Nezamestnanosť mladých ľudí: Príčiny a dôsledky

Nezamestnanosť mladých ľudí predstavuje komplexný problém s ďalekosiahlymi ekonomickými, sociálnymi a psychologickými dôsledkami. Tento článok sa zaoberá príčinami nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku, ako aj jej vplyvom na jednotlivcov a spoločnosť ako celok.

Úvod

Nezamestnanosť je jedným z najzávažnejších problémov súčasnej trhovej ekonomiky. Snaha o vytvorenie nových pracovných príležitostí, ako aj snaha o zmenšenie ťarchy nezamestnanosti je vážnym ekonomickým, ale aj sociálnym a politickým problémom. Nezamestnanosť ako faktor závažnej zmeny spôsobu života je udalosťou, ktorá si vyžaduje veľké adaptačné úsilie zamerané na novovzniknutú situáciu.

Aktuálna situácia na Slovensku

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla na konci septembra 6,06 percenta, čo predstavuje pokles už ôsmy mesiac po sebe. Napriek tomuto pozitívnemu trendu, počet mladých ľudí v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce výrazne stúpol, čo je tradične spôsobené zvýšeným počtom absolventov stredných a vysokých škôl. Konkrétne, do evidencie uchádzačov o zamestnanie pribudlo viac ako tritisíc ľudí vo veku do 29 rokov. Kým v auguste evidovali úrady 4 477 absolventov, v septembri ich bolo už 8 011. Celkový počet evidovaných nezamestnaných do 25 rokov je 25 086 a do 29 rokov 43 739. Na trhu práce sa v septembri uplatnilo 16 506 uchádzačov o zamestnanie a počet voľných pracovných miest dosiahol 83 324, z čoho 41 952 bolo vhodných pre absolventov.

Príčiny nezamestnanosti mladých ľudí

Nezamestnanosť mladých ľudí je multifaktoriálny problém, ktorý je ovplyvnený rôznymi faktormi na strane ponuky aj dopytu na trhu práce. Medzi hlavné príčiny patria:

1. Nedostatočná prepojenosť vzdelávania a trhu práce

Izolovanosť systému vzdelávania a odbornej prípravy od aktuálnych potrieb trhu práce a nedostatok kľúčových zručností u absolventov stredných a vysokých škôl, ktoré požaduje zamestnávateľská sféra. Absolventi často nemajú praktické zručnosti a skúsenosti, ktoré zamestnávatelia vyžadujú. V súčasnosti iba 30 percent mladých ľudí získa počas štúdia relevantnú prax. Ministerstvo školstva nereguluje počty uchádzačov o stredoškolské štúdium v jednotlivých odboroch, no stojí za úvahu vypracovať analýzy uplatnenia absolventov škôl jednotlivých odborov na trhu práce a zároveň zladiť potreby a dopyt po nedostatkových profesiách.

Prečítajte si tiež: Nezamestnanosť a sociálna práca

2. Štruktúra trhu práce a regionálne disparity

Štruktúra trhu práce. Častým problémom mladých ľudí je, že nie sú ochotní pracovať za ponúkanú mzdu, alebo ponúkané pracovné miesto nezodpovedá ich kvalifikácii, keďže už mnohí mladí ľudia majú vysokoškolské vzdelanie. Regionálny charakter nezamestnanosti spojený s nízkou schopnosťou ekonomiky podporovať tvorbu nových pracovných miest v niektorých regiónoch, čo vytvára nesúlad medzi ponukou a dopytom po práci. Mladí ľudia potrebujú dostať príležitosť k práci, ktorá by zodpovedala ich vzdelaniu. Tú však nenachádzajú napríklad aj z dôvodu regionálnych disparít pracovného trhu.

3. Nedostatok pracovných skúseností

Zamestnávatelia často uprednostňujú kandidátov s predchádzajúcimi pracovnými skúsenosťami, čo znevýhodňuje absolventov škôl. Počas uplynulého roka a odmedzení v súvisloti s covid bola obmedzená študentská prax vykonávaná u zamestnávateľov. Mladí ľudia sa tak ťažšie dokážu uplatniť na trhu práce, ak takúto prax neabsolvovali.

4. Preferencie mladých ľudí a generačné rozdiely

Mladá generácia, tzv. generácia Y, má vlastné predstavy o pracovnom procese, úlohách a predstavách, ktoré má napĺňať zamestnanec, čo môže viesť k ťažkostiam pri prispôsobovaní sa pracovnému kolektívu. Niektorí mladí ľudia nie sú ochotní zamestnať sa mimo svojho trvalého pobytu, alebo svoj vstup do pracovného procesu odďaľujú kvôli neujasneným predstavám o ďalšom životnom smerovaní a tak sa stávajú dobrovoľne nezamestnanými.

5. Vplyv krízových situácií

Prežívame obdobie korona-krízy, ktorá zásadne zasiahla do fungovania v rôznych oblastiach spoločnosti. V ekonomickej sfére reštriktívne opatrenia mali vplyv na podnikanie v niektorých sektorových oblastiach a boli prijaté opatrenia na podporu ekonomiky, ktoré smerovali primárne k zmierneniu negatívnych následkov spôsobených mimoriadnou situáciou. Nastali tiež výrazné zmeny v oblasti vzdelávania, urýchlil sa nástup digitalizáce školského systému a nastal prechod od klasickej k dištančnej výučbe v domácom prostredí prostredníctvom aplikácií Zoom, MS Teams a pod. Nové formy vzdelávania mladých ľudí obmedzili získavanie praktických zručností pre študentov najmä odborných škôl čo následne vplýva na ich zamestnateľnosť.

6. Ďalšie faktory

• Predčasné ukončenie školskej dochádzky: Najmä u rizikových skupín, ako sú príslušníci rómskeho etnika žijúci v sociálne vylúčených komunitách.
• Klesajúca vedomostná úroveň absolventov: Aj napriek vysokému počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
• Nedostatok motivácie a sebavedomia: U niektorých mladých ľudí, ktorí čelia rôznym formám znevýhodnenia.

Dôsledky nezamestnanosti mladých ľudí

Nezamestnanosť mladých ľudí má negatívne dôsledky nielen pre samotných jednotlivcov, ale aj pre spoločnosť ako celok.

Prečítajte si tiež: Sociálne aspekty nezamestnanosti

1. Ekonomické dôsledky

• Strata potenciálneho HDP: Nezamestnaní mladí ľudia neprispievajú k tvorbe HDP a predstavujú stratu pre ekonomiku.
• Zvýšené náklady na sociálnu podporu: Štát musí vynakladať finančné prostriedky na podporu nezamestnaných, čo zaťažuje verejné financie.
• Znížená spotreba: Nezamestnaní majú nižšiu kúpnu silu, čo negatívne ovplyvňuje spotrebu a ekonomický rast.

2. Sociálne dôsledky

• Sociálna izolácia: Nezamestnanosť môže viesť k sociálnej izolácii a strate kontaktov s rovesníkmi.
• Asociálne správanie: Hrozí riziko asociálneho správania spôsobené nadbytkom voľného času, často nudou, nedostatočne vyplneným denným programu povinnosťami a následným vylúčením z majoritnej spoločnosti.
• Združovanie sa do nevhodných rovesníckych skupín: Z dôvodu, že majoritná spoločnosť ich neprijala, neposkytla im šancu získať zamestnanie a preto nerešpektujú spoločenské normy.
• Problémy v rodine: Nedostatočný príjem jedného člena rodiny tak postihuje viac osôb. Čím je človek dlhšie nezamestnaný, tým je finančná a existenčná situácia jeho rodiny horšia.
• Strata pracovných návykov: Po určitom čase človek stráca mnohé doterajšie schopnosti a vedomosti a to preto, že ich nevyužíva. Ide nielen o úbytok zručností a vedomostí či odbornej kvalifikácie, ale aj o celkové odvyknutie si od bežných zamestnaneckých aktivít.

3. Psychologické dôsledky

• Stres a depresia: Nemať prácu predstavuje stres, ktorý negatívne pôsobí na psychiku každého človeka.
• Strata sebavedomia: Dlhodobá nezamestnanosť môže viesť k strate sebavedomia a pocitu zbytočnosti.
• Úzkosť a strach o budúcnosť: Pri dlhodobej nezamestnanosti je spojená aj s pocitom strachu o ďalšiu budúcnosť, ktorá sa niekedy premení na ľahostajnosť.

4. Dôsledky pre mladých absolventov

Mladí absolventi škôl, ktorí nenájdu uplatnenie v zamestnaní, ostávajú závislí na finančnej či inej pomoci zo strany rodiny alebo štátu. V súvislosti s nezamestnanosťou klesajú aj interakcie s rovesníkmi, ktorí si zamestnanie našli. Mladí nezamestnaní sú zväčša slobodní, bez záväzkov a žijú s rodičmi, čo výrazne znižuje ich finančné nároky. Podpora v nezamestnanosti im postačuje, nemusia byť motivovaní k hľadaniu práce. Iná situácia je u nezamestnaných absolventov vysokých škôl, kde ekonomické hľadisko výrazne vystupuje do popredia. Hlavným dôvodom je fakt, že mnohí z nich si v tomto období zakladajú alebo už žijú v rodinách.

Riešenia nezamestnanosti mladých ľudí

Riešenie nezamestnanosti mladých ľudí si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa opatrenia zamerané na zlepšenie vzdelávania, podporu zamestnanosti a riešenie regionálnych disparít.

1. Zlepšenie prepojenosti vzdelávania a trhu práce

• Duálne vzdelávanie: Podpora a rozvoj duálneho vzdelávania, ktoré kombinuje teoretické vzdelávanie s praktickou praxou u zamestnávateľov. Systém duálneho vzdelávania je výnimočný tým, že vytvára partnerský vzťah medzi zamestnávateľom a žiakom, ktorý je definovaný vo forme učebnej zmluvy, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k praktickému vyučovaniu žiaka.
• Aktualizácia študijných programov: Prispôsobenie študijných programov potrebám trhu práce a zameranie sa na rozvoj kľúčových zručností, ako sú digitálne zručnosti, komunikačné zručnosti a schopnosť riešiť problémy.
• Podpora praxe a stáží: Zvýšenie podielu praktickej výučby a podpora stáží u zamestnávateľov, aby študenti získali reálne pracovné skúsenosti.

2. Podpora zamestnanosti

• Národné projekty: Podpora národných projektov zameraných na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ako napríklad "Prax pre mladých" a "Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie".
• Podpora podnikania: Poskytovanie podpory a poradenstva pre mladých ľudí, ktorí majú záujem o podnikanie. Mnohí využívajú národný projekt Chyť sa svojej šance, v rámci ktorého môžu dostať podporu pri naštartovaní podnikania.
• Motivácia zamestnávateľov: Motivácia zamestnávateľov k zamestnávaniu mladých ľudí prostredníctvom daňových úľav alebo iných finančných stimulov.
• Zrušenie súbehu odstupného a výpovednej doby a predĺženie skúšobnej doby: Súčasný stav totiž motivuje zamestnávateľov pri ekonomických problémoch prepúšťať práve mladých ľudí, najmä tých v skúšobnej dobe.

3. Riešenie regionálnych disparít

• Podpora investícií: Podpora investícií do regiónov s vysokou nezamestnanosťou s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta.
• Mobilita pracovnej sily: Podpora mobility pracovnej sily prostredníctvom príspevkov na cestovanie a ubytovanie pre ľudí, ktorí si hľadajú prácu mimo svojho trvalého bydliska.

4. Ďalšie opatrenia

• Kariérne poradenstvo: Poskytovanie kvalitného kariérneho poradenstva pre mladých ľudí, aby si mohli vybrať študijný odbor, ktorý zodpovedá ich záujmom a schopnostiam a zároveň je žiadaný na trhu práce.
• Prevencia predčasného ukončenia školskej dochádzky: Zameranie sa na prevenciu predčasného ukončenia školskej dochádzky u rizikových skupín.
• Celoživotné vzdelávanie: Podpora celoživotného vzdelávania, ktoré umožňuje si dopĺňať kvalifikáciu priebežne a reagovať na aktuálne trendy.

Úloha úradov práce, sociálnych vecí a rodiny

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení nezamestnanosti mladých ľudí. Ich hlavným cieľom je sprostredkovanie vhodného zamestnania. Poskytujú adekvátne informácie o službách zamestnanosti, ktoré môžu využiť pri uplatnení sa na trhu práce napr. vo forme poradenstva - či už ide o kariérne poradenstvo, nasmerovanie absolventov na konkrétne pracovné pozície, ponuku absolventskej praxe, stáže alebo ponuky práce v zahraničí a pod. Úrady práce vyraďujú z evidencie občanov, keď si nájdu prácu alebo ak nemajú záujem o nájdenie zamestnania a s úradom nespolupracujú, prípadne z iných zákonom stanovených dôvodov.

Práca ako hodnota

Pre mladých ľudí je zamestnanie a práca určitou formou vstupu do sveta dospelých, do sveta zodpovednosti. U mladých ľudí, ktorí opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, je možné sledovať zlepšenie kvality ich života, pretože mladí ľudia sa stávajú sebestačnými, nezávislými. Práca je nevyhnutnosťou nielen pre každého mladého človeka, ale aj pre spoločnosť. Iba prácou sa človek realizuje a rozvíja svoje ľudské bytie a zároveň pretvára spoločenské životné prostredie v ktorom žije. Práca je pre človeka najdôležitejšou podmienkou jeho existencie, prináša mu nielen materiálny úžitok, ale súčasne mu dáva pocit sebarealizácie a spoločenskej užitočnosti.

Prečítajte si tiež: Dopady straty zamestnania

tags: #nezamestnanosť #mladých #ľudí #príčiny #a #dôsledky