
Nezamestnanosť je celosvetový sociálny problém, ktorý ovplyvňuje nielen život jednotlivcov, ale aj fungovanie rodín a celej spoločnosti. Tento článok sa zameriava na identifikáciu a charakterizovanie najzávažnejších dôsledkov nezamestnanosti na rodiny a ich členov. Skúma vplyv tohto sociálneho problému z rôznych aspektov a navrhuje možnosti, ako zmierniť jeho negatívne dopady.
Nezamestnanosť je bežný sociálny jav, ktorý sa stáva zložitým, ak je dlhotrvajúci a rozsiahly. Je sprevádzaný multidimenzionálnymi dôsledkami v sociálnej, ekonomickej a psychickej oblasti. Vo všeobecnosti sa nezamestnanosť definuje ako stav, keď jednotlivec nemá platené zamestnanie a aktívne si hľadá prácu.
Rodina je základnou jednotkou spoločnosti, preto je dôležité venovať jej pozornosť v kontexte nezamestnanosti. Ak sú funkcie rodiny narušené, má to negatívne dopady na jej členov. Nezamestnanosť jedného z členov rodiny môže narušiť ekonomickú funkciu, čo vedie k narušeniu aj ostatných funkcií.
Nezamestnanosť má nepochybne negatívne dopady na rodinu, vrátane zmien v rozdelení domácich prác. Medzigeneračný dopad nezamestnanosti, známy ako dominový efekt, ukazuje, že nezamestnanosť otcov má negatívny dopad na spokojnosť synov s ich životom. Deti nezamestnaných rodičov môžu mať problémy s prispôsobením sa novým situáciám a môžu vykazovať emocionálne a behaviorálne problémy.
Nezamestnanosť môže mať aj pozitívny vplyv na rodinu, prejavujúci sa v rodinnej súdržnosti a solidarite, v citovom zázemí a v sociálnej opore. Ak nezamestnaného člena rodiny jeho blízky podporujú, je pre neho jednoduchšie hľadať si prácu a nepodliehať zúfalstvu, čo posilňuje rodinnú solidaritu a súdržnosť.
Prečítajte si tiež: Nezamestnanosť a sociálna práca
Ekonomické dôsledky nezamestnanosti sú často najzávažnejšie, pretože vedú k ďalším problémom. Nedostatok finančných prostriedkov postihuje nielen nezamestnaného člena rodiny, ale aj ostatných členov, čo môže viesť k vzniku negatívnych sociálno-patologických javov. Ekonomické dopady nezamestnanosti spôsobujú pokles životnej úrovne a môžu viesť k strádaniu reprodukčnej funkcie rodiny.
Dĺžka nezamestnanosti má významný psychologický vplyv na nezamestnaného člena rodiny a jeho blízkych. Čím dlhšie je člen rodiny nezamestnaný, tým viac stráca on i jeho rodina nádej, že si novú prácu nájde. Dlhšie nezamestnaný člen rodiny stráca sebadôveru, má problémy s komunikáciou a klesá jeho životná spokojnosť, čo sa môže prejaviť neschopnosťou komunikovať s ďalšími rodinnými členmi, mrzutosťou, smutnou náladou až depresiou.
Nezamestnanosť môže viesť k narušeniu rodinného spolužitia, narušeniu vnútorných pravidiel fungovania rodiny, ktoré sa týkajú deľby domácich prác a domácich činností, a k narušeniu rodinných zvyklostí týkajúcich sa spotreby kvôli malým finančným prostriedkom. S nezamestnanosťou je spojená aj chudoba rodiny, ktorá zvyšuje stres jednotlivých členov rodiny a ovplyvňuje jej fungovanie.
Sociálna práca zohráva dôležitú úlohu pri riešení dopadov nezamestnanosti na rodiny. Jej poslaním je podporovať ľudí v ich úsilí o udržanie trvalo dôstojného života. Sociálny pracovník by mal pôsobiť na nezamestnaných jednotlivcov vo vzťahu k ich lepšej adaptácii na prežívanú situáciu, k jej zodpovednejšiemu riešeniu, k prevencií pred vznikom sociálno-patologických javov ako dôsledkov nezamestnanosti, ale aj vo vzťahu k lepšiemu využívaniu finančných prostriedkov i k lepším medziľudským vzťahom.
Sociálna prevencia je činnosť sociálneho pracovníka, ktorá sa podieľa na vytváraní priaznivých podmienok pre ekonomickú, kultúrnu, sociálnu, výchovno-vzdelávaciu oblasť súvisiacu so zamestnanosťou. Podstata činnosti sociálnej práce s touto klientskou skupinou spočíva v priamom, účelovom a bezprostrednom pôsobení sociálnych pracovníkov na nezamestnaného člena rodiny a jeho rodinu s cieľom zachovania jeho celistvosti i celistvosti rodiny.
Prečítajte si tiež: Sociálne aspekty nezamestnanosti
Vo vzťahu k prevencii dopadov dlhodobej nezamestnanosti na rodinu zohráva významnú úlohu sociálne poradenstvo. Poradenstvo pre nezamestnaných plní funkciu prevencie dlhodobej nezamestnanosti vo vzťahu ku klientom úradov práce, nakoľko nepriamo predchádza, resp. eliminuje sociálnu tenziu v spoločnosti. V tejto oblasti môže sociálny pracovník vystupujúci v roli poradcu pomáhať rodinám s nezamestnaným členom, či členmi pri výbere alebo rozširovaní profesionálnych kompetencií, pomáhaní v rámci aktivizačných programov a pod.
Systém sociálneho poradenstva pre nezamestnaných má tri úrovne: poskytovanie informačno-poradenského servisu, poradenstvo vzťahujúce sa k profesionálnej orientácii, právnemu a psychologickému poradenstvu a odborné poradenstvo orientované klientsky.
Nezamestnanosť je často spojená s chudobou, ktorá je sociálnou udalosťou, ktorá môže postihnúť každého z nás. Chudoba predstavuje celosvetový problém, s ktorým zápasia aj najrozvinutejšie krajiny sveta. V Slovenskej republike sa namiesto pojmu chudoba používajú skôr synonymá chudoby ako: sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pojem hmotná núdza, ktorý je aj legislatívne vymedzený a je vlastne označením pre chudobu.
Chudobu možno definovať z dvoch aspektov: absolútna chudoba, ktorá je spojená s určitým fyziologickým prahom, pod ktorým nie je možné uspokojovať také základné potreby ako je potrava, ošatenie a bývanie, a relatívna chudoba, ktorá je spojená s priemernou životnou úrovňou danej krajiny, ktorú chudobní obyvatelia tejto krajiny nedosahujú.
Nezamestnanosť nie je v kontexte sociálnej práce novým fenoménom. Je súčasťou dnešného sveta a nie je možné si myslieť, že nebude súčasťou života človeka (bez ohľadu na jeho vzdelanie, pracovné skúsenosti a schopnosti, postavenie, vek, pohlavie). Výzvou pre každého nezamestnaného by mohlo byť aj to, že jeho status nemusí byť len trápenie. I spomalenie môže byť aktívne. Nezamestnanosť na jednej strane predstavuje zníženie pravidelných aktivít a obmedzenie sociálnych sietí. Človek je však tvor spoločenský, potrebuje priateľov aj v čase, keď nie je zamestnaný. Práve čas, ktorý počas vykonávania pracovných povinností venoval práci, môže využiť na nadväzovanie nových kontaktov, zdokonaľovaní svojich zručností, zlepšenie svojho zdravotného stavu, zmeny uponáhľaného spôsobu života.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre nezamestnanosť
Nezamestnanosť ako taká vo svojej podstate je neprirodzená a umelá. Dôvod je v prekonanom chápaní spoločensky akceptovanej práce a zamestnania. Chápanie práce podľa doterajších ekonomických prístupov neposkytuje v dnešnej dobe riešenie ani východisko z problému. Ak si osvojíme skutočnosť, že tvorba zisku nemá priame prepojenie so sociálnym rozvojom a s verejnými službami, tak nezamestnanosť neznamená problém pre podnikanie. Podnikanie (biznis) je však pôvodcom nezamestnanosti z dôvodu sledovania jeho primárneho cieľa - dosiahnutia maximálneho zisku aj cestou znižovania počtu zamestnancov.
Fenomén nezamestnanosti možno chápať ako pozitívum aj z iného dôvodu. Je výsledkom hospodárskeho a technického pokroku. Ktorého dôsledkom je skutočnosť, že nie je nutné pracovať už iba pre zabezpečenie jednoduchej reprodukcie, pre zabezpečenie prostriedkov na holé prežitie, ale že je možné pracovať v prospech spoločnosti a už nie iba z dôvodu ďalšieho jednoduchého zisku.
tags: #nezamestnanost #socialne #dopady