Edukačná činnosť v materskej škole: Starostlivosť o dieťa a námety na aktivity

Pandémia COVID-19 priniesla mnohé zmeny do našich životov, vrátane zatvorenia materských škôl. V tomto článku sa zameriame na to, ako môžete pokračovať v edukačnej činnosti so svojimi deťmi doma a ako sa starať o ich vývoj v tomto náročnom období. Ponúkame vám rôzne námety a aktivity, ktoré môžete realizovať so svojimi deťmi, s cieľom podporiť ich kognitívny, sociálny a emocionálny rast.

Námety na aktivity s deťmi doma

Vzhľadom na zatvorené materské školy z dôvodu pandémie, ponúkame vám niekoľko námetov na aktivity, ktoré môžete realizovať so svojimi deťmi doma:

• Rozvíjanie fantázie a kreativity:
  • Čítajte deťom rozprávky a pýtajte sa ich na rôzne otázky, napr.: "Ste zvedaví, ako Lienka Bodkulienka objavovala vodu?"
  • Podporujte ich vo výrobe rôznych predmetov. Ak máte doma farebné gombíky, môžete si z nich niečo vyrobiť.
• Precvičovanie pozornosti a pamäti:
  • Overte si, či vás dieťa pozorne počúva, rôznymi otázkami, napr.: "Koho si vymenoval prvého?", "Kto bol v poradí tretí?", "Ako vyzerá mama?" Nech dieťa popíše, z akých častí sa skladá ľudské telo a ako sa volajú.
• Rozvoj jemnej motoriky:
  • Zhotovte si napr. "Srdiečko pre mamu".
  • Zdokonaľujte strihanie a lepenie, skúste skladať priestorové predmety.
• Grafomotorické cvičenia:
  • Pri kreslení a grafomotorických činnostiach dbajte na to, aby dieťa sedelo vzpriamene a vzdialenosť očí od podložky bola primeraná.

Inklúzia a prekonávanie bariér v edukačnom procese

"Každý človek prichádza na svet s určitými vrodenými dispozíciami, ale oveľa viac je toho, čo sa jednoducho musí naučiť," napísal Kusý (2003). Dieťa sa učí poznatkom o svete, o spoločnosti a o tom, ako uplatňovať a rozvíjať svoje schopnosti. Je dôležité, aby sme deťom umožnili začleniť sa do kolektívu bez ohľadu na ich odlišnosti.

Bariéry v inklúzii

Nepostrehnutím "onálepkovania" dieťaťa v sociálnom prostredí môžu vznikať prekážky - bariéry, ktoré nedovoľujú dieťaťu s odlišnosťou úspešne sa začleniť do kolektívu. Tieto bariéry sa prejavujú na úrovni spoločenského vedomia v podobe noriem, názorov, postojov a hodnôt, ktoré sa prenášajú systémom vzdelávania a kultúry na každého jednotlivca (Ďurič et. al, 2000).

Bariérou nemusí byť len postihnutie, narušenie, či obmedzenie, ale aj jazyková bariéra, materiálna bariéra alebo sociálna bariéra. Llyod (2006) považuje za bariéru aj situácie typu: Nebyť účastný, nebyť prirodzenou súčasťou skupiny.

Prečítajte si tiež: Edukačné programy pre seniorov

Príklady bariér v materskej škole:

• Sociálna bariéra: Dieťa sa nezúčastní plaveckého výcviku z dôvodu obmedzeného finančného rozpočtu domácnosti.
• Komunikačná bariéra: "Deti, ticho, ticho, prosím, zoraďte sa, budeme skákať po týchto bodkách. „Pani učiteľka“, kričí päťročný Michal, „ja to nemôžem, lebo“ … učiteľka preruší chlapca, „nevadí Mišo, tak prejdi na druhú stranu“ (pohybom ruky naznačí smer „odchodu“ predškoláka Michala).

Dieťa v ranom veku vstupuje do rôznych priestorov s určitým kvantom informácii a skúseností (často aj predsudkov), ktoré sa naučilo v rodine a v bližšom okolí. Časom svoje spôsobilosti (kompetencie) použije, napr.

• Pedagóg: „ Monika, to je veľmi pekná a správne nakreslená postavička. Presne tak, hlava, krk, trup, ruky a nohy (nahlas vymenúva pedagóg). Výborne! Deti, Monika má tiež správne nakreslenú postavičku (…). Môžeš si dať usmiatu tváričku. Si šikovná!
• Monika: Monika vstane a pomaly prichádza k nástenke. Splní svoju úlohu.
• Pedagóg: „Monika, stalo sa niečo?
• Monika: „Vieš Janka (oslovenie pedagóga), Majo povedal (ukáže prstom, na zdôraznenie toho, čo povedal), že som tučná a škaredá. Ja nemôžem byť šikovná, lebo …
• Rodič - matka: „ … Kde máš výkres, Majka? Tento? Krásny, si šikuľka. A tento je čí?
• Mária - dcéra: „Páči sa Ti?
• Ak vznikne situácia, kedy je dieťa iným dieťaťom, príp. skupinou detí odmietané, napr.

Rovesnícke vzťahy a odlišnosti

Deti predškolského veku si skôr nevšímajú odlišnosti (vzájomné rozdiely medzi nimi), zvyčajne ich vnímajú ako prirodzenú súčasť skupiny. Podľa Radakovičovej (2012) rovesníci sa voči "iným" deťom správajú zväčša bez odmietania, strachu a pod. Deti iných národností a štátnych príslušností boli prijaté do slovenskej MŠ a samozrejme neovládali slovenský jazyk. Napriek tomu našli "spoločnú reč" v procese hry. Postupne vznikali medzi nimi kamarátstva, ktoré ostatné deti verbalizovali napr.

• Fati svojím vzrastom prevyšuje spolužiakov. Má problémy s motorikou, komunikuje cez zvuky a gestiku. Emocionálne prežívanie prejavuje len fyzicky, čo väčšina detí v triede nerozumie, odmietajú ho akceptovať. Fatiho považujú za "nekamaráta" a z hry ho vylučujú. Ich segregačná stratégia je ovplyvnená Fatiho agresívnymi prejavmi, bezdôvodným napádaním, škriabaním a pod.
• Deti si vždy všímajú odlišnosti v stravovaní, ak si niektorému z detí umožnený "ústupok" v stravovaní, napr. Jankovi sa vždy podáva chlieb bez nátierky, alebo chlieb namiesto kaše; Zuzke naleje pani kuchárka vodu namiesto čaju, či mlieka, alebo Ondrej jedáva prílohu bez mäsa, a zje len ošúpané jablko a pod. Ostatné deti, ktoré sa stravujú spoločne s deťmi, ktoré majú zo zdravotných dôvodov odporúčané zmeny a úpravy v stravovaní, sa dožadujú sa rovnakých "vymožeností".

Úloha pedagóga v inklúzii

Každé dievča a chlapec má právo "vstúpiť" a byť súčasťou skupiny. Pedagóg je neodmysliteľnou súčasťou inklúzie - je potrebný a prospešný. Je tým, ktorý učí a podporuje inkluzívne povedomie detí, je súčasťou "tímu dospelých" formujúcich ich životné kompetencie. (modif. Ideou skupinových hier je to, aby deti od raného veku dokázali (chceli a mali záujem) spolu fungovať, vzájomne participovať a akceptovať sa. V spomenutom veku je včlenenie hry do procesu najvhodnejším prostriedkom k učeniu (sa).

Cieľom inklúzie je vytvoriť diferencovanejší, pružnejší, pre potreby detí vhodnejší výchovno-vzdelávací systém, kde sa heterogénnosť skupiny považuje za normalitu (Leonhardt et al., 2007). V prostredí školy je ním také pedagogické konanie, ktoré je konštruované na akceptovaní rozdielnosti žiakov s rôznymi s fyzickými, s intelektovými schopnosťami, s jazykovými, etnickými či kultúrnymi rozmanitosťami, a nie na snahe o prekonanie tejto rozdielnosti selekciou alebo asimiláciou (modif. V skupine sa societa nediferencuje na majoritu a minoritu, ale vníma sa ako heterogénna skupina, v ktorej sú si rovní všetci zúčastnení a každý jej aktér, každé dieťa je niečím odlišné.

Spojovacím článkom edukačno-umeleckých modelov je reflektívny dialóg, prostredníctvom ktorého sa deti k niečo konkrétne, či niekoho konkrétneho spoznávajú. Rozvíjajú si tak sociálne a komunikačné spôsobilosti (Sláviková et. Pri práci so skupinou sú začiatky práce zacielené na podporu kohézie a súdržnosti v skupine. Prostredníctvom úvodných aktivít je prvoradým cieľom venovať pozornosť vzájomnému spoznávaniu sa, pozorovaniu správania sa detí v skupine. Základom prvotných hier je dieťaťu/deťom vhodne (na ich vývinovej úrovni) objasniť začlenenie každého člena skupiny bez segregačných tendencií.

Prečítajte si tiež: Význam vzdelávania pre seniorov

Príklady aktivít podporujúcich inklúziu

• Stavba domu: „Deti, z čoho sa stavia dom?“ (dialóg pedagóga s deťmi o stavbe domu). Na pokyn pedagóga sa deti pochytajú za ruky a „ukladajú“ tehly - tak murujú stenu (k rytmizácii pohybov sa využíva pieseň). Každé z detí predstavuje jednu tehlu. Pedagóg objasňuje individualitu každého dieťaťa tým, že im prízvukuje, že nie všetky tehly sú rovnaké, „…ale zapamätajte si deti,…“ prízvukuje pedagóg - „…vždy držia pokope …
• Lúka s kvetmi: „Každý z nás je kvetom, Radko povedz, akým kvetom chceš byť Ty? Pozrite sa jeden kvietok je červený, modrý a každý inak vonia. Všetky však rastú na jednej lúke, každý má tam miesto.
• Orchester: Deti si vyberú hudobný nástroj, ktorý je súčasťou orchestra. Spoločne si na nich zahrajú. Môžu hrať v dvojiciach, vo väčších skupinách a pod.
• Hlinený koláč: Deti spoločne vytvoria z hliny veľký koláč. Postavia sa okolo stola a na výzvu začnú najprv jemne, pomaly bubnovať končekmi prstov na hlinu. Postupne sa bubnovanie zrýchľuje a bubnujú už celé dlane. Intenzita bubnovania sa zvyšuje, prekrvenie prstov sa zväčšuje. Tú to aktivitu kombinujeme so spievaním rytmickej piesne „Kováč kuje, mechy duje…“, najprv pomalým tempom s postupným zrýchľovaním. Deti pohybujú prstami do rytmu piesne.

Skupinové hry s zdôrazňujú autentické prežívanie účastníkov. Ide o alternatívnu formu podpory znevýhodnených skupín v prostredí materských škôl. Epizodická podpora je typom podpory, kedy jednotlivec zo znevýhodnenej skupiny potrebuje krátkodobú starostlivosť. Ide o využitie tzv. rozohrievacích, úvodných či motivačných aktivít. Je vhodná pri začiatkoch podpory inkluzívneho prostredia v materskej škole.

Ranná podpora inklúzie

Ranná podpora inklúzie pri práci s »odlišnosťou« zvyčajne »štartuje« s aktivitami zameranými na diferencovanie vizuálne vnímaných fyzických »odlišností« (konkrétne ide o odlišné telesné dispozície dotýkajúce sa napr. Úlohou detí je vzájomné porovnávanie rúk (prikladaním) v dvojiciach. Zvyčajne ide o adaptačné pobyty detí so znevýhodnením v materských školách. Edukačné aktivity sú významnou súčasťou podpory inklúzie. Sú v nich integrované požiadavky na akceptáciu a pozitívne vnímanie dieťaťa so znevýhodnením kolektívom.

• Tanec v kruhu: „Za ruky sa pochytáme, pri tanci sa zabavíme, veď sme jedna rodina, jedna veľká skupina.“ Znevýhodnené dieťa sa stáva hlavnou postavou - Ruženkou. Hra sa hrá v kruhu. Ruženka tancuje s členom kráľovskej rodiny, ktorého si sama vybrala. Celý proces v kruhu má konkrétny priebeh: deti sa vzájomne poklonia, predstavia sa (povedia si svoje meno), podajú si ruky, každý ukáže svoje kroky pri tanci, spoločne sa dohodnú a zatancujú.

Typy podpory inklúzie

• Obmedzená podpora: Je časovo striktne oklieštená. Súčasťou je príprava jednotlivca so znevýhodnením na zamestnanie. Ide o prechodné začlenenie jednotlivca so znevýhodnením, napr. počas hier (sociálna inklúzia), súčasť tvorivých dielní, a pod.
• Pohybovo-zvukové energizéry: Liebmanová (2005) odporúča tzv. Pohybovo-zvukové energizéry sú zamerané na podporu aktivizácie životnej energie. Ich úlohou je skupinu aktivizovať od pasivity k aktivite. Primárnym prvkom sa stáva dotyk a zvuk, dotyk a tón, dotyk a pieseň.
• Výtvarno-komunikačné energizéry: Výtvarno-komunikačné energizéry sú zamerané na odbúravanie napätia a neistoty jednotlivcov v skupine. Ich charakteristickým znakom je jednoduchosť, možnosť upravovať (modifikovať) a nenáročnosť z hľadiska použitého materiálu.
  • Kreslenie so zatvorenými očami: Úlohou detí v skupine je zatvoriť oči a spoločne kresliť na papier podľa pokynov pedagóga.
  • Kreslenie vo dvojiciach: Kreslenie vo dvojiciach na základe pokynu kamaráta (vstup do role vidiaci a nevidiaci).
• Rozsiahla podpora: Rozsiahla podpora je typom podpory, ktorá je realizovaná priežne. Môže to byť stimulačný program na podporu inkluzívneho prostredia, napr.
• Úplná podpora: Úplná podpora je typom podpory charakterizovaná vysokou intenzitou inklúzie prostredia, v ktorom sa človek so znevýhodnením nachádza.

Práca s odlišnosťou, predsudkami a nálepkami

• Práca s »odlišnosťou«: Výtvarné média zameriavajúce sa na rozličné spôsoby skúmania »odlišnosti« (napr. vizuálne vnímanej) ako na možnosti stimulácie predstavivosti a kreativity pri akceptácii odlišnosti (práca s »odlišnosťou« spôsobom zážitku napr.
• Práca s »predsudkami«: Aktivity na podporu kvality života detí v skupine zameranej na dramatizáciu príbehov, ktoré sa v skupine odohrávajú. Zvyčajne ide o verbálno-zvukové metódy s doplnením o dramatizačné vsuvky (napr. naratívna pantomíma, dabing, práca s rozprávkou bez slov, so zvukmi, so spevom). Ide o verbalizáciu predsudkov, ich redukciu prostredníctvom zážitkových aktivít, kde je možnosť pracovať s konkrétnymi.
• Práca s »nálepkami«: Aktivity sa zameriavajú na objasnenie »nálepiek« s následnou konfrontáciou sebavnímania verzus skupinového vnímania konkrétne vytvorenej »nálepky«. Sú to aktivity, v ktorých deti reálne prežívajú skutočnosť mať nálepku (etiketu) na ktorej je niečo zobrazené (najskôr nalepíme etiketu na viditeľné miesto tak, aby aj nositeľ bol informovaný o jej obsahu, neskôr možno aktivitu modifikovať tak, že etiketu umiestnime na časť tela bez možnosti fyzického odstránenia, likvidácie zo strany dieťaťa), následne prebieha reflektívny dialóg t.j. objavovať jedinečnosť osoby so znevýhodnením.

Priebeh a realizácia skupinových aktivít sa uskutočňuje v hravej atmosfére. Účastníci majú tak možnosť poznať reakcie a správanie sa nie druhých, skvalitňovať komunikáciu a tým poskytovať celej skupine bohatšie skúsenosti. Práca s umeleckými prostriedkami umocňuje silu a dynamiku procesu. Dramatické, hudobné a výtvarné stvárnenie zostrujú pohľad na skupinové dianie.

Realita v inklúzií je práve v nazeraní na človeka ako rovnocenného partnera v hre, vo vzťahoch, v živote a i. Vzájomné sociálne skúsenosti, potreba byť akceptovaný a ochota akceptovať, že druhí sú »iní«, je ukotvené v (pre) budovaní etického povedomia každého jednotlivca, čo považujeme za rozhodujúce pri funkčnom začlenení do spoločnosti. V spoločnom živote s najrôznejšími »odlišnosťami« sa u človeka rozvíja individualita každého jednotlivca.

Záver

Edukačná činnosť v materskej škole a starostlivosť o dieťa sú kľúčové pre jeho celkový vývoj. Aj v náročnom období, akým je pandémia, môžeme deťom poskytnúť kvalitné vzdelávanie a podporu v domácom prostredí. Dôležité je zamerať sa na inklúziu a prekonávanie bariér, aby sa každé dieťa cítilo akceptované a súčasťou kolektívu. Vzájomná akceptácia a pochopenie sú základom pre budovanie etického povedomia a úspešné začlenenie do spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o zdravie detí

tags: #edukacna #cinnost #v #ms #starostlivost #o