
Ukončenie zmluvného vzťahu medzi finančným agentom a spoločnosťou môže viesť k sporom ohľadom nevyplatených provízií. Tento článok sa zameriava na analýzu právnych aspektov a judikatúry, ktoré upravujú túto oblasť, a to najmä s ohľadom na slovenské právo a právo Európskej únie.
Zmluva o obchodnom zastúpení, upravená v § 662 a nasl. Obchodného zákonníka (ObZ), je založená na dôvere a dlhodobej spolupráci. Obchodný zástupca koná v mene a na účet zastúpeného. Po ukončení spolupráce zákon chráni zástupcu nárokom na odstupné podľa § 669 ObZ. Toto odstupné je jednorazová kompenzácia zohľadňujúca hodnotu vytvorenej klientely, z ktorej zastúpený profituje aj po skončení zmluvy.
Zákon stanovuje dve kumulatívne podmienky pre vznik nároku na odstupné. Prvou je, že zástupca získal pre zastúpeného nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s existujúcimi, a zastúpený má z týchto obchodov naďalej podstatné výhody. Druhou podmienkou je „korektív spravodlivosti“, ktorý zohľadňuje okolnosti ako stratená provízia a dojednanie konkurenčnej doložky. Maximálny limit pre odstupné je priemerná ročná provízia za posledných päť rokov spolupráce alebo za celé trvanie zmluvy, ak je kratšia. Obchodný zástupca musí uplatniť svoj nárok najneskôr do jedného roka od skončenia zmluvy. Najvyšší súd SR nadviazal na judikatúru Súdneho dvora EÚ a potvrdil, že „stratená provízia“ nemusí byť len nevyplatená suma, ale aj hypotetická provízia, ktorú by zástupca získal, ak by zmluva pokračovala.
Podľa Najvyššieho súdu sa odstupné určuje v troch krokoch. Prvým krokom je preukázať počet nových zákazníkov a zákazníkov, s ktorými zástupca podstatne rozvinul obchody, a vyčísliť výhody z týchto obchodov pre zastúpeného. Tieto výhody majú zodpovedať provízii získanej obchodným zástupcom z týchto obchodov za posledných 12 mesiacov trvania zmluvy. Následne sa ustaľuje odhad trvania výhod pre zastúpeného, spravidla v rokoch. V druhom kroku nastupuje posudzovanie konkrétnych okolností prípadu v rámci kritéria spravodlivosti. Nakoniec sa nárok na odstupné určený v prvom a druhom kroku porovná s maximálnou zákonnou výškou odstupného.
Súdny dvor EÚ sa vo veci C‑48/16, ERGO poisťovňa proti Alžbete Barlíkovej, zaoberal finančným sprostredkovaním a povinnosťou finančného agenta vrátiť peňažnú odplatu. Spoločnosť ERGO a pani Barlíková uzavreli zmluvu o sprostredkovaní, kde sa pani Barlíková zaviazala vykonávať sprostredkovanie v sektore poistenia. Za uzavretie každej poistnej zmluvy dostávala províziu, ktorá zodpovedala percentuálnej časti poistnej sumy alebo ročného poistného. Hneď po uzavretí zmluvy s klientom jej vzniklo právo na zálohové vyplatenie provízie, pričom nárok sa stal definitívny len vtedy, ak nedošlo k ukončeniu poistnej zmluvy do troch, resp. šiestich mesiacov.
Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu?
Niektorí klienti prestali platiť poistné v čase 3 až 6 mesiacov od uzavretia poistnej zmluvy, čo viedlo k zániku zmlúv podľa § 801 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť ERGO žiadala od pani Barlíkovej vrátenie zálohových provízií v celkovej výške 11 421,42 eura. Vnútroštátny súd sa pýtal, či smernica Rady 86/653/EHS umožňuje zohľadniť osobitný charakter dlhodobých kontraktov a objasniť pojem „vina zastúpeného“ v zmysle článku 11 ods. 1 druhej zarážky tejto smernice.
Súdny dvor EÚ konštatoval, že článok 11 ods. 1 smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že nárok na províziu obchodného zástupcu môže zaniknúť aj v prípade, ak sa zmluva uzavretá medzi zastúpeným a treťou osobou sa čiastočne realizuje. Ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade čiastočnej nerealizácie zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou, nie je „odchýlením v neprospech obchodného zástupcu“ v zmysle článku 11 ods. 2 a 3 smernice 86/653.
Pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“ sa nevzťahuje len na právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale vzťahuje sa na všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy.
Ak pracujete ako maklér, pravdepodobne ste sa už stretli s tým, že ste museli niekedy niekomu podpísať konkurenčnú doložku. Firma vás tak môže zaviazať, že po určitú dobu nebudete vykonávať činnosť, ktorá má voči nej konkurenčný charakter a sankcionovať vás za to vysokou, ba až neprimeranou zmluvnou pokutou.
Na to, aby sme však zamedzili riziku jej neplatnosti, je vhodné, aby konkurenčná doložka obsahovala viac konkrétnych faktov. Porušenie zákazu konkurencie môže byť sankcionované zmluvnou pokutou, ktorá musí byť výslovne dohodnutá, avšak v primeranej výške. Uzatvorením konkurenčnej doložky možne obmedziť činnosť zamestnanca najdlhšie na jeden rok. Ide o dohodu, ktorú môže uzavrieť zamestnávateľ so zamestnancom, aby nemohol po ukončení pracovného pomeru vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.
Prečítajte si tiež: Čo sa stane, ak nezaplatíte v dražbe?
Konkurenčná doložka by nemala byť príliš široko vymedzená, neurčitá, prípadne obsahovať neprimerane vysoké zmluvné pokuty. Tiež doba ich trvania býva neprimerane dlhá. Mala by pamätať na podstatu a cieľ konkurenčnej doložky, a síce že tá má slúžiť na ich ochranu a ochranu ich podnikania, ale nemá zabraňovať podnikateľským aktivitám ich spolupracovníka. Jednoducho, nesmie úplne maklérov „vyšachovať“ z poistného trhu. Doba trvania konkurenčnej doložky by nemala vo všeobecnosti presiahnuť dĺžku doby trvania samotného zmluvného vzťahu. Makléri sú spravidla samostatne pôsobiace podnikateľské subjekty. Konkurenčná doložka ich nesmie neprimerane a bezdôvodne obmedzovať, teda nesmie byť v rozpore s ich ústavným právom podnikať. Preto by v konkurenčnej doložke nemalo chýbať vymedzenie okruhu zákazníkov, vymedzenie územia ako i okruhu obchodov, ktorých sa má obmedzenie týkať.
Konkurenčná doložka je vzájomným záväzkom, čo znamená že záväzok makléra zdržať sa napríklad po dobu šiestich mesiacov konkurenčného konania by mal byť kompenzovaný určitým záväzkom maklérskej firmy, a to napríklad v podobe poskytnutia primeranej finančnej náhrady.
Podľa § 17 ods. 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak výsledkom činnosti sprostredkovateľa je zmluva uzatvorená medzi záujemcom a treťou osobou na dobu určitú (napr. na dva roky), resp. na nešpecifikované obdobie (tzn. zmluva uzatvorená na dobu neurčitú), v oboch prípadoch daňovník (záujemca) posudzuje výšku zaplatenej provízie voči celkovej hodnote sprostredkovaného obchodu, ktorý môže byť realizovaný z týchto zmlúv, aj keď bude realizovaný počas viacerých zdaňovacích období.
Spoločnosť uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní obchodu v roku 2015 a vyplatila províziu vo výške 100 eur. Dosiahnutý výnos z obchodu, ku ktorému sa uvedená provízia vzťahuje, bol v roku 2015 vo výške 100 eur a v roku 2016 bude výnos zo sprostredkovaného obchodu vo výške 1 000 eur. Ak v roku 2015 bola vyplatená provízia vo výške 100 eur a hodnota sprostredkovaného obchodu za uvedené zdaňovacie obdobie bola vo výške 100 eur, je možné v tomto zdaňovacom období uplatniť do daňových výdavkov z uvedenej provízie len sumu 20 eur (20 % zo sprostredkovaného obchodu vo výške 100 eur). Ak v nasledujúcom zdaňovacom období - v roku 2016 dôjde k opätovnému zrealizovaniu obchodu na základe zmluvy, ku ktorej sa provízia zaplatená v roku 2015 vo výške 100 eur vzťahovala a spoločnosti bude plynúť výnos zo sprostredkovaného obchodu vo výške 1 000 eur (20 % z 1 000 eur predstavuje 200 eur), môže si spoločnosť do daňových výdavkov uplatniť už len zostávajúcu časť neuplatnenej provízie vo výške 80 eur (za roky 2015 a 2016 bol sprostredkovaný obchod realizovaný vo výške 1 100 eur, z čoho 20 % predstavuje 220 eur, t. j. 100 eur + 120 eur).
Prečítajte si tiež: Ako vyplatiť spoluvlastníka pri podielovom spoluvlastníctve?
tags: #nevyplatenie #provízií #po #ukončení #zmluvy