Nezamestnanosť ako ekonomický a sociálny problém súčasnosti

Nezamestnanosť je komplexný sociálno-ekonomický jav, ktorý úzko súvisí s fungovaním trhu práce a má rozsiahle dopady na jednotlivcov, rodiny a celú spoločnosť. Predstavuje vážny ekonomický a zároveň aj sociálny problém, ktorý si vyžaduje komplexné riešenia.

Definícia a meranie nezamestnanosti

Nezamestnanosť je definovaná ako stav, keď je osoba schopná a ochotná pracovať, ale nemá možnosť nájsť si platené zamestnanie. Táto definícia vylučuje osoby, ktoré si zvolili alternatívnu životnú stratégiu, napríklad sú zabezpečené inými príjmami.

Miera nezamestnanosti je kľúčový ukazovateľ, ktorý sleduje podiel počtu nezamestnaných na celkovom počte pracovných síl. Vypočíta sa ako (počet nezamestnaných / počet pracovných síl) * 100. Pracovné sily predstavujú súčet všetkých zamestnaných a nezamestnaných. Zdrojom dát pre výpočet miery nezamestnanosti je Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Typy nezamestnanosti

Nezamestnanosť sa delí na niekoľko typov, pričom každý z nich má svoje špecifické príčiny a vyžaduje si odlišný prístup pri riešení:

• Frikčná nezamestnanosť: Je spojená s normálnym fungovaním trhu práce a predstavuje plynulé prechádzanie ľudí z jedného zamestnania do druhého, z jedného regiónu do druhého alebo rôznymi etapami životného cyklu človeka. Môže byť spôsobená aj nedostatočnou informovanosťou o pracovných príležitostiach. Aj v ekonomike s plnou zamestnanosťou dochádza k fluktuácii, napríklad pri hľadaní práce absolventmi alebo návrate matiek po materskej/rodičovskej dovolenke. Táto forma nezamestnanosti je krátkodobá.

  Prečítajte si tiež: Nezamestnanosť a sociálna práca

• Štrukturálna nezamestnanosť: Je charakteristická štrukturálnymi zmenami v ekonomike, ktoré súvisia najmä s technickým pokrokom, nerovnomernosťou medzi ponukou práce a dopytom po nej alebo zmenami preferencií spotrebiteľov. Pozorujeme nerovnováhu medzi zamestnaniami alebo regiónmi, keďže niektoré sektory sa rozvíjajú, kým iné upadajú. Nedostatok pracovných síl v jednom odvetví je sprevádzaný nadbytkom v inom. Potenciálnym riešením je rekvalifikácia alebo prispôsobenie vzdelávacieho systému podmienkam trhu.

• Cyklická nezamestnanosť: Vzniká v obdobiach hospodárskej recesie, depresie alebo krízy a zaniká pri hospodárskom vzostupe. Je spôsobená poklesom dopytu po tovaroch a službách, čo vedie k prepúšťaniu zamestnancov.

Dôsledky nezamestnanosti

Nezamestnanosť má rozsiahle negatívne dôsledky na rôznych úrovniach:

• Ekonomické dôsledky: Nezamestnanosť predstavuje stratu produkčného potenciálu ekonomiky, znižuje sa HDP, klesá spotreba a investície. Štát prichádza o príjmy z daní a odvodov a zároveň musí vynakladať prostriedky na sociálne dávky pre nezamestnaných.

• Sociálne dôsledky: Nezamestnanosť má negatívny vplyv na psychické zdravie nezamestnaných, vedie k strate sebaúcty, pocitom beznádeje a sociálnej izolácii. Môže viesť k zhoršeniu rodinných vzťahov, nárastu kriminality a iných sociálnych problémov. Strata zamestnania vedie k sociálnej izolácii, k prerušeniu sociálnych kontaktov. V priebehu nezamestnanosti dochádza k zníženiu frekvencie sociálnych stykov a to vo vzťahu k širšiemu okoliu, ba niekedy aj vo vzťahoch v rodine. Sociálnu izoláciu nezamestnaných treba chápať predovšetkým ako jejich izoláciu od zamestnanej populácie.

  Prečítajte si tiež: Sociálne aspekty nezamestnanosti

• Psychologické dôsledky: Pre človeka je to veľmi ťažké obdobie a každý sa s tým vyrovnáva po svojom. Niekto to zvládne lepšie, no na niektorých má nezamestnanosť veľmi drvivé účinky. Jedným z najvážnejších rizík dlhodobej nezamestnanosti je zmena v oblasti životného štýlu. Dlhodobo nezamestnaný postupne stráca základné pracovné návyky, vytvára si nové, náhradné stereotypy. Čím dlhšie nezamestnanosť trvá, tým ťažšie nájde odvahu a motiváciu meniť tento novovytvorený životný štýl. Neraz si vytvára celé racionálne zdôvodnenia, prečo sa nemôže zamestnať, ktoré však obranou pred vlastnou neistotou a strachom zo zlyhania. Čím je človek dlhšie doma bez práce, tým viac narastajú obavy z možného úspechu, prestáva si veriť, zriedka upadá do apatie. Ďalší rizikový faktor dlhodobej nezamestnanosti je znižovanie napätia a obáv pomocou alkoholu, nadmerného fajčenia, prejedania sa, nadmerného užívania liekov a tiež užívanie drog.

Nezamestnanosť a rôzne skupiny obyvateľstva

Dopady nezamestnanosti sa líšia v závislosti od veku, vzdelania a ďalších faktorov:

• Mladí ľudia: Pre nich je zamestnanie a práca určitou formou vstupu do sveta dospelých, do sveta zodpovednosti, voľnosti a rešpektu. U mladých, ktorí opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, je možné sledovať mierne zlepšenie psychického stavu. Zatiaľ čo u neúspešných absolventov na trhu práce nie sú spozorované žiadne zmeny.

• Občania stredného veku: Strata zamestnania v tomto veku je ďaleko viac zničujúca ako u mladých ľudí.

• Dôchodcovia: Odchod zo zamestnania má veľmi negatívne psychologické dopady, ale len v prípade nedobrovoľného odchodu. Takto vzniknutá strata zamestnania môže v značnej miere ovplyvniť alebo dokonca zničiť vzťahy v rodine, hlavne ak sa jedná o prípad, kedy prácu stráca muž. Čo sa týka žien, je plno takých, ktoré si odchod do dôchodku nemôžu dovoliť.

  Prečítajte si tiež: Dopady straty zamestnania

Politika zamestnanosti

Štát sa snaží aktívne ovplyvňovať trh práce a znižovať nezamestnanosť prostredníctvom rôznych nástrojov:

• Aktívna politika zamestnanosti: Zahŕňa opatrenia na podporu tvorby nových pracovných miest, rekvalifikáciu nezamestnaných, poskytovanie poradenstva a informácií o pracovných príležitostiach. Prostredníctvom inštitúcií úrady práce uplatňujú rekvalifikácie, ktoré sú nástrojmi aktívnej politiky zamestnanosti.

• Pasívna politika zamestnanosti: Zabezpečuje vyplácanie dávok v nezamestnanosti, ktoré slúžia ako dočasná finančná podpora pre nezamestnaných.

Dôležitou súčasťou politiky zamestnanosti je aj vzdelávanie dospelých, ktoré je zamerané na trh práce a umožňuje formovanie pracovných schopností zamestnancov (profesijné vzdelávanie).

Špecifické skupiny nezamestnaných

Pri riešení problému nezamestnanosti je potrebné zohľadniť aj špecifické skupiny nezamestnaných, ktoré majú sťažený prístup na trh práce:

• Dlhodobo nezamestnaní: Často strácajú pracovné návyky a motiváciu, čo im sťažuje návrat do zamestnania.
• Nekvalifikovaní: Majú obmedzené možnosti uplatnenia sa na trhu práce a vyžadujú si rekvalifikáciu alebo ďalšie vzdelávanie.
• Osoby so zdravotným postihnutím: Často čelia diskriminácii a majú obmedzený prístup k pracovným príležitostiam.
• Absolventi škôl: Majú nedostatok praktických skúseností a potrebujú pomoc pri vstupe na trh práce.
• Nezamestnateľní: Ide o skupinu ľudí, ktorým vyhovuje sociálna sieť a stačia sociálne dávky.

Nezamestnanosť a jej vnímanie

Pojem „nezamestnaný“ evokuje dojem, že ide o človeka ktorý „nič nerobí“ a žije zo sociálnych dávok na úkor ostatných. Je dôležité si uvedomiť, že strata zamestnania a nemožnosť získať vhodnú prácu sa môže týkať každého je preňho traumatizujúcim zážitkom a pre plne angažovaných jedincov môže náhla strata zamestnania znamenať akúsi sociálnu smrť. Vo všeobecnosti sa chápe strata zamestnania ako krízová životná situácia spojená s nízkou životnou úrovňou, rezignáciou a pesimizmom.

Záver

Nezamestnanosť je komplexný a závažný problém, ktorý si vyžaduje komplexné a koordinované riešenia. Je potrebné zamerať sa na prevenciu nezamestnanosti, podporu tvorby nových pracovných miest, rekvalifikáciu nezamestnaných a pomoc špecifickým skupinám obyvateľstva pri vstupe na trh práce. Dôležitá je aj zmena vnímania nezamestnanosti v spoločnosti a podpora nezamestnaných pri prekonávaní tohto ťažkého obdobia. Aj keď sa štát snaží nezamestnanosť znížiť a nezamestnaných podporiť aspoň nejakou finančnou podporou, musíme si uvedomiť, že iba hmotný základ nestačí.

tags: #nezamestnanosť #ako #ekonomický #a #sociálny #problém