Nezamestnanosť ako sociálny fenomén: Príčiny, dôsledky a riešenia

Úvod

Nezamestnanosť predstavuje komplexný sociálno-ekonomický problém s rozsiahlymi dopadmi na jednotlivcov, rodiny a celú spoločnosť. V súčasnosti sa čoraz viac zdôrazňuje význam sociálnej práce pri zmierňovaní negatívnych dôsledkov nezamestnanosti a podpore sociálnej inklúzie. Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní pomoci jednotlivcom a skupinám, ktorých životy sú výrazne ovplyvnené nezamestnanosťou a s ňou spojenými problémami, ako sú chudoba a sociálna izolácia.

Poslanie sociálnej práce a sociálna zmena

V rámci sociálnej práce existuje neustále prebiehajúca diskusia o tom, či by sa mala primárne zameriavať na sociálnu zmenu v spoločnosti alebo na individuálnu a rodinnú zmenu. Celkové poslanie profesie však spočíva v napomáhaní sociálnej zmene, ktorá by minimalizovala problémy jednotlivcov vyplývajúce z chudoby a sociálnej izolácie. Sociálni pracovníci majú etickú zodpovednosť pracovať s jednotlivcami a skupinami, ktorých životy sú postihnuté závažnými sociálnymi problémami.

Význam práce a dopady nezamestnanosti

Práca má pre človeka nesporný význam, pretože tvorí neoddeliteľnú súčasť jeho života. Stimuluje rozvoj jednotlivca i celej spoločnosti a má hlboké zakotvenie v našej kultúre, v usporiadaní spoločnosti i v psychike človeka. Nezamestnanosť má značný vplyv na spoločenský život nezamestnaných, pričom sa s touto situáciou vyrovnávajú rôzne a vzniknutá osobná životná situácia sa im môže zdať bezvýchodisková.

Je dôležité si uvedomiť, že nezamestnanosť nie je v kontexte sociálnej práce novým fenoménom. Je súčasťou dnešného sveta a pravdepodobne bude sprevádzať ľudstvo bez ohľadu na vzdelanie, pracovné skúsenosti, schopnosti, postavenie, vek či pohlavie. Výzvou pre každého nezamestnaného môže byť aj to, že jeho status nemusí byť len zdrojom trápenia, ale aj príležitosťou na aktívne spomalenie a prehodnotenie životných priorít.

História a podstata nezamestnanosti

Nezamestnanosť, ako ju poznáme dnes, je pomerne novodobý fenomén, ktorý vznikol v súvislosti s industrializáciou v 19. storočí. Dovtedy bola práca pre každého člena spoločenstva samozrejmosťou, a to až do smrti. Neexistoval dôvod na rozsiahle sociálne zabezpečenie na starobu, pretože problém starnutia a staroby nebol pred industrializáciou vnímaný ako závažný.

Prečítajte si tiež: Nezamestnanosť a sociálna práca

Podľa rezolúcie Medzinárodnej organizácie práce z roku 1982 je nezamestnaná osoba definovaná ako osoba, ktorá je schopná a ochotná pracovať, ale napriek tomu je bez zamestnania, teda bez platenej práce. Súčasný systém, ktorý je orientovaný na zisk, vyvoláva otázky, či je nezamestnanosť naozaj katastrofou alebo skôr znakom niečoho pozitívneho, napríklad toho, že pre zisk orientovanú ekonomiku potrebujeme menej ľudí.

Úloha sociálnej práce v kontexte zamestnanosti

Súčasné zmeny v spoločnosti poukazujú na potrebu posilnenia postavenia ľudských práv, a to aj v oblasti sociálnej práce. Skutočnosť, že sa nezamestnanosť stala štandardnou situáciou, je dôkazom prekonania pretrvávajúceho systému, a nie dôkazom o nepotrebnosti ľudí. Myšlienky o tom, že treba upraviť podmienky v pracovných vzťahoch, aby sa ľuďom oplatilo pracovať, sú dnes prekonané. Treba si uvedomiť, že ľudia mali a budú mať záujem byť platnými a užitočnými členmi spoločnosti, chcú tvoriť, pomáhať a byť milovaní. Právo na prácu by sa preto malo chápať ako právo na slobodný výber využitia času, ktorý nie je určený na bezprostredné fyzické prežitie.

Sociálni pracovníci združení v európskej organizácii Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW Europe) sa v apríli 2011 jasne vyjadrili k súčasnej kríze v spoločnosti tak, že by za ňu nemali trpieť tí, čo ju nespôsobili. V súčasnosti existuje umelé napätie a diskriminácia voči marginalizovaným skupinám, medzi ktoré patria starší ľudia, ženy, mladí ľudia a novodobá pracujúca chudoba. Dôležité je si uvedomiť, že byť zamestnaným neznamená automaticky únik z chudoby, keďže rastie počet ľudí pracujúcich v neplnohodnotných pracovných pomeroch.

Sociálne podniky ako nástroj znižovania nezamestnanosti

Sociálne podniky zohrávajú významnú rolu pri znižovaní nezamestnanosti, najmä prostredníctvom spolupráce s verejnými inštitúciami. Sociálny podnik je zameraný na dosahovanie sociálnych cieľov a prebytok z jeho činnosti je reinvestovaný do podnikových činností alebo spoločenských projektov. Tieto podniky kombinujú podnikateľské a sociálne ciele, čím prispievajú k znižovaniu nezamestnanosti a eliminácii sociálnej exklúzie.

Základnou charakteristikou sociálneho podniku je jeho orientácia na spoločenské dobro a reinvestovanie ziskov na podporu miestnej komunity a sociálnych cieľov. Sociálne podniky poskytujú pracovné miesta a vzdelávacie príležitosti pre ľudí, ktorí sú sociálne marginalizovaní, čím vytvárajú prostredie, ktoré ich podporuje a pomáha im začleniť sa do spoločnosti. Vznikli ako reakcia na potrebu riešiť rôzne spoločenské problémy, ktoré tradičné trhové a vládne inštitúcie nedokázali adekvátne riešiť.

Prečítajte si tiež: Sociálne aspekty nezamestnanosti

Sociálne podniky si kladú za cieľ riešiť rôzne spoločenské výzvy. Medzi hlavné ciele patrí zvyšovanie zamestnanosti, poskytovanie pracovných príležitostí pre znevýhodnené skupiny, pre dlhodobo nezamestnaných, osoby so zdravotným postihnutím, mladých ľudí bez praxe, staršie osoby a iné zraniteľné skupiny. Sociálne podniky vytvárajú inkluzívne pracovné miesta, kde sa zameriavajú na rozvoj zručností a kapacít zamestnancov. Podporujú sociálnu inklúziu a znižujú sociálnu exklúziu tým, že zapájajú marginalizované skupiny do spoločenských a ekonomických aktivít, čím prispievajú k budovaniu súdržnejších a inkluzívnejších komunít.

Zapojenie sociálnej práce do štruktúry sociálneho podniku prispieva k dlhodobej integrácii zamestnancov z marginalizovaných komunít. Sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu v prepájaní sociálnych podnikov s miestnymi komunitami, najmä v oblastiach, kde je potrebné riešiť zamestnanosť marginalizovaných skupín, ako sú hendikepovaní a dlhodobo nezamestnaní. Sociálne podniky v takýchto regiónoch pomáhajú nielen vytvárať nové pracovné miesta, ale aj zlepšovať kvalitu života týchto skupín cez cielené programy sociálnej integrácie.

Nezamestnanosť mladej generácie

Moderná spoločnosť predpokladá právo každého človeka na dôstojný a kvalitný život, ktorý sa realizuje predovšetkým aktívnou a zodpovednou sociálno-ekonomickou politikou, do ktorej spadá práca, respektíve zamestnanie. Nezamestnanosť mladej generácie je v mnohých krajinách sveta dobre známy fenomén. Podľa svetových štatistík má dlhodobá nezamestnanosť vzrastajúcu tendenciu a stáva sa závažnou charakteristickou črtou nezamestnanosti aj v Slovenskej republike.

V živote mladého človeka má zamestnanie svoje nezastupiteľné miesto. Mladosť je fázou života, v ktorej dochádza k významným biologickým, psychickým a sociálnym zmenám. Môžeme hovoriť, že mladosť je historicky zakotveným sociálnym fenoménom ľudskej spoločnosti, ktorá potrebuje spoločenský a slobodný priestor.

Medzi najčastejšie sklamania absolventov patria skúsenosti so zamestnávateľmi, a to predovšetkým v rovine komunikácie a pracovných skúsenosti. Absolventi škôl sú znevýhodnení tým, že nemajú pracovné skúsenosti a prax v odbore, ktorý študovali. U týchto nezamestnaných hrozia nielen ekonomické problémy, ale aj psychologické, zvyšuje sa riziko asociálneho správania a vytvárania nezdravej závislosti od rodičov.

Prečítajte si tiež: Dopady straty zamestnania

Rodinné prostredie a aktivity, ktoré vykonáva počas svojej nezamestnanosti, sú dôležité pre prežívanie nezamestnanosti u absolventov škôl. Nezamestnaný človek sa vyrovnáva so stratou zamestnania veľmi ťažko. Strata naučeného stereotypu a narušenie denného režimu vedú k odlišnému vnímaniu času.

Nezamestnaná mladá generácia prežíva taktiež psychické napätie a depresiu z toho, že nemá zamestnanie. Pri dlhodobej nezamestnanosti je spojená aj s pocitom strachu o ďalšiu budúcnosť, ktorá sa niekedy premení na ľahostajnosť. Nemať prácu z pohľadu mladej generácie predstavuje stres, ktorý negatívne pôsobí na psychiku každého človeka. Vlastná nezamestnanosť má mnoho nepriaznivých vplyvov na duševné, ale i na telesné zdravie, ktoré môže znížiť predpoklady človeka pre úspešne pracovné zaradenie.

Úspech pri hľadaní práce závisí od vynaloženého úsilia. Je dôležité byť duševne aj finančne pripravení na to, že hľadanie práce potrvá dlhšie ako si myslíte. Ak už viete, o aký druh práce máte záujem, povedzte každému, koho poznáte, čo to je. Získate tým mnoho ďalších párov očí a uší, ktoré môžu hľadať prácu pre vás.

Dôsledky nezamestnanosti a úloha sociálnej práce

Dôsledky nezamestnanosti majú na jednotlivca v rodine výrazný sociálny a psychologický vplyv. Ich poznanie umožní včas rozpoznať príznaky zmeny v prežívaní a správaní každého člena rodiny, nielen nezamestnaného. Je dôležité im čo najúčinnejšie predchádzať a najmä zamedzovať. Ak chceme znížiť nezamestnanosť mladej generácie, musíme zabezpečiť všetkým bez rozdielu prístupu k pracovným príležitostiam, v ktorých by mohli uplatniť svoje schopnosti a zručnosti.

Sociálna práca má perspektívy v oblasti riešenia dopadov nezamestnanosti. Je nutné pripraviť ľudí na zmenenú situáciu a pomôcť im zvládnuť problém a zlepšiť ich zamestnateľnosť. Sociálni pracovníci by mali klásť dôraz na efektívnu komunitnú prácu a na efektívne sociálne modely.

Rôzne typy nezamestnanosti

Nezamestnanosť je stav, keď jednotlivci, ktorí sú schopní a ochotní pracovať, nie sú schopní nájsť zamestnanie. Tento stav môže byť krátkodobý alebo dlhodobý. Existuje niekoľko typov nezamestnanosti:

• Frikčná nezamestnanosť: Tento typ nezamestnanosti je dočasný a vzniká počas prechodného obdobia, keď ľudia menia zamestnanie alebo vstupujú na pracovný trh po ukončení štúdia.
• Cyklická nezamestnanosť: Je spôsobená hospodárskymi cyklami. Počas recesie firmy obmedzujú výrobu a znižujú počet pracovných miest.
• Štrukturálna nezamestnanosť: Vzniká, keď dochádza k nesúladu medzi zručnosťami a kvalifikáciou pracovníkov a požiadavkami na trhu práce.
• Sezónna nezamestnanosť: Vzniká v odvetviach, ktoré sú závislé od ročných období.

Príčiny a dôsledky nezamestnanosti

Príčiny nezamestnanosti sú rôznorodé a často prepojené, ako aj jej dôsledky, ktoré zahŕňajú stres a depresie.

Stratégie pre znižovanie nezamestnanosti

Znižovanie nezamestnanosti vyžaduje integrovaný prístup, ktorý zahŕňa spoluprácu medzi vládami, podnikateľským sektorom a vzdelávacími inštitúciami. Je nevyhnutné, aby sa spoločnosť, vlády a podnikateľský sektor zamerali na vytváranie efektívnych stratégií na znižovanie nezamestnanosti a kládli dôraz na vzdelávanie, rekvalifikáciu, podporu zamestnávania a sociálnu ochranu.

Nezamestnanosť v kontexte globálnej spoločnosti

Ako jeden z najpálčivejších problémov súčasnej globálnej spoločnosti môžeme označiť nezamestnanosť. Medzinárodné spoločenstvo (OSN) sa 10. decembra 1948 zaviazalo dodržiavať právo každého človeka na prácu, na slobodnú voľbu povolania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu pred nezamestnanosťou. Každý, kto pracuje, má nárok na spravodlivú a uspokojivú odmenu, ktorá mu zabezpečí živobytie zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti a ktorá ak je potrebné je doplnená inými prostriedkami sociálnej ochrany.

Povinnosti voči spoločnosti si plní aj sociálna práca, ktorá napomáha sociálnemu rozvoju a sociálnej súdržnosti v spoločnosti. Poslaním sociálnej práce je podporovanie ľudí v ich úsilí o udržovanie trvalo dôstojného života. Sociálna práca využíva spoločné teórie a poznatky s rešpektom k miestnym potrebám.

Nové trendy a výzvy

Nové trendy v oblasti zamestnávania, najmä priemyselná revolúcia 4.0 a digitalizácia, prinášajú radikálne zmeny, vrátane ohrozenia pracovných miest a zvyšovania požiadaviek na kvalifikáciu. Home-office sa stal novým štandardom, ktorý prináša výhody aj pre zamestnávateľov, aj pre zamestnancov, pričom vyžaduje vyváženie medzi produktivitou a sociálnymi kontaktmi.

Sociálna práca s nezamestnanými: Vzdelávací aspekt

Cieľom sociálnej práce s nezamestnanými je poskytnúť vzdelávaciu pomôcku a orientáciu pre študentov sociálnej práce a širšie poznanie sociálnym pracovníkom v otázkach práce, zamestnanosti a s nimi spojených problémov. Publikácia má osloviť aj širšiu odbornú verejnosť. Úžitok môžu mať z nej pre svoju prax, ale aj pre svoj vlastný lepší život. Na Slovensku máme k dispozícii odbornú literatúru, príručky a manuály z oblasti ekonomických a právnych vied. Sú aj učebnice, ktoré vysvetľujú postup sociálnej práce s nezamestnanými. Chýbajú však literárne zdroje venujúce sa širšie pozadiu a pôsobeniu nezamestnanosti a východiskám z nej v súlade so súčasným poznaním sociálnych vied, osobitne sociálnej práce a s ohľadom na globálne zmeny v tejto závažnej spoločenskej oblasti.

Možnosti a poslanie sociálnej práce

Myšlienky o tom, že treba upraviť podmienky v pracovných vzťahoch, aby sa ľuďom oplatilo resp. chcelo pracovať ako sme uviedli, sú dnes prekonané. Tieto problémy nedostatku práce nedokážu identifikovať, pomenovať, a preto ani vyriešiť. Ľudia mali a budú mať záujem byť platnými a užitočným členmi celku (spoločnosti), chcú tvoriť, pomáhať a byť milovanými. Právo na prácu, právo na slobodný výber povolania, preto treba uplatniť ako právo na výber využitia času, času, ktorý nie je určený na bezprostredné fyzické prežitie.

Kríza a sociálna práca

Sociálni pracovníci združení v európskej organizácii Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW Europe) sa v apríli 2011 jasne vyjadrili k súčasnej kríze v spoločnosti tak, že by za ňu nemali trpieť tí, čo ju nespôsobili. Existuje umelé napätie a diskriminácia voči tzv. marginalizovaným skupinám (ktoré sú niekedy videné takmer ako nepotrebné). K týmto exkludovaným môžeme priradiť starších ľudí, ženy, mladých a novodobú pracujúcu chudobu. Byť zamestnaným neznamená automaticky únik z chudoby. Rastie počet ľudí pracujúcich v neplnohodnotných pracovných pomeroch. Milióny ľudí v súčasnosti napr. pracujú v podmienkach pracovného pomeru bez stanoveného množstva práce („Zero Hour Contract“).

Definície sociálnych podnikov

Definície sociálnych podnikov sa líšia v závislosti od ekonomického a spoločenského kontextu. Každá spoločnosť má svoju vlastnú interpretáciu a charakteristiku sociálnych podnikov. Podľa Pčolinskej (2017, s. 3-18) je sociálny podnik podnikateľský subjekt, ktorý funguje v rámci trhu tovarov a služieb a sústreďuje sa na zamestnávanie osôb so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením. Na rozdiel od tradičných podnikov, ktoré sa zameriavajú na maximalizáciu zisku, sociálne podniky kladú dôraz na vytváranie sociálnej hodnoty a podporu začlenenia svojich zamestnancov do spoločnosti. Zisky, ktoré sociálne podniky generujú, sú vo veľkej miere reinvestované do aktivít a projektov, ktoré podporujú ich sociálne a ekonomické ciele. Podľa Bobákovej (2021, s. 1-5) je sociálny podnik zameraný na dosahovanie sociálnych cieľov a prebytok z jeho činnosti je reinvestovaný do podnikových činností alebo spoločenských projektov. Tento typ podniku sa snaží konkurovať na bežnom trhu a zároveň dodržiavať etické normy, ktoré sa prejavujú voči zákazníkom, konkurentom aj zamestnancom.

Ciele sociálnych podnikov

Sociálne podniky si kladú za cieľ riešiť rôzne spoločenské výzvy. Podľa Pavlíka a kol. (2020, s. 69-73) medzi hlavné ciele patrí zvyšovanie zamestnanosti, poskytovanie pracovných príležitostí pre znevýhodnené skupiny, pre dlhodobo nezamestnaných, osoby so zdravotným postihnutím, mladých ľudí bez praxe, staršie osoby a iné zraniteľné skupiny. Sociálne podniky vytvárajú inkluzívne pracovné miesta, kde sa zameriavajú na rozvoj zručností a kapacít zamestnancov. Podporujú sociálnu inklúziu a znižujú sociálnu exklúziu tým, že zapájajú marginalizované skupiny do spoločenských a ekonomických aktivít. Týmto spôsobom prispievajú k budovaniu súdržnejších a inkluzívnejších komunít. Podporujú tiež environmentálnu udržateľnosť prostredníctvom ekologických obchodných praktík a projektov zameraných na ochranu životného prostredia. Sociálne podniky často kladú dôraz na znižovanie odpadu, recykláciu a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Propagujú inovatívne prístupy a modely podnikania, ktoré môžu priniesť nové riešenia sociálnych a environmentálnych problémov. Sociálne podniky často experimentujú s novými technológiami a metódami, ktoré môžu byť následne praktizované podnikateľským sektorom. Podporujú miestne ekonomiky tým, že reinvestujú zisky do komunity, vytvárajú miestne pracovné miesta a podporujú miestnych dodávateľov a podnikateľov.

Výskum a spolupráca so sociálnymi podnikmi

Spolupráca so sociálnymi podnikmi v praxi sociálnych pracovníkov je zacielená najmä na organizovanie vzdelávacích aktivít pre klientov. Nasleduje účasť na projektoch zameraných na sociálnu inklúziu a zamestnanosť. Podpora zamestnancom sociálnych podnikov, ako riešenie osobných či profesijných problémov, bola uvádzaná respondentmi. Monitorovanie a hodnotenie efektívnosti sociálnych podnikov je ďalším spôsobom spolupráce, pričom sprostredkovanie pracovných miest a adaptácia klientov na pracovné prostredie sa vyskytujú zriedkavo. Hodnotenie celkového vplyvu sociálnych podnikov na znižovanie nezamestnanosti ukazuje, že skôr pozitívne hodnotenie vyjadrilo respondentov.

Problémy a výzvy v slovenskej spoločnosti

Problémom v slovenskej spoločnosti je to že, pretrváva veľký rozpor medzi ekonomickou silou krajiny meranou pomocou HDP na obyvateľa a podhodnotenou pracovnou silou. Slovensko naďalej zostáva krajinou, kde hospodársky rast nekorešponduje so sociálnym rozvojom. Väčšina obyvateľstva nemá prospech z hospodárskeho rastu. Znižuje sa vzájomná solidarita ako medzi obyvateľmi, tak i medzi regiónmi. Nárast prekarizovanej (neplnohodnotnej) práce je len výsledkom nedokonalého riešenia nezamestnanosti a je dôkazom oslabovania pozície práce na plný úväzok na dobu neurčitú (plnohodnotná forma zamestnania).

tags: #nezamestnanosť #ako #sociálny #fenomén #príčiny #dôsledky