najneskôr v deň, v ktorom prestala plniť uvedenú podmienku.

Prečítajte si tiež: Rozhodcovský súd

Podpora zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín

V oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín sa návrh zákona zameriava na uľahčenie zamestnávania štátnych príslušníkov tretích naviazaním určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov s vypustením podmienky miery evidovanej nezamestnanosti nižšej ako 5 %. V súvislosti s udržaním kvalifikovanej pracovnej sily sa návrhom zákona zavádza možnosť zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny počas obdobia rozhodovania o žiadosti o obnove prechodného pobytu na účel zamestnania a uľahčenie obnovenia prechodného pobytu na účel zamestnania vypustením požiadavky na prihliadnutie na situáciu na trhu práce a umožnenie udržania kvalifikovanej pracovnej sily v rovnakom zamestnaní.

Aliancia sektorových rád

Návrh zákona tiež zavádza strategický charakter pôsobnosti Aliancie sektorových rád (ďalej len „aliancia“) a sektorových rád s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systému riadenia týchto rozhodujúcich nástrojov aktívnej politiky trhu práce zameraných na opis nárokov trhu práce na pracovné miesta a prenos týchto potrieb do systému celoživotného vzdelávania v súlade so Stratégiou celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 - 2030.

Informačná povinnosť pre zamestnávateľa

V rámci návrhu zákona dochádza k zavedeniu informačnej povinnosti pre zamestnávateľa, ku ktorému bude vyslaný občan EÚ. Uvedená úprava predstavuje odlišnú úpravu od existujúceho transpozičného opatrenia čl. 1 bodu 2 písm. b) ods. 1a) tretej vety smernice (EÚ) 2018/957 prostredníctvom § 4 ods. 5 zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Oproti existujúcej povinnosti sa povinnosť líši v jej nositeľovi - v prípade navrhovanej úpravy ide o tuzemského zamestnávateľa, v prípade existujúcej transpozície ide o hosťujúceho zamestnávateľa. Najzásadnejší rozdiel spočíva v rozsahu údajov, ktoré tieto subjekty predkladajú.

Ďalšie zmeny v zákone

• Sprecizovanie ustanovenia § 2 ods. 2: Navrhuje sa sprecizovanie znenie ustanovenia § 2 ods. 2 a jeho zosúladenie so znením zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Navrhuje sa v súlade s faktickým stavom sprecizovať, že rovnaké postavenie ako občan Slovenskej republiky má štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky. Rovnako sa navrhuje v súlade s existujúcou definíciou znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. V zmysle článku 24 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Dohoda“) sa navrhuje úprava pre občanov Spojeného kráľovstva a ich rodinných príslušníkov, ktorí majú oprávnenie na voľný pohyb na základe Dohody.
• Sprecizovanie pojmu rodinného príslušníka: Navrhuje sa sprecizovanie pojmu rodinného príslušníka občana členského štátu EÚ o občana Slovenskej republiky v nadväznosti v platnú úpravu pojmu členského štátu Európskej únie v ods.
• Definícia zamestnávateľa: V súvislosti s navrhovaným vypustením § 51a Príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní a reagujúc na finančné príspevky poskytované na aktívne opatrenia na trhu práce (Projekty a programy) podľa § 54 sa v porovnaní so súčasným právnym stavom navrhuje spresniť definíciu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa považuje za zamestnávateľa na účely zákona o službách zamestnanosti aj v prípade, ak nie je zamestnávateľom a požiada úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) o poskytnutie príspevku podľa § 54 Programy a projekty.
• Zaradenie do evidencie UoZ: Účelom navrhovaného odseku 3 v § 5 je odstránenie prekážky, ktorá bráni zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie (UoZ) fyzickej osoby, ktorá je v Obchodnom registri „formálne“ vedená ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie, ktorá je v likvidácii a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť.
• Poslanci a evidencia UoZ: Navrhuje sa ustanoviť, že poslanci obecného zastupiteľstva, poslanci zastupiteľstva samosprávneho kraja, členovia komisie obecného zastupiteľstva, členovia komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja, môžu byť vedení v evidencii UoZ, ak ich mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima.
• Rodičia po materskej a rodičovskej dovolenke: Navrhuje sa vymedziť rodičov po materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke ako kategóriu znevýhodneného UoZ.

SOS dotácia

Fyzické osoby, ktoré v čase krízovej situácie prestali vykonávať činnosť, z ktorej im plynul príjem a zároveň nemajú žiaden iný príjem, môžu požiadať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) o poskytnutie dotácie na podporu humanitárnej pomoci (ďalej len „SOS dotácia“).

Podmienky pre získanie SOS dotácie:

• žiadateľ prestal vykonávať činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, z výkonu činnosti osobnej asistencie, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti a nemá iný príjem.
• bola domácnosti pomoc v hmotnej núdzi priznaná bezprostredne po ukončení poskytovania SOS dotácie v tzv.
• je v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
• spĺňa podmienky v zmysle § 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z.

Žiadateľ predkladá vyplnenú a podpísanú žiadosť úradu, v ktorého územnom obvode má pobyt. Súčasťou žiadosti je aj čestné vyhlásenie oprávneného žiadateľa, ktoré je povinný vyplniť každý žiadateľ. Týmto čestným vyhlásením, žiadateľ svojim podpisom potvrdzuje, že splnil podmienky oprávnenosti žiadateľa na poskytnutie dotácie.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na motorové vozidlo ako SZČO

Rodičovský príspevok a zárobková činnosť

V aktuálne platnom zákone o rodičovskom príspevku je medzi podmienkami nároku naň aj nevykonávanie zárobkovej činnosti. Znamená to, že rodič nesmie mať príjmy zo závislej činnosti, živnosti ani podnikania. V návrhu zákona, ktorý má platiť od januára, je napísané, že podmienka riadnej starostlivosti o dieťa je splnená, ak zabezpečujete starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou. Ak návrh zmeny zákona prejde, možnosť pracovať popri poberaní príspevku nebude nijako obmedzená ani formou práce, ani výškou príjmu.

"Na rozdiel od platnej legislatívy sa v návrhu zákona nevytvárajú rodičom žiadne obmedzenia pri uplatňovaní nároku na túto dávku. Rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok ani na jeho výšku. Rodičia v čase vykonávania zárobkovej činnosti môžu zabezpečiť starostlivosť o svoje dieťa buď druhým rodičom, starým rodičom alebo inou plnoletou fyzickou osobou, alebo umiestnením dieťaťa v zariadení súkromnom, cirkevnom či štátnom vrátane materských škôl," píše sa v dôvodovej správe návrhu zákona.

Zamestnanecké benefity a zdaňovanie

Za vykonanú prácu je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi mzdu. Mzda sa poskytuje väčšinou ako peňažné plnenie. Zákonník práce však umožňuje v § 127 poskytovať časť mzdy aj formou naturálnej mzdy. Zo Zákonníka práce vyplýva, že mzdové podmienky dohodne zamestnávateľ s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Ak podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú riešené v kolektívnej zmluve, musí dohodnúť podmienky odmeňovania zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve. Mzdové podmienky upravuje kolektívna zmluva výhodnejšie ako Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Čo sa nepovažuje za mzdu:

Podľa Zákonníka práce sa za mzdu nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada vyplácaná po skončení pracovného pomeru zamestnanca za nevykonávanie zárobkovej činnosti, ktorá má konkurenčný charakter k činnosti bývalého zamestnávateľa, iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.

Zdaňovanie zamestnaneckých benefitov

Všetky príjmy, ktoré obdrží zamestnanec od svojho zamestnávateľa a ktoré patria do príjmov zo závislej činnosti, sú zdaniteľnými príjmami, ak nie sú uvedené medzi príjmami vylúčenými z predmetu dane (vymenované v § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona) alebo príjmami oslobodenými od dane (§ 9 a § 5 ods. 7 zákona).

Prečítajte si tiež: Námety na aktivity pre deti v materskej škole

Príklady zdaňovania benefitov:

• Pôžičky: Pôžička nie je predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, a to bez ohľadu na zdroj, z ktorého bola poskytnutá. Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na preklenutie dočasného nedostatku finančných prostriedkov nenávratnú pôžičku alebo mu odpustí splácanie pôžičky, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý nie je vylúčený z predmetu dane.
• Podiely na zisku: Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov sú z predmetu dane vylúčené podiely na zisku vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní.
• Osobné ochranné pracovné prostriedky: Podľa § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov u zamestnanca nie je predmetom dane nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy). Všetky plnenia poskytnuté zamestnávateľom nad rámec osobitných predpisov sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom.
• Rekondičné pobyty: V danom prípade nie sú splnené podmienky pre vylúčenie z predmetu dane ani pre oslobodenie od dane.
• Preventívna zdravotná starostlivosť: Nepeňažný príjem zamestnancov v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti len v takých prípadoch, ak zamestnávateľovi povinnosť uhrádzať tieto náklady vyplýva z príslušných predpisov.
• Doškoľovanie zamestnancov: Podľa § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem.
• Stravovanie zamestnancov: Podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov oslobodené príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 ods. 5 Zákonníka práce.
• Nealkoholické nápoje: Podľa § 5 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku.

Ako sa vrátiť k činnosti, ak som SZČO?

Ak ste sa ako SZČO rozhodli pozastaviť alebo ukončiť výkon svojej zárobkovej činnosti a chcete sa k nej vrátiť, je potrebné dodržať určité postupy. Ak ste povinne sociálne poistenou SZČO, vaše povinné sociálne poistenie týmto spôsobom zanikne.

Postup:

1. Podajte Čestné vyhlásenie SZČO s oprávnením o nevykonávaní činnosti. Čestné vyhlásenie vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
2. Sociálnej poisťovni zašlite RLFO-zmena s dátumom, ku ktorému ukončujete prerušenie povinného sociálneho poistenia.
3. Sociálna poisťovňa na základe uvedeného posúdi, kedy vám vzniká povinné sociálne poistenie.

Ak máte viac oprávnení aj naďalej budete povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie.

tags: #nevykonávanie #závislej #činnosti #podmienky