Nezamestnaný spoločník s.r.o. a odvody: Ako je to s dávkou v nezamestnanosti?

Dávka v nezamestnanosti je štátna sociálna dávka, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Slúži ako prostriedok na zabezpečenie príjmu pre osobu, ktorá sa stala nezamestnanou. Článok sa zameriava na podmienky nároku na túto dávku, najmä v kontexte spoločníkov a konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.).

Kto má nárok na dávku v nezamestnanosti?

Nárok na dávku v nezamestnanosti má osoba, ktorá spĺňa nasledujúce podmienky:

• Je uchádzačom o zamestnanie.
• V posledných troch rokoch (do konca roku 2017), alebo štyroch rokoch (od januára 2018) pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní.

Uchádzačom o zamestnanie je občan, ktorý môže a chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu. Zároveň nesmie byť zamestnaný, vykonávať zárobkovú činnosť na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ani vykonávať zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

Nárok na dávku v nezamestnanosti a postavenie spoločníka/konateľa s.r.o.

Podľa zákona o službách zamestnanosti je samostatne zárobkovo činná osoba definovaná ako fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie alebo prokuristom podľa osobitného predpisu.

Z uvedeného vyplýva, že spoločník a konateľ s.r.o. nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti, pretože nemôžu byť zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že sa považujú za samostatne zárobkovo činné osoby. Toto platí s účinnosťou od 1. januára 2016, kedy došlo k novele zákona o službách zamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Dôchodky na Slovensku: Fakty

Historický kontext

Do 1. januára 2016 mohli byť konatelia a spoločníci s.r.o. zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak boli súčasne zamestnancami a ich mzda alebo odmena nepresiahla 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ktorá bola platná k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazovala výška mzdy alebo odmeny.

Spoločník s.r.o. nemohol byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie ani pred 1. májom 2013, pretože sa považoval za samostatne zárobkovo činnú osobu a do evidencie bolo možné zaradiť len konateľa.

Podmienky pre nárok na dávku v nezamestnanosti

Aby spoločník alebo konateľ s.r.o. mal nárok na dávku v nezamestnanosti, nemôže mať uzatvorený žiadny pracovný pomer a taktiež nemôže byť v postavení konateľa ani spoločníka s.r.o.

Ako si uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti?

Nárok na dávku v nezamestnanosti si osoba uplatní na základe písomnej žiadosti (oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie) v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu. K žiadosti je potrebné predložiť vyplnené tlačivo "Žiadosť o dávku v nezamestnanosti".

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti: Doba poistenia

Základnou podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby osoba, ktorá žiada o dávku, bola v posledných troch rokoch (platilo do konca roku 2017), alebo v posledných štyroch rokoch (platí od januára 2018) pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní. Spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti ani na jej výšku.

Prečítajte si tiež: Úrad práce a povinnosti nezamestnaného

Čo sa započítava do doby poistenia?

Do doby poistenia sa započítava:

• Obdobie od vzniku po zánik povinného poistenia v nezamestnanosti (napr. od vzniku pracovného pomeru do skončenia pracovného pomeru).
• Poistenie, resp. zamestnanie alebo obdobie samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré bolo nadobudnuté v členských štátoch EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarskej konfederácie, ktoré sa preukazuje formulárom E301 alebo prenosným dokumentom PD U1.
• Obdobie od vzniku po zánik dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.
• Prerušenie povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.
• Poistenie na výsluhový príspevok príslušníkov Policajného zboru a iných príslušníkov uvedených v zákone.

Výška dávky v nezamestnanosti

Výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta nasledovne:

50 % x denný vymeriavací základ x počet dní v mesiaci

Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako:

súčet vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné na poistenie v nezamestnanosti / počet dní rozhodujúceho obdobia

Prečítajte si tiež: Prehľad príspevku pre nezamestnaných

Rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov prechádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor a môže byť najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Dávka v nezamestnanosti je vyplácaná mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou.

Stravovanie a odvody konateľa/spoločníka s.r.o.

Článok sa okrajovo dotýka aj problematiky stravovania konateľov a spoločníkov s.r.o. a zmien v legislatíve súvisiacich s "peniazmi namiesto gastráčov".

Formy zabezpečenia stravovania

Existujú 4 formy ako zabezpečiť stravovanie zamestnancov (a potenciálne aj konateľov/spoločníkov):

1. Poskytnúť obed vo vlastnej jedálni.
2. Poskytnúť obed v cudzej jedálni (prenajatej alebo zazmluvnenej).
3. Poskytnúť stravovaciu poukážku (papierovo alebo skrze kartu).
4. Poskytnúť finančný príspevok.

Podmienky a príspevky na stravovanie

• Na obed vo vlastnej či partnerskej/prenajatej jedálni musí firma prispieť minimálne 55% ceny jedla.
• Na obed formou stravovacej poukážky musí mať daná poukážka hodnotu aspoň 75% zo sumy 9,30 EUR, teda 6,98 EUR.
• Finančný príspevok musí byť poskytnutý aspoň v sume 55% z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, tj. aspoň v sume 3,84 EUR. Maximálne 55% zo sumy 9,30 EUR (stravné pre pracovnú cestu v trvaní 5 -12 hodín ), tj maximálne 5,12 EUR.

Príspevok firmy je účtovným nákladom firmy. Štedrá firma môže svojim ľuďom prispievať zamestnancom na stravné v plnej miere, buď zo sociálneho fondu alebo z vlastných príspevkov. V druhom prípade však všetko, čo prispejú navyše nad limity Zákonníka práce, nie je daňovým výdavkom.

Stravovanie konateľa/spoločníka bez pracovnej zmluvy

Ak eseročka nemá žiadnych zamestnancov na pracovný pomer, nemôže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné a prispeje naň, na konateľa či spoločníka bez pracovnej zmluvy. Ak by spoločnosť aj napriek tomu zabezpečila stravovanie formou nepeňažnou (najmä stravovacia poukážka), pre konateľa ide v zmysle najnovšieho metodického pokynu daniarov stále o oslobodený príjem.

Ak eseročka má zamestnancov na pracovný pomer a rozšíri okruh osôb, ktorým stravné poskytne a bude im naň prispievať na konateľa a spoločníka, môže takto dobrovoľne a nad rámec poskytnúť len stravovaciu poukážku, nie finančný príspevok. Pre konateľa či spoločníka je príspevok do maximálnej sumy 5,12 EUR príjmom oslobodeným, zvyšnú sumu do hodnoty poukážky doplatí z vlastného.

Podnikanie a poberanie dávky v nezamestnanosti: Je to možné?

Zákon o sociálnom poistení upravuje možnosti poberania dávky v nezamestnanosti. Pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti musí byť splnená podmienka doby trvania poistenia.

Samostatne zárobkovo činná osoba a dávka v nezamestnanosti

Upozornenie: Príjem z prenájmu nehnuteľností (ktoré sú zdaňované podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) nie je prekážkou evidencie uchádzačov o zamestnanie.

SZČO, spoločník a konateľ s.r.o. sa môžu dobrovoľne poistiť pre prípad nezamestnanosti. Ak im vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, nemôžu ako uchádzači o zamestnanie vykonávať činnosť SZČO. Živnosti či výkon osobitných činností je možné prerušiť alebo pozastaviť počas poberania dávky.

Vykonávanie zárobkovej činnosti v inom štáte EÚ bude prekážkou poberania dávky v nezamestnanosti.

Konateľ s.r.o. a odmena: Mýty a realita

Častým mýtom je, že každý konateľ musí povinne dostávať odmenu. Zákon neprikazuje, aby funkcia konateľa bola odmeňovaná. Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou môže mať rôzne podoby. Je legálne pracovať "zadarmo", avšak odporúča sa uzatvoriť písomnú Zmluvu o výkone funkcie konateľa, v ktorej sa výslovne uvedie, že funkcia je vykonávaná bezodplatne. Výšku odmeny konateľa musí vždy schváliť valné zhromaždenie (teda spoločníci firmy).

Zdaňovanie a odvody odmeny konateľa

Odmena konateľa sa z pohľadu daní a odvodov považuje za príjem zo závislej činnosti. Z odmeny sa platia preddavky na daň z príjmov (19 % / 25 %) a zároveň aj kompletné odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne - časť za konateľa aj časť za spoločnosť.

Zmluva o výkone funkcie konateľa

Všetky "benefity" a podmienky si môžete dohodnúť priamo vo vašej Zmluve o výkone funkcie konateľa. Ak sa na tom so spoločníkmi (teda často sám so sebou) dohodnete a schváli to valné zhromaždenie, môžete si tieto výhody bez problémov dopriať. Dobre napísaná Zmluva o výkone funkcie konateľa je váš najdôležitejší dokument, a to bez ohľadu na to, či si vyplácate odmenu alebo nie.

Podnikanie na s.r.o. popri zamestnaní

Ako zamestnanec v súkromnej sfére, ktorý pracuje na pracovnú zmluvu, môžete podnikať aj keď ste zamestnaný. Ak by mala konkurenčný charakter, je Vašou povinnosťou si najprv vyžiadať súhlas od zamestnávateľa na výkon podnikateľskej činnosti v zmysle § 83 ods. Súhlas si vyžiadajte písomnou formou.

Odvody pri podnikaní na s.r.o. popri zamestnaní

Samotná odvodová povinnosť závisí od toho, ako si nastavíte vyplácanie odmeny/zisku vo Vašej spoločnosti. Vo svojej spoločnosti sa môžete rozhodnúť, že sa zamestnáte a budete si vyplácať mzdu, prípadne pravidelnú alebo nepravidelnú odmenu. V prípade vyplácania mzdy bude musieť Vaša spoločnosť zrážať odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne rovnako ako pri bežnom inom zamestnancovi.

Namiesto vyplácania mzdy sa môžete rozhodnúť, že uzatvoríte s firmou zmluvu o výkone funkcie a budete si vyplácať odmenu. Ako spoločník máte nárok na podiel z vytvoreného zisku spoločnosti (dividenda). Z podielu na zisku dosiahnutého v roku 2025 máte povinnosť zaplatiť jednorazovú daň z dividend vo výške 7%.

Ak máte iné zamestnanie ako vo vlastnej s.r.o., Vaša s.r.o. samozrejme musí z dosiahnutého zisku zaplatiť daň z príjmu. Ale vy ako fyzická osoba, ak v príslušnom roku nedosiahnete nárok na žiadnu odmenu/mzdu, ani podiel na zisku, nebudete musieť v danom roku odvádzať ako spoločník a konateľ s.r.o. Vaše zamestnanie nijako nesúvisí s daňovou povinnosťou Vašej spoločnosti.

Ďalšie povinnosti s.r.o.

Od roku 2024 je účinná novela zákona o dani z príjmov, ktorou zákonodarca zaviedol novú daňovú povinnosť - minimálna daň pre právnické osoby. Takisto musíte myslieť na to, že budete podávať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. V zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve je každá s.r.o. povinná účtovať v systéme podvojného účtovníctva.

Založenie s.r.o. ako zamestnanec

Samotný postup založenia s.r.o. je pre zamestnanca rovnaký ako u iných osôb.

Odvody konateľa/spoločníka s.r.o.: Rôzne scenáre

Odvody konateľa, resp. spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) sú rozdielne podľa toho, akým spôsobom je odmeňovaný. Konateľ spoločnosti môže vykonávať funkciu bez nároku na odmenu alebo môže dostávať pravidelné, alebo nepravidelné odmeny. Prípadne môže byť v s.r.o. aj zamestnaný (aj keď to nie je povinné). Všetky tieto aspekty ovplyvňujú výšku odvodov.

Kto je spoločník a kto konateľ s.r.o.?

Spoločník je majiteľom firmy. Eseročka musí mať minimálne jedného alebo viacerých spoločníkov (majiteľov). Medzi základné práva spoločníka patrí právo na podiel zo zisku spoločnosti, právo hlasovať na valnom zhromaždení firmy a iné. Konateľ je štatutárnym orgánom firmy. Ide o osobu, ktorá koná v mene spoločnosti navonok, podpisuje zmluvy, má prístup k firemnému účtu a podobne.

Pri jednoosobových s.r.o., je rovnaká osoba v pozícii spoločníka aj v pozícii konateľa. Spoločník teda môže byť aj konateľom a konateľ môže byť aj spoločníkom.

Odvody konateľa/spoločníka, ktorý nedostáva odmenu

Zrejme najčastejším prípadom, najmä pri menších firmách, bude situácia, kedy konateľ/spoločník nedostáva za svoju činnosť žiadnu pravidelnú ani nepravidelnú odmenu. Ak je niekto len spoločníkom firmy, pri odvodoch do Sociálnej poisťovne je situácia rovnaká aj pri spoločníkovi, aj konateľovi.

Ak je osoba konateľom s.r.o. (pričom je jedno, či je zároveň aj spoločníkom, alebo je len konateľ bez funkcie spoločníka), odvádza do zdravotnej poisťovne mesačne minimálny preddavok na zdravotné poistenie, ktorý je pre rok 2025 vo výške 107,25 eur.

Vyplácanie dividend

Spoločník v s.r.o. má zo zákona právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividenda). Spoločník z podielu na zisku platí daň z dividend buď vo výške 7% (za zisk vytvorený v rokoch 2017 až 2023), alebo 10% (za zisk vytvorený v roku 2024), alebo 7% (za zisk vytvorený od roku 2025). Z takto vyplatenej dividendy spoločník už neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne ani odvody do zdravotnej poisťovne. Zisk môže byť spoločníkom vyplatený najskôr v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom zisk bol vytvorený.

Zmluva o výkone funkcie/mandátna zmluva

Častým prípadom je situácia, kedy má spoločník/konateľ uzatvorenú so svojou firmou zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu. V takýchto zmluvách sa upravuje aj výška odmeny za výkon činnosti.

Konateľ/spoločník ako zamestnanec

Konateľ/spoločník môže byť zároveň aj zamestnancom vo vlastnej firme. Z hľadiska výšky odvodov je to najmenej výhodná varianta, nakoľko odvody platí spoločník/konateľ v rovnakej výške ako akýkoľvek iný zamestnanec.

Optimalizácia odvodov

Spoločník/konateľ eseročky má viacero možností, ako si vie vyplácať peniaze zo svojej firmy. Každý musí sám zvážiť, či sa vyberie cestou úplnej/čiastočnej optimalizácie odvodov za cenu žiadneho alebo nižšieho sociálneho zabezpečenia, alebo bude platiť vysoké odvody a získa rovnaké sociálne zabezpečenie ako bežní zamestnanci.

Prechod z eseročky na živnosť

Pre podnikateľa môže byť zaujímavý aj prechod z vyššej formy podnikania na živnosť. Prepočty, kedy to urobiť a či vôbec, si však treba robiť na viac období dopredu.

Pre koho je vhodné prejsť z eseročky na živnosť?

Pre podnikateľa, ktorý dosahuje vysoké príjmy pri nízkych skutočných výdavkoch.

Príklad prechodu na živnosť

Podnikateľ je grafik, pričom už niekoľko rokov má založenú s. r. o. Jeho firma dosahuje ročné príjmy 30 000 eur. V priebehu roka má reálne výdavky 6 000 eur. Ak by podnikal v roku 2017 ako živnostník, platil by len preddavky na zdravotné poistenie v minimálnej výške (61,81 eura mesačne). Odvody do Sociálnej poisťovne sa ho budú týkať až v roku 2018.

Pasívna eseročka a evidencia uchádzačov o zamestnanie

Je bežnou praxou, že z rôznych dôvodov dochádza k pasivite spoločnosti s ručením obmedzeným. Napriek ekonomickej pasivite spoločnosti je možnosť zaradenia konateľa a spoločníka s.r.o. do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zásade vylúčená (až na jednu výnimku).

Kto je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu?

Zákon o službách zamestnanosti označuje konateľa a spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným za samostatne zárobkovo činnú osobu. Do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemožno spravidla zaradiť osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť.

Výnimka: Konateľ/spoločník ako zamestnanec

Zákon o službách zamestnanosti však obsahuje klauzulu, že konateľ a spoločník s.r.o. sa považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu iba v tom prípade, ak nie je zamestnancom. Osoba, ktorá je súčasne konateľom/spoločníkom s.r.o. a zamestnancom, sa považuje na účely evidovania na úrade práce za zamestnanca a nie za samostatne zárobkovo činnú osobu.

Konateľ/spoločník s.r.o. môže byť zaevidovaný v evidencii na úrade práce za kumulatívneho splnenia dvoch zákonných podmienok a to (i) má súčasne status zamestnanca a (ii) ako zamestnanec má mzdu nepresahujúcu zákonom stanovenú hranicu 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Zdravotné poistenie a dávky sociálneho poistenia

Fyzická osoba, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie sa považuje na účely zdravotného poistenia za osobu, za ktorú platí poistné štát. Osobe, ktorá prestala byť zamestnancom a splnila všetky podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti (odpracované roky a pod.) nebude poskytnutá dávka v nezamestnanosti, ak je táto osoba konateľom alebo spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným.

tags: #nezamestnany #spolocnik #sro #odvody