Rozhodcovský Súd: Alternatívne Riešenie Sporov a Jeho Definícia

Rozhodcovské konanie predstavuje alternatívny spôsob riešenia súdnych sporov, ktorý sa stáva čoraz populárnejším v tuzemských aj medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na rozhodcovský súd, jeho činnosť, právny rámec a výhody, ktoré ponúka v porovnaní s klasickým súdnym konaním.

Rozhodcovský Súd a Jeho Funkcia

V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., pojem "rozhodcovský súd" predstavuje legislatívnu skratku, ktorá označuje jedného rozhodcu alebo skupinu viacerých rozhodcov. Dôležité je zdôrazniť, že rozhodcovský súd ako taký nemá právnu subjektivitu. Ide o označenie konkrétnych fyzických osôb, ktoré vykonávajú činnosti stanovené zákonom. Keď zákon používa skratku "rozhodcovský súd", odkazuje na konkrétneho rozhodcu, rozhodcovský tribunál, panel alebo senát, a nie na stály rozhodcovský súd ako trvajúcu jednotku. Rozhodcovský súd je teda vždy tvorený jedným alebo viacerými rozhodcami.

Spôsoby Ustanovenia Rozhodcovského Súdu

Existuje niekoľko právne rovnocenných spôsobov, ako môže byť rozhodcovský súd ustanovený:

• Priamo dohodnutý rozhodca: Zmluvné strany sa priamo dohodnú na osobe rozhodcu alebo rozhodcov (§ 8 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.).
• Ustanovenie vybranou právnickou osobou: Rozhodcovský súd ustanoví právnická osoba, ktorú si zmluvné strany vybrali (§ 6 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z.).
• Ustanovenie vybranou fyzickou osobou: Rozhodcovský súd ustanoví fyzická osoba, ktorú si zmluvné strany vybrali (§ 6 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z.).
• Notár: Rozhodcovský súd vykonáva osoba notára (§ 6 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z.).
• Ustanovenie štátnym súdom: Rozhodcovský súd ustanoví štátny súd (§ 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 244/2002 Z.z.).
• Ustanovenie zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu: Rozhodcovský súd ustanoví zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu (§ 12 - § 15 zákona č. 244/2002 Z.z.).

Právny Rámec Rozhodcovského Konania

Rozhodcovské konanie je upravené zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Tento zákon definuje rozhodcovskú zmluvu, ustanovuje požiadavky na rozhodcov, upravuje priebeh konania a stanovuje podmienky pre výkon rozhodcovských rozhodnutí.

Rozhodcovská Zmluva

Základným kameňom rozhodcovského konania je rozhodcovská zmluva. Rozhodcovskou zmluvou sa rozumie dohoda medzi zmluvnými stranami, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu. Prípadné nedodržanie písomnej formy môže byť nahradené vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania o veci samej. Ak zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne nevylúčia, právne následky rozhodcovskej zmluvy sú záväzné aj pre ich právnych nástupcov. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou

Stály Rozhodcovský Súd

Okrem ad hoc rozhodcovských súdov existujú aj stále rozhodcovské súdy, ktoré sú zriadené na základe zákona č. 244/2002 Z.z. Tieto súdy majú vlastné štatúty a rokovacie poriadky, ktoré upravujú ich činnosť.

Príklad: Rozhodcovský Súd Slovenskej živnostenskej komory

Rozhodcovský súd Slovenskej živnostenskej komory vznikol 13. apríla 2018 v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. Predmetom jeho činnosti je rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a medzinárodných občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov. Rozhoduje výlučne spory, ktoré by v konaní pred všeobecným súdom mohli skončiť dohodou o urovnaní, vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Rozhodovanie sporov pred týmto súdom je možné na základe písomného súhlasu strán sporu pred vznikom sporu (napr. rozhodcovská doložka v zmluve) alebo po vzniku sporu (napr. dodatok ku zmluve). V zozname rozhodcov sú zapísaní kvalifikovaní a skúsení odborníci z rôznych oblastí (právo, ekonómia), ktorých odbornosť zaručuje objektívne a spravodlivé rozhodovanie sporu. Rozhodcovské konanie je neverejné, čo môže byť výhodou, ak účastníci konania chcú byť chránení pred únikom dôverných informácií.

Príklad: CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe

Občianske združenie Slovenská rugbyová únia je zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe. Sídlo tohto súdu je v Bratislave.

Priebeh Rozhodcovského Konania

Rozhodcovské konanie začína na návrh. Základnou zásadou je rovnosť účastníkov. Nikomu nemožno brániť ani ho obmedzovať v uplatňovaní jeho práv a účinnej ochrany. Táto zásada umožňuje využívať procesné ustanovenia, napr. právo na žalobnú odpoveď, právo podávať v konaní námietky, právo navrhnúť dôkazy a iné. Rozhodcovský súd sa pri svojom rozhodovaní neprikláňa na žiadnu stranu. Dôkazy nevykonáva ex offo, ani nevyvíja žiadnu iniciatívu pri ich navrhovaní. Neuplatňuje sa tu vyhľadávacia zásada.

Námietky voči Rozhodcovi

Osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Zmluvné strany sa môžu v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne, najneskôr do začatia rozhodcovského konania dohodnúť o postupe podávania námietok voči rozhodcovi. Ak sa zmluvné strany nedohodnú o postupe podávania námietok voči rozhodcovi, zmluvná strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená alebo o nesplnení podmienok podľa § 6 ods. 1, písomné oznámenie dôvodov námietky rozhodcovskému súdu.

Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd

Zánik Funkcie Rozhodcu

Funkcia rozhodcu zaniká:

• Smrťou rozhodcu.
• Vzdáním sa funkcie rozhodcu.
• Odvolaním rozhodcu z funkcie na základe dohody zmluvných strán.
• Rozhodnutím súdu o zániku funkcie rozhodcu.

Dokazovanie

Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach chránených podľa osobitných zákonov a iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. Ak rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd.

Rozhodnutie Rozhodcovského Súdu

Rozhodcovský súd rozhoduje spor rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok súdu.

Opravné Prostriedky

Odvolanie proti rozhodcovskému rozsudku nie je možné, len ak je takáto dohoda uvedená v rozhodcovskej zmluve. Bez takejto dohody je preskúmanie rozhodcovského rozsudku vylúčené. Ak sa účastník rozhodcovského konania cíti poškodený, môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Výhody Rozhodcovského Konania

Rozhodcovské konanie ponúka niekoľko výhod oproti klasickému súdnemu konaniu:

Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana

• Rýchlosť: Rozhodcovské konanie je zvyčajne rýchlejšie ako súdne konanie.
• Flexibilita: Účastníci konania majú väčšiu možnosť ovplyvniť priebeh konania.
• Odbornosť: Rozhodcovia sú často odborníci v danej oblasti, čo zabezpečuje kvalitnejšie rozhodnutie.
• Dôvernosť: Rozhodcovské konanie je neverejné, čo chráni dôverné informácie účastníkov konania.
• Vykonateľnosť rozhodnutí: Rozhodcovské rozhodnutia sú vykonateľné v mnohých krajinách sveta na základe medzinárodných dohôd.

Nevýhody Rozhodcovského Konania

Aj napriek mnohým výhodám má rozhodcovské konanie aj určité nevýhody:

• Obmedzené opravné prostriedky: Možnosti odvolania sa proti rozhodcovskému rozsudku sú obmedzené.
• Náklady: Rozhodcovské konanie môže byť nákladnejšie ako súdne konanie, najmä ak si účastníci konania vyberú renomovaných rozhodcov.
• Vymožiteľnosť práva: V niektorých prípadoch môže byť vymožiteľnosť práva prostredníctvom rozhodcovského konania komplikovanejšia ako v prípade súdneho konania.

tags: #rozhodcovský #súd #nevykonáva #činnosť #definícia