Nezamestnanosť ako sociálny problém: Príčiny, dôsledky a riešenia

Nezamestnanosť je jedným z najvýraznejších problémov súčasnej globálnej spoločnosti, ktorý ovplyvňuje život jednotlivcov aj celej spoločnosti. Medzinárodné spoločenstvo sa zaviazalo dodržiavať právo každého človeka na prácu, slobodnú voľbu povolania, spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a ochranu pred nezamestnanosťou. Sociálna práca má nezastupiteľné miesto pri riešení dopadov nezamestnanosti a podporovaní ľudí v ich úsilí o udržanie trvalo dôstojného života.

Význam práce pre človeka a spoločnosť

Práca je neoddeliteľnou súčasťou života človeka a má nesporný význam pre jeho vývin i pre rozvoj celej spoločnosti. Stimuluje vývin jednotlivca i celej spoločnosti. V našej kultúre má hlboké zakotvenie, ako v usporiadaní spoločnosti, tak i v psychike človeka. Nezamestnanosť má značný vplyv na spoločenský život nezamestnaných. S postavením nezamestnaného sa jedinci vyrovnávajú rôzne a vzniknutá nepríjemná osobná životná situácia sa im môže stať bezvýchodisková, treba ju však rýchlo, kvalitne a profesionálne riešiť. Nezamestnanosť nie je v kontexte sociálnej práce novým fenoménom. Je súčasťou dnešného sveta a nie je možné si myslieť, že nebude súčasťou života človeka (bez ohľadu na jeho vzdelanie, pracovné skúsenosti a schopnosti, postavenie, vek, pohlavie).

Nezamestnanosť ako sociálny jav

Nezamestnanosť predstavuje jeden z faktorov, ktoré v 19. a 20. storočí vo významnej miere poznamenávali spoločenské a politické procesy od nástupu kapitalizmu ako spoločensko-ekonomickej formácie. Nezamestnanosť však so sebou prináša celý rad negatívnych javov, ovplyvňuje psychické a sociálne procesy, ktorými prechádzajú jednotlivci. Nezamestnanosť nespôsobuje len chudobu a biedu, ale zároveň je tým faktorom, ktorý pre nezamestnaných znamená stratou práce veľmi často i stratu zmyslu celého života. Práca je nielen dôležitým finančným zdrojom, ale uspokojuje aj mnoho ďalších potrieb. Udržiava človeka v duševnej pohode a emocionálnej vyrovnanosti. Človek sa obyčajne cíti lepšie, keď chodí do zamestnania, keď pracuje. Väčšina ľudí potrebuje pre život to, aby ich niekto ocenil, pochválil, aby si niekto všimol, čo robia dobre. Dôležitý je tiež pocit, že človek niekam patrí, do nejakej skupiny ľudí, kde ho majú radi, dajú na jeho názor, má možnosť porovnávať hoci aj svoje trápenia s trápeniami iných.

Dôsledky nezamestnanosti

Vzhľadom na význam práce a zamestnania pre život v našej kultúre je nepochybné, že nezamestnanosť má značný vplyv na spoločenský život i na život nezamestnaných jedincov. Znamená rôznu skúsenosť pre rôznych jedincov i pre rôzne sociálne kategórie (inú pre mužov a inú pre ženy, inú pre starých a inú pre mladých, kvalifikovaných a nekvalifikovaných a pod.). Aj napriek tomu sú určité skúsenosti zdieľané všetkými, aj keď možno s inou intenzitou, pretože „na prežívanie obdobia nezamestnanosti má vplyv predovšetkým typ osobnosti a jeho psychická vybavenosť, jeho schopnosť adaptability, ale aj množstvo nárokov, ktoré na jedinca kladie práve prostredie“ Nezamestnanosť spôsobuje tieto následné skutočnosti: existenčné problémy, rodinné problémy, zdravotné problémy, partnerské a citové problémy, vnútorné a osobné konflikty a pod. Teraz sa pokúsime stručne charakterizovať najvýznamnejšie sociálne dôsledky nezamestnanosti.

Sociálna izolácia

Zamestnanie je významným zdrojom sociálnych kontaktov. V priebehu nezamestnanosti dochádza k strate nielen týchto kontaktov, ale aj k prerušeniu ďalších sociálnych kontaktov, ktoré so zamestnaním priamo nesúvisia. Strata záujmu (obojstranná) o udržanie sociálnych kontaktov pramení z toho, že sa stráca priestor spoločne zdieľaných skúseností. Pramení aj z toho, že nezamestnaní sa väčšinou vyhýbajú nielen tým, ktorí sú zamestnaní, ale aj ostatným nezamestnaným, pretože na nich pôsobia depresívne. Mareš chápe sociálnu izoláciu nezamestnaných predovšetkým ako ich izoláciu od majoritnej (zamestnanej) spoločnosti. Môže k nej dôjsť aj pri rozvinutom spoločenskom živote nezamestnaných osôb, ak je obmedzený na rovnako postihnuté prostredie.

Prečítajte si tiež: Sociálne aspekty nezamestnanosti

Strata participácie na cieľoch širších skupín a spoločnosti

Problém nezamestnanosti je spojený s otázkou občianskych práv a participácie na živote spoločnosti.

• vylúčenie z profesionálneho spoločenstva, ktoré si väčšina osôb veľmi cení,
• prisúdenie nevýhodného sociálneho statusu,
• vylúčenie z aktívnej účasti v odboroch,
• vylúčenie z plného občianstva.

Nezamestnanosť zatláča nezamestnaného do negatívnej role. Jedinou aktivitou, ktorú má dovolenú, je hľadanie nového pracovného miesta. Nezamestnaní sú vylúčení tak z podielu na prosperite spoločnosti, z akejkoľvek reálnej participácie v hlavnom prúde spoločenského života, ako aj z participácie na verejnom živote a skupinovom živote v komunite.

Strata statusu

Strata sociálnej dôstojnosti či prestíže pripisovanej osobe na základe jej postavenia v danej spoločnosti a dôsledky tejto straty pre osobnú identitu a sebaúctu nezamestnaného jedinca. Strata zamestnania neznamená len stratu statusu „zamestnaného“, znamená tiež prijať nový status „nezamestnaného“, status podradný, spojený s určitými nepríjemnými povinnosťami.

Ďalšie negatívne dôsledky

• rozklad rodinných vzťahov a zmeny jeho postavenia v rodine
• strata hodnôt a rešpektu k verejným autoritám, spojené často s činnosťami chápanými spoločnosťou ako asociálne.

„Nezamestnanosť je prvkom, ktorý môže viesť k narušeniu sociálneho mieru a vzniku sociálnych konfliktov“.

• sociálno-patologické javy - rast kriminality, juvenilnej delikvencie, alkoholizmus, narkománia, vyšší výskyt samovrážd a nedokonaných demonštratívnych samovrážd,
• javy sociálno-sociologické - narušené medziľudské vzťahy, konflikty medzi ľuďmi,
• javy, ktoré môžeme charakterizovať ako davové hnutie na základe ekonomických pohnútok: nepokoje, štrajky a demonštrácie,
• ideologicky podfarbené javy: rasizmus a nacionalizmus.

Chudoba ako dôsledok nezamestnanosti

Nezamestnanosť prináša chudobu a nedostatok prostriedkov pre dôstojný život v spoločnosti s trhovým hospodárstvom. Chudoba predstavuje celosvetový problém, s ktorým zápasia aj najrozvinutejšie krajiny sveta. Na Slovensku sa pojem chudoba začala dostávať do povedomia občanov po novembri 1989, kedy sa začali prejavovať prvé vážnejšie sociálno-ekonomické problémy krajiny. Nemožno prehliadať, že chudoba nemá iba svoju individuálne prežívanú podobu, ale i svoju spoločnosťou a štátom formovanú a internacionálnu, ba ja globálnu tvár. Vo svojej radikálnej podobe znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu a bezmocnosť. V tejto súvislosti často hovoríme o tzv. absolútnej chudobe, kedy nemá človek zabezpečený ani minimálny životný štandard vo výžive, ošatení a bývaní.

Prečítajte si tiež: Riešenia pre nezamestnanosť mladých

Typológie nezamestnanosti

Nezamestnanosť môžme rozdeliť podľa dĺžky trvania na:a) krátkodobú nezamestnanosť v trvaní od 0 - 6 mesiacovb) strednodobú nezamestnanosť v trvaní od 6 - 12 mesiacovc) dlhodobú nezamestnnanosť v trvaní 12 a viac mesiacov

Nezamestnanosť vyplývajúca z reakcie pracovnej sily na zmeny v ekonomickej sfére:a) Skrytá nezamestnanosť - niektorí nezamestnaní sa neregistrujú na úrade práce, nemajú záujem o prácu a nehľadajú si ju. Tvoria ju väčšinou vydaté ženy a mladiství. Ide o osoby, ktoré pri hľadaní práce rezignovali, alebo unikli do iného statusu - materstva, štúdia a pod.b) Neúplná nezamestnanosť - nezamestnanosť sa môže riešiť využívaním skráteného pracovného úväzku, resp. využívaním pracovného miesta dvoma pracovníkmi.c) Nepravá nezamestnanosť - sú tu zahrnuté osoby ktoré nechcú pracovať a hľadať si prácu, spoliehajú sa na podporu v nezamestnanosti, alebo pracujú nelegálne.d) Frikčná nezamestnanosť - označuje sa ako normálna, prirodzená nezamestnanosť. Existujú ľudia, ktorí menia svoje zamestnanie, ale trvá to určitý čas, kým sa človek zamestná.

Nezamestnanosť vyplývajúca z dôsledkov zmien v národnom hospodárstve krajiny:a) Sezónna nezamestnanosť - nerovnomernosť výroby v odvetiach, je závisia od počasia. Ide o krátkodobú nezamesntnanosť, ktorá postihuje určité zamestnania.b) Štrukturálna nezamestnanosť - ponúka práce podľa určitého druhu: kvalifikácie, pohlavia, regiónu. Je charakteristická nerovnováhou na trhu práce. Na jednej strane vysoký počet neobsadených voľných pracovných miest a na druhej strane vysoký počet nezamestnaných. Ďalšou charakteristikou štrukturálnej nezamestnanosti je rast priemernej dĺžky trvania nezamestnanosti a súčasne rast neobsaditeľnosti pracovných miest.c) Cyklická nezamestnanosť - vzniká ako dôsledok nevyužitia existujúcich kapacít. Niekedy sa tiež hovorí o nezamestnanosti z nedostatočného dopytu po práci, čo znamená, že dopyt po práci je k jej ponuke nedostatočný. Ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná a s pravidelným cyklom, dá sa o nej povedať, že je nezamestnanosťou sezónnou.

Nezamestnanosť na Slovensku

Po nastolení demokratického pluralitného systému s novou úpravou vlastníckych vzťahov nastali postupne veľké hospodárske ťažkosti. Ich hlavnou príčinou bol rozpad zahraničných trhov, ktoré odoberali väčšinu našich vyvážaných výrobkov, čo spôsobilo útlm výroby v niektorých odvetviach. Ekonomický vývoj, ktorý sa tak výrazne odzrkadlil v nezamestnanosti úzko súvisí s otázkou zvyšujúcej sa zadĺženosti a platobnej neschopnosti podnikov. Často to nie je iba v tom, že by firmy nemali výrobnú náplň či perspektívu rozvoja, ale v tom, že majú ekonomické problémy, ktoré manažmenty riešia prepúšťaním zamestnancov.

Riešenia nezamestnanosti

Nezamestnanosť vzniká, tak ako to dnes chápeme, pre nedostatok práce pre zisk. Pokiaľ boli predtým ľudia zamestnaní, tak ich zamestnanie bolo výlučne orientované na tvorbu zisku pre ich zamestnávateľov a nie na zabezpečenie životných potrieb pre zamestnancov samotných. Riešenie nezamestnanosti nie je problémom podnikateľským (alebo ekonomiky, biznisu). Ak si osvojíme skutočnosť, že tvorba zisku nemá priame prepojenie so sociálnym rozvojom a s verejnými službami, tak nezamestnanosť neznamená problém pre podnikanie. Podnikanie (biznis) je však pôvodcom nezamestnanosti z dôvodu sledovania jeho primárneho cieľa - dosiahnutia maximálneho zisku aj cestou znižovania počtu zamestnancov. Prepustení zamestnanci nepredstavujú problém pre podnikanie, naopak vysoký počet nezamestnaných vytvára často „pozitívny“ tlak na ďalšie znižovanie miezd u nateraz zamestnaných a vytvára ochotu pracovať i za nedôstojnú odmenu. Možno tak hodnotiť nezamestnanosť ako plus pre podnikanie, pretože drží mzdy na minimálnej úrovni.

Prečítajte si tiež: Analýza nezamestnanosti

Opatrenia na riešenia problému nezamestnanosti

• zvýšenie výkonnosti ekonomiky - zabezpečiť ekonomický rast
• podpora regionálneho rozvoja a investícií do problémových regiónov
• zvýšenie prílivu zahraničných investícií
• reforma verejných financií a daň. systému
• podpora malého a stredného podnikania
• politická stabilita

Úloha sociálnej práce

Poslaním sociálnej práce je podporovanie ľudí v ich úsilí o udržovanie trvalo dôstojného života. Sociálna práca využíva spoločné teórie a poznatky s rešpektom k miestnym potrebám. Cieľom SP v tejto oblasti je tvorba nových prac. príležitostí - nie aby každý prácu mal, ďalej je to podpora samostatnej ekonomickej aktivity (zakotvená v občianskom zákone, živnostenskom zákone, v zák. o nezamestnanosti…). Príprava ľudí na zamestnanie - úloha štátu - celá sieť škôl. Absolvent kurzu získa prehľad o druhoch nezamestnanosti, o individuálnom prežívaní nezamestnanosti, o spoločenských dôsledkoch tohto javu, o základnej stratégii boja proti nezamestnanosti o aktívnej a pasívnej politike štátu v súvislosti s nezamestnanosťou. Absolvent sa v rámci aktivizačných techník, ktoré ponúka kurz sa naučí, akým spôsobom je možné sa uchádzať o zamestnanie. Pochopí subkultúru nezamestnaných a životné stratégie nezamestnaných. Získa právne minimum. (zákonník práce, zákon o zamestnanosti, zákon o sociálnej pomoci). Frekventant kurzu si natrénuje základné komunikačné a sociálne zručnosti pri práci s dlhodobo nezamestnanými, ktoré potom môže zdokonaľovať až na profesionálnu úroveň. Zároveň tým, že dostane návod na vedenie takýchto skupín bude prínosom pri riešení problému nezamestnanosti v komunite.

Alternatívny pohľad na nezamestnanosť

Nezamestnanosť na jednej strane predstavuje zníženie pravidelných aktivít a obmedzenie sociálnych sietí. Človek je však tvor spoločenský, potrebuje priateľov aj v čase, keď nie je zamestnaný. Práve čas, ktorý počas vykonávania pracovných povinností venoval práci, môže využiť na nadväzovanie nových kontaktov, zdokonaľovaní svojich zručností, zlepšenie svojho zdravotného stavu, zmeny uponáhľaného spôsobu života.

Fenomén nezamestnanosti možno chápať ako pozitívum aj z iného dôvodu. Je výsledkom hospodárskeho a technického pokroku. Ktorého dôsledkom je skutočnosť, že nie je nutné pracovať už iba pre zabezpečenie jednoduchej reprodukcie, pre zabezpečenie prostriedkov na holé prežitie, ale že je možné pracovať v prospech spoločnosti a už nie iba z dôvodu ďalšieho jednoduchého zisku.

Spoločnosť, ktorá uzná za prácu aj aktivity, ktoré nie sú pre zisk vyrieši problém nezamestnanosti. Aj práca, ktorá nie je pre zisk je užitočnou prácou. Tí, čo ju vykonávajú nie sú leniví a neužitoční. Ekonomický a technický rozvoj zrušil nutnosť pracovať osem hodín denne za mzdu. Napriek tomu zostala v ľuďoch potreba prispievať k blahu spoločnosti. Ľudské potreby a túžby spravidla presahujú možnosti. Zdroje sú limitované, preto je rozumné usilovať o trvalo udržateľný dôstojný život. Ľudstvo v súčasnosti vytvára dostatočné prostriedky na zabezpečenia života všetkých obyvateľov Zeme. Žijeme v čase, keď môžeme deklarovať, že hlavný ekonomický problém (fyzické prežitie) bol vyriešený. Oslobodenie od nutnosti pracovať na zabezpečenie životných prostriedkov neznamená prestať pracovať. Sme však ďaleko od tvrdenia, že sa naplnili všetky ľudské túžby, že boli odstránené bolesti, že nie je potreba služieb, lásky, opatery a že nie je túžba po sebarealizácii. Ľudia chcú a budú pracovať i keď nebudú odkázaní bytostne na mzdu za prácu.

tags: #nezamestnanost #ako #socialny #problem #priciny #dosledky