Ako postupovať pri nevyplatenej mzde: Kompletný sprievodca pre zamestnancov

Zaplatenie mzdy za vykonanú prácu je jedným z hlavných motivačných faktorov pre zamestnanca. Avšak, v praxi môže nastať situácia, kedy zamestnávateľ mzdu nevyplatí, alebo mešká s jej vyplatením. Tento článok poskytuje komplexný prehľad možností, ako postupovať v prípade nevyplatenej mzdy, a to od predžalobnej výzvy až po trestné oznámenie.

Kedy je zamestnávateľ v omeškaní s platením mzdy?

Zamestnávateľ sa dostáva do omeškania s vyplatením mzdy nasledujúci deň po dni jej splatnosti. Ak si zamestnanec a zamestnávateľ dohodli výplatný termín napríklad na 10. deň v mesiaci, a do tohto dňa zamestnávateľ mzdu nevyplatí, zamestnanec môže už 11. deň v danom mesiaci uplatniť svoje zákonné možnosti.

Ak nebol dohodnutý termín splatnosti mzdy, zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zamestnanec vykonal prácu. Napríklad, mzdu za máj musí zamestnávateľ vyplatiť najneskôr do konca júna.

Špecifický prípad nastáva pri skončení pracovného pomeru. Vtedy musí zamestnávateľ vyplatiť mzdu v deň skončenia pracovného pomeru, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne.

Príklad: Firma, s.r.o. ako zamestnávateľ a Anna ako zamestnankyňa sa dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou k 30.4. V pracovnej zmluve mali dohodnutý výplatný termín 10. deň v danom kalendárnom mesiaci. Firma, s.r.o. je povinná Anne vyplatiť mzdu za apríl pri skončení pracovného pomeru, teda dňa 30.4., najneskôr však 10.5. Ak tak neurobí, bude v omeškaní.

Prečítajte si tiež: Sprievodca podaním platobného rozkazu pre mzdu

Možnosti zamestnanca pri omeškaní so zaplatením mzdy

V prípade, že zamestnávateľ mešká so zaplatením mzdy, zamestnanec má niekoľko možností:

1. Predžalobná výzva: Pred podaním žaloby na súd je vhodné zaslať zamestnávateľovi predžalobnú výzvu.
2. Žaloba na súd a návrh na vydanie platobného rozkazu: Ak predžalobná výzva nevedie k úspechu, zamestnanec môže podať žalobu na súd.
3. Trestné oznámenie: Nevyplatenie mzdy môže byť trestným činom.
4. Podnet na Inšpektorát práce: Inšpektorát práce vykonáva kontrolu dodržiavania povinností zamestnávateľa.
5. Okamžité skončenie pracovného pomeru: Ak zamestnávateľ mešká s výplatou mzdy viac ako 15 dní po uplynutí jej splatnosti, zamestnanec má právo okamžite skončiť pracovný pomer.

Predžalobná výzva

Predžalobná výzva nie je povinná, ale odporúča sa ju využiť. Zamestnávateľ radšej vyplatí dlžnú mzdu, aby sa vyhol súdnemu konaniu, ktoré pre neho znamená vyššie celkové náklady. V predžalobnej výzve je potrebné vyčísliť dlžnú mzdu a určiť zamestnávateľovi primeraný termín na jej vyplatenie, napr. 10 dní od doručenia tejto výzvy. V opačnom prípade zamestnanec avizuje podanie žaloby.

Žaloba na súd a návrh na vydanie platobného rozkazu

Ak predžalobná výzva nebude úspešná, prichádza na rad žaloba na súd o vyplatenie dlžnej mzdy s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Žalobu je potrebné podať v dvoch rovnopisoch (jeden pre súd a jeden pre zamestnávateľa).

Pre posúdenie, na ktorý súd je potrebné podať žalobu, treba vychádzať zo sídla zamestnávateľa. Každý kraj má stanovený jeden okresný súd, ktorý sa zaoberá pracovnými spormi. Zoznam týchto súdov nájdete v § 23 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Napr. pre Bratislavský kraj je to Okresný súd Bratislava III, pre Prešovský kraj je to Okresný súd Poprad. Preto ak má zamestnávateľ sídlo v Bratislavskom kraji, je potrebné podať žalobu na Okresnom súde Bratislava III. Ak však zamestnanec nepodá žalobu na správny súd, netreba sa obávať neúspechu, akurát sa predĺži celkový čas konania.

Podanie žaloby je spojené so zaplatením súdneho poplatku vo výške 6 % z dlžnej mzdy. Teda ak sa žaluje vyplatenie 1000 Eur (mzda) a ďalších 200 Eur úrokov z omeškania, platí sa poplatok 6 % len zo sumy 1000 Eur. V prípade nepriaznivých majetkových, sociálnych a iných pomerov môže zamestnanec podať návrh na oslobodenie od súdneho poplatku. V prípade úspechu sporu bude zamestnávateľ povinný tento zaplatený súdny poplatok preplatiť zamestnancovi.

Prečítajte si tiež: Zamestnávateľ a platobný výmer o dôchodku

V žalobe je potrebné označiť:

• žalobcu (zamestnanca),
• žalovaného (zamestnávateľa),
• súd,
• akú vec ide,
• uviesť skutkové okolnosti a dôkazy na ich preukázanie,
• uviesť, ako má súd rozhodnúť - tzv. žalobný petit - „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú mzdu vo výške X Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % od dátumu X do zaplatenia.“

V súdnom konaní môže, ale nemusí zamestnanca zastupovať advokát. Zamestnanec je slabšou stranou, preto ho súd musí poučiť napr. o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť.

Ak zamestnanec podal aj návrh na vydanie platobného rozkazu, súd do 10 dní vydá platobný rozkaz. Proti nemu môže zamestnávateľ podať tzv. odpor s vecným odôvodnením. Ak tak urobí, súd platobný rozkaz zruší a nariadi pojednávanie. Medzitým súd doručí zamestnancovi odpor aby sa k nemu vyjadril. Takéto vyjadrenie zašle zamestnávateľovi, ktorý sa k nemu môže tiež opätovne vyjadriť. Následne nasleduje pojednávanie. Ak zamestnávateľ nepodá odpor, platobný rozkaz je právoplatný a zamestnanec môže podať návrh na vykonanie exekúcie.

Ak bol zamestnanec pred súdom úspešný, a napriek tomu mu zamestnávateľ nezaplatil dlžnú sumu, môže sa obrátiť na exekútora a podať návrh na vykonanie exekúcie, ktorý je spoplatnený sumou 16,50 Eur. Následne sa už súdny exekútor postará o vymoženie dlžnej mzdy a po jej vymožení ju zašle zamestnancovi.

TIP: V prípade, že zamestnanec má občiansky preukaz s čipom a zaručeným elektronickým podpisom, môže podať návrh na vydanie platobného rozkazu v tzv. upomínacom konaní. Tento návrh sa podáva na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý je príslušný pre celé Slovensko. Odmenou za využitie elektronickej komunikácie je polovičný súdny poplatok, teda len 3% zo žalovanej dlžnej mzdy.

Prečítajte si tiež: Kompletný Prehľad: Platobný Rozkaz

Trestné oznámenie

Nevyplatenie mzdy je trestným činom podľa § 214 Trestného zákona. Predpokladom spáchania trestného činu je to, že zamestnávateľ nevyplatí splatnú mzdu, hoci má finančné prostriedky, ktoré nevyhnutne nepotrebuje na zabezpečenie vlastnej činnosti. Ak zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi mzdu z dôvodu, že nemá žiadne financie, nespácha trestný čin nevyplatenia mzdy.

Zamestnanec môže podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona. Trestné oznámenie môže podať písomne alebo ústne na ktoromkoľvek oddelení polície, alebo aj na prokuratúre. Následne bude už úlohou polície dokázať, že zamestnávateľ nevyplatil mzdu aj napriek tomu, že mal k dispozícii finančné prostriedky.

Podanie trestného oznámenia je efektívnou možnosťou ako dosiahnuť rýchle vyplatenie zameškanej mzdy. Zákon totiž ponúka zamestnávateľovi možnosť vyhnúť sa trestu (napr. peňažnému alebo trestu odňatia slobody) tak, že zaplatí zamestnancovi dlžnú sumu do 60 dní od splatnosti mzdy. Zamestnávateľ tak v snahe vyhnúť sa trestu zaplatí zamestnancovi zameškanú mzdu (ak teda má finančné prostriedky).

Trestné oznámenie možno podať na polícii podľa miesta, kde bol trestný čin spáchaný, t.j. zväčša v mieste sídla zamestnávateľa. V trestnom oznámení je potrebné uviesť všetky okolnosti nevyplatenia mzdy a označiť aj dôkazné prostriedky, napr. pracovnú zmluvu.

Trestný zákon nepripúšťa podanie trestného oznámenia proti právnickej osobe, podozrivým zo spáchania trestného činu môže byť neznámy páchateľ alebo konkrétne štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom.

Podnet na Inšpektorát práce

Kontrolu dodržiavania povinností zamestnávateľa vykonáva Inšpektorát práce. Nevyplatenie mzdy je hrubým porušením povinností zamestnávateľa.

Zamestnanec môže podať na príslušný Inšpektorát práce podnet. Nemusí sa obávať, že mu zamestnávateľ “oplatí” to, že na neho podal podnet na Inšpektoráte práce. Inšpektorát práce je povinný zachovávať mlčanlivosť o tom, kto podal podnet.

Inšpektorát práce nemá oprávnenie vymôcť pre zamestnanca dlžnú mzdu. Môže však uložiť zamestnávateľovi pokutu za to že nevyplatil mzdu a to až do výšky 200 000 Eur a nariadiť mu, aby túto dlžnú mzdu zamestnancovi vyplatil. Na druhej strane, uloženie pokuty môže byť kontraproduktívne, pretože v prípade vysokej pokuty nemusia ostať zamestnávateľovi financie na zaplatenie mzdy.

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Ďalšou možnosťou, ktorú má zamestnanec v prípade, že zamestnávateľ mu nevyplatí dohodnutú mzdu, je okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Nevyplatenie mzdy do 15 dní od jej splatnosti je dôvodom, pre ktorý zamestnanec môže okamžite ukončiť pracovný pomer a hľadať si inú prácu.

Zamestnanec môže v takomto prípade okamžite ukončiť pracovný pomer do jedného mesiaca od kedy sa dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru (teda mesiac po uplynutí 15 dňoch od splatnosti mzdy).

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné. Zamestnanec musí uviesť presný dôvod, pre ktorý sa rozhodol okamžite ukončiť pracovný pomer tak, aby tento dôvod nebol zameniteľný s inými. Je teda potrebné presne uviesť, že zamestnanec okamžite ukončuje pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy do 15 dní od jej splatnosti. Okamžité ukončenie pracovného pomeru musí byť zároveň doručené zamestnávateľovi v lehote 1 mesiaca od kedy sa zamestnanec dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru (opäť mesiac po uplynutí 15 dní od splatnosti mzdy).

Zamestnanec má pri okamžitom skončení pracovného pomeru nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za obdobie dvoch mesiacov. Teda má nárok na dvojmesačnú mzdu. Táto náhrada predstavuje určitú protihodnotu za to, že zamestnanec ukončil pracovný pomer bez výpovednej lehoty.

Príklad 1: Andrej zamestnáva Denisu ako čašníčku v reštaurácii. V pracovnej zmluve si dohodli za deň splatnosti 10 deň v kalendárnom mesiaci. Posledný deň na zaplatenie mzdy za apríl bol 10.5. Andrej nevyplatil mzdu ani do 25.5. (15 dní po splatnosti mzdy). Denisa sa teda nasledujúci deň dozvedela o dôvode na okamžité ukončenie pracovného pomeru. Od 26.5. môže okamžite ukončiť pracovný pomer. Ukončiť pracovný pomer však môže najneskôr do 26.6. Po tomto dátume už nemôže okamžite ukončiť pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy za apríl.

Vzory dokumentov

Na webovej stránke www.nip.sk sú zverejnené vzory výzvy na vyplatenie mzdy, predžalobnej výzvy, trestného oznámenia a okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Záver

Zamestnanec má viacero možností, ako postupovať v prípade nevyplatenia mzdy. To, či využije všetky možnosti, alebo len niektorú z nich, závisí len na zamestnancovi. Naopak, pre zamestnávateľa môže nevyplatenie mzdy vyústiť okrem povinnosti zaplatiť dlžnú mzdu aj do trestného stíhania, prípadne sankcie zo strany Inšpektorátu práce a to až do výšky 200 000 Eur. Zamestnanci by sa nemali obávať odplaty zo strany zamestnávateľa a využiť svoje zákonné možnosti, aby dostali svoju odpracovanú mzdu. V opačnom prípade môže zamestnávateľ pokračovať v nevyplácaní mzdy bez akejkoľvek ujmy.

Dodatočné informácie a dokumenty

Ročný štatistický výkaz sudcu sa vyhotovuje podľa § 27 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Výkaz vyhotovuje predseda súdu každoročne k 31. marcu, pričom je súčasne povinný zabezpečiť jeho zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, každoročne do 30. Prvýkrát sa výkaz vyhotoví za rok 2011, a to do 31. marca 2012; t.j. S účinnosťou od 1. júna 2012 v zmysle výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 15. júna 1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov v znení výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 9. marca 2012 č.

tags: #platobny #rozkaz #nevyplatenie #mzdy #vzor