Nezabudka: Symbolika a jej odraz v živote osôb s mentálnym postihnutím

Nezábudka, drobný kvet s nebesky modrými okvetnými lístkami, je v mnohých kultúrach symbolom spomienok, vernosti a lásky, ktorá pretrváva. Avšak, tento krehký kvet má aj hlbší význam, ktorý sa dotýka sveta duševného zdravia a mentálneho postihnutia. V tomto článku sa pozrieme na symboliku nezábudky a jej prepojenie s art brut, tvorbou osôb s mentálnym postihnutím a celkovým vnímaním duševného zdravia v spoločnosti.

Art brut: Hľadanie autenticity v tvorbe

Termín art brut, v preklade "surové umenie", prvýkrát použil francúzsky výtvarník Jean Dubuffet v roku 1945 na označenie tvorby autorov stojacich mimo bežnej spoločenskej normy, najmä duševne chorých, rôznych excentrikov, vizionárov a pod. Záujem o výtvarné prejavy týchto ľudí však existoval už skôr. Vzrástol najmä po tom, čo v roku 1922 nemecký psychiater a kunsthistorik Hans Prinzhorn vydal svoj spis Bildnerei der Geisteskranken (Tvorba duševne chorých). Prinzhorn pri interpretácii diel týchto ľudí kládol dôraz predovšetkým na nevedomú tvorivosť, inštinktívnosť, nezámernosť, autentickosť.

Podľa Vladimíra Kordoša na art brut fascinuje primárnosť a základ, ktorý tvorbu robí tvorbou. Zdá sa, že v tvorbe mnohých týchto ľudí sa nachádza ten prvotný impulz, akési tvorivé „obnaženie“. Peter Breier vníma výtvarný prejav pacientov ako cestu do ich vnútorného života, pomocou ktorého sa snaží pochopiť, čo sa asi tak deje v ich nevedomí. Daniela Heviera fascinoval nezámerný proces tvorby, ktorý spredmetňuje skryté zákutia ľudského vnútra. Proces, ktorý privádza autorov k tvorivej extáze alebo ku kontemplácii. Ján Šuba tvrdí, že ozajstné umenie vyviera z autentickej, vnútornej potreby tvoriť, je zbavené manipulácií a kalkulácií. Dušan Nágel si pri bližšom kontakte s autormi art brut všimol, že aj ich tvorba je mnohokrát o trápení, neistote, hľadaní.

Katarína Čierna hovorí, že niektorí autori ceruzkou alebo štetcom ventilujú svoje problémy, iní hľadajú vo svojich kresbách či maľbách vnútorný mier, ďalší tvoria obsesívne. Z akéhosi nutkania a bez vedomej kontroly rozumu vyjadrujú nečakané výtvarné predstavy. Každý z nich vydáva správu o sebe. Stopu. A to netradičným výtvarným jazykom a neformálnymi vyjadrovacími postupmi. Ján Šuba dodáva, že napríklad u ľudí trpiacich infantilným autizmom sa nedá hovoriť o zištnosti, nezištnosti, tieto kategórie sú im neznáme. Títo ľudia tvoria z najvnútornejšej potreby. Nevieme, čo spôsobuje taký tvorivý pretlak. Podstatou je pravdepodobne ich nadmerná schopnosť vizualizovať, fascinácia detailom a niekedy až fotografická pamäť. Možno sa len takto vedia zmocniť reality, zo svojsky vnímaných fragmentov reflektovať okolitý svet.

Art brut stojí na pohyblivom pomedzí. Jeho protipólom je umenie „vysoké“, profesionálne, akademické. Neraz to však boli práve profesionálni výtvarníci, ktorí v tvorbe duševne chorých nachádzali inšpiráciu (dadaisti, surrealisti, expresionisti…). Záujem o toto umenie medzi výtvarníkmi pretrváva dodnes; stále sa objavujú autori, ktorí sa niekedy štylizujú do podobných výtvarných polôh.

Prečítajte si tiež: Aktivity a podujatia v klube Nezabudka

Rozdiely medzi tvorbou školených autorov a autorov art brut

Vladimír Kordoš hovorí, že snaha zbaviť sa rozumovej kontroly je niečo, o čo sa vo výtvarnom umení mnohí usilovali. Peter Breier dodáva, že technika je často obranou pred vyjadrením vlastných pocitov. Katarína Čierna tvrdí, že art brut nie je prúd, nemôže byť ani imitované a ani nemôže súvisieť s nejakou školou. Je to viac menej územie, existencionálny výraz, ktorý sa nevzťahuje na kultúrnu a umeleckú kreativitu alebo módnu reprezentáciu. Každý autor je jedinečný. A aký je rozdiel medzi „kultúrnym“ (tzv. vysokým) umelcom a autorom art brut? Ten prvý sa usiluje, aby bolo jeho dielo prezentované a známe. „Artbrutista“ sa o to nezaujíma. On „len“ tvorí. To je všetko.

Dušan Nágel vidí rozdiely napríklad v koncentrácii pri práci. Pre „artbrutistov“ je koncentrácia pri tvorbe niekedy limitujúcim faktorom v zápornom zmysle slova. Ďalším momentom je racionalita ako formotvorný prvok. Akoby v niektorých situáciách absentovala a bola prítomná len intuícia, plytšia alebo hlbšia. Tým nastávajú určité obmedzenia v prehĺbení daného námetu. Takisto v sústredenom pokračovaní na danej téme v dlhšom časovom intervale.

Duševné zdravie a kreativita: Mýtus alebo realita?

Dušan Nágel má pocit, že psychické problémy sa veľmi často objavujú práve medzi umelcami a medzi tvorivými ľuďmi všeobecne. Vladimír Kordoš súhlasí a dodáva, že koľko bolo umelcov, ktorí boli sentimentálni, náladoví, jedovití, depresívni a niekedy zrejme aj chorí. Nielen medzi výtvarníkmi, ale veľmi často aj medzi básnikmi či spisovateľmi. Peter Breier si nie je istý, či je to len mýtus. Nepozná žiadnu odbornú prácu, ktorá by zisťovala, či je medzi umelcami viac ľudí s duševnými problémami ako v bežnej populácii. Možno, že naozaj citliví ľudia sa potrebujú vyjadrovať umeleckými prostriedkami. Katarína Čierna tvrdí, že áno, určite to súvisí s mimoriadnou senzilibitou umelcov. Boli to predovšetkým lekári a psychiatri, ktorí sa koncom 19. storočia a v 20. storočí začali zaujímať o tému „génius a šialenstvo“, objavili umeleckú tvorbu pacientov ústavov a emancipovali ju. Ján Šuba si myslí, že toto zjednodušenie je trošku zavádzajúce. Aj keď napríklad psychodynamické psychologické smery tvrdia, že na pozadí každej tvorivej činnosti je vlastne vždy emocionálny, existencionálny alebo erotický konflikt. Dušan Nágel hovorí, že štatistický prehľad nepozná, jeho súkromný poznatok je iný. Umelci všeobecne sú pod väčším dohľadom verejnosti, sú viac sprítomňovaní. Samozrejme, súvisí to s ich tvorbou. Široká anonymná vrstva spoločnosti je chránená pred stratou svojho súkromia.

Arteterapia ako nástroj sebavyjadrenia a komunikácie

Peter Breier hovorí, že my všetci máme asi mnoho oblastí, v ktorých sme talentovaní a nikdy ich v sebe neobjavíme. Katarína Čierna tvrdí, že často je tvorba ľudí s duševnými problémami akousi kompenzáciou absentujúcej verbálnej komunikácie. Niektorí objavia svoj talent až pri arteterapii. A náš výtvarník zostáva v úžase, že jeho ruka dokáže zaznamenať predstavy, pocity, sny a túžby. Ján Šuba si nie je istý, či sa vždy dá vystopovať táto následnosť. Alebo či sa dá táto situácia interpretovať ako nejaký kompenzačný mechanizmus.

Arteterapia je forma expresívnej terapie, ktorá využíva tvorivý proces - maľovanie, kreslenie, modelovanie, prácu s hlinou a inými materiálmi - na zlepšenie fyzického, mentálneho a emočného blahobytu človeka. Arteterapeutická miestnosť a služby, ktoré poskytuje, sú kľúčové pre podporu žiakov. Slúžia na rozvoj sebavyjadrenia, emocionálneho uvoľnenia a zlepšenie komunikácie.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Nezabudka ako symbol spolupatričnosti a nádeje

Nezábudka, so svojou symbolikou spomienok a trvalej lásky, sa stala aj symbolom spolupatričnosti a nádeje pre ľudí s duševnými problémami. Dni nezábudiek sú zbierkou, ktorá šíri povedomie o duševnom zdraví a ukazuje, že nezábudka nie je len kvet, ale aj symbol spolupatričnosti a nádeje.

Aktivity na podporu duševného zdravia v školách

Školy na Slovensku sa aktívne zapájajú do rôznych aktivít na podporu duševného zdravia žiakov. Medzi tieto aktivity patria:

• Arteterapeutické miestnosti: Školy vytvárajú špeciálne miestnosti, kde môžu žiaci prostredníctvom tvorivej činnosti vyjadriť svoje pocity a emócie.
• Kanisterapia: Do škôl prichádzajú psí terapeuti, ktorí pomáhajú žiakom znižovať stres a zlepšovať náladu.
• Muzikoterapia: Žiaci sa zúčastňujú na muzikoterapii, ktorá využíva hudbu a zvuky na zlepšenie duševného zdravia.
• Prevencia šikanovania: Školy sa zameriavajú na prevenciu šikanovania a vytváranie bezpečného prostredia pre všetkých žiakov.
• Besedy a workshopy: Žiaci sa zúčastňujú na besedách a workshopoch, kde sa dozvedajú viac o duševnom zdraví a o tom, ako sa oň starať.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

tags: #nezabudka #symbolika #mentalne #postihnutie