
Mnoho ľudí si často mýli pojmy ťažko zdravotne postihnutý (ŤZP) a invalidita, čo vedie k nedorozumeniam v bežných situáciách aj v kontakte s úradmi. Je dôležité rozumieť rozdielom medzi týmito dvoma statusmi, ako aj nárokom, ktoré z nich vyplývajú.
Ťažko zdravotne postihnutým (ŤZP) sa rozumie osoba, ktorá trpí dlhodobým alebo trvalým zdravotným postihnutím, ktoré značne ovplyvňuje jej schopnosť vykonávať bežné aktivity. Definícia ŤZP vychádza zo zákona o sociálnej pomoci a konkrétne kritériá stanovené úradmi zahŕňajú zdravotné diagnózy a mieru funkčného obmedzenia.
Ťažké zdravotné postihnutie spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50 %. Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia sú "ohodnotené" určitou mierou funkčnej poruchy v percentách. Ak má človek viac ochorení (viac funkčných porúch), rozhodujúce je ochorenie s najvyššou mierou poruchy. Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách. Medzi kombinované zdravotné postihnutia patria viaceré druhy postihnutia naraz.
Na označenie ŤZP slúži preukaz ŤZP, ktorý poskytuje jeho držiteľovi určité výhody, ako je zľava na cestovnom, parkovanie na vyhradených miestach alebo finančné príspevky na kompenzáciu zdravotného postihnutia. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Patria sem oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.
Pri rozhodovaní o preukaze sa žiadosti podávajú na oddelení posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Podkladom k rozhodnutiu je lekársky posudok. Ak je človek so zdravotným postihnutím odkázaný na sprievodcu, dostane preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Žiadosť o vydanie preukazu osoby s ŤZP, ako aj žiadosť o parkovací preukaz sa podáva spolu s vyplneným tlačivom Lekársky nález.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP
Pre osoby so zdravotným postihnutím sú dostupné rôzne formy kompenzácie vrátane jednorazových alebo opakovaných finančných príspevkov na osobnú asistenciu, úpravu bytu, nákup pomôcok či prepravu. Nie každý človek so zdravotným postihnutím (ŤZP) má nárok na peňažné príspevky. Tieto príspevky sú podmienené príjmom a vyplácajú sa len tým, ktorých príjem neprekračuje zákonom stanovenú hranicu. Pri posudzovaní sa spočítavajú všetky zdroje príjmu, ako sú čistý mesačný príjem, invalidný či starobný dôchodok alebo príspevok na opatrovanie. Do výpočtu sa zahrnú aj príjmy manžela/manželky a nezaopatrených detí žijúcich v spoločnej domácnosti. Tento výsledný príjem sa porovnáva s hranicou životného minima pre dospelého, ktorá od 1. júla 2024 predstavuje 273,99 € mesačne. Ak je príjem osôb s ŤZP vyšší ako päťnásobok životného minima (1 369,95 €), nárok na príspevky nevzniká.
Medzi príspevky pre ŤZP patria:
Na druhej strane, invalidita je stav definovaný najmä v súvislosti s pracovnou schopnosťou. Podmienky priznania invalidity určuje zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať prácu v porovnaní so „zdravou“ osobou. Tento pokles sa vyjadruje v percentách a minimálna hranica na priznanie invalidného dôchodku je viac ako 40 percent. Invaliditu posudzuje sociálna poisťovňa na základe lekárskej správy a odborných vyšetreniach.
Invalidita znamená pokles schopnosti pracovať (vykonávať zárobkovú činnosť) o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Človek sa stáva invalidným, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Invalidný dôchodok nie je možné priznať počas liečby ochorenia, ktorá trvá menej ako rok, ak je predpoklad, že po ukončení tejto liečby bude človek opäť schopný pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské dávky, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. V prípade, že má zhoršenie zdravotného stavu trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti. Pokles schopnosti pracovať posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. v prípade, že osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti pracovať možno zvýšiť najviac o 10 % za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Posudkový lekár musí podľa zákona vychádzať z predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Musí tiež zobrať do úvahy všetky predložené lekárske správy, a pokiaľ by dospel k iným záverom, než sú v nich uvedené, musí to riadne odôvodniť.
Invalidný dôchodok má ľuďom, ktorí sú invalidní, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdraví. Žiaden zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti pracovať.
Prečítajte si tiež: Zdravotné postihnutie na Slovensku
Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. "Na vznik nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu poistencovi nestačí, aby splnil len medicínsku podmienku - bol uznaný za invalidného. Dôležitou podmienkou je aj dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia. Platí, že čím má občan žiadajúci Sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok vyšší vek, tým musí byť aj dlhšie dôchodkovo poistený," píše sa v správe Sociálnej poisťovne.
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, za ktorý bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda táto osoba bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne. Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, v ktorom je osoba nezaopatreným dieťaťom.
Na to, aby poistenec, ktorý má do 20 rokov, splnil podmienku dostatočného obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na invalidný dôchodok, stačí, ak bude poistený menej ako jeden rok. Ak ide o poistenca od 20 rokov do 24 rokov, musí byť poistený najmenej jeden rok. Občan nad 24 rokov do 28 rokov musí byť na vznik nároku na invalidný dôchodok poistený aspoň dva roky. Poistenec vo vekovej kategórii nad 28 rokov do 34 rokov musí získať najmenej päť rokov dôchodkového poistenia. Ak o invalidný dôchodok žiada poistenec vo veku nad 34 rokov do 40 rokov, potrebuje na vznik nároku na invalidný dôchodok najmenej osem rokov poistenia.
Ide o situáciu, keď sa človek stane invalidným v období, v ktorom je tzv. nezaopatreným dieťaťom alebo doktorandom v dennej forme štúdia. Nezaopatrené dieťa je podľa zákona o sociálnom poistení (definícia nezaopatreného dieťaťa je v tomto zákone iná ako napr. v zákone o pomoci v hmotnej núdzi) dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, po jej skončení je to dieťa najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie alebo ak nie je schopné sa pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť (tieto choroby a stavy sú uvedené v prílohe č. V takomto prípade žiadateľ nemusí splniť podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, resp. táto podmienka sa automaticky považuje za splnenú a trvanie poistenia sa neskúma.
Výška ID závisí od viacerých faktorov, najmä od vášho príjmu počas obdobia, keď ste boli zamestnaný, resp. POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, keď bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme priemernou ročnou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak žiadateľ zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5. ODP je súčet období dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách.
Prečítajte si tiež: Platiteľ zdravotného poistenia: Výsluhový dôchodca
Minimálny dôchodok sa netýka ľudí, ktorí poberajú invalidný dôchodok a ešte nedosiahli dôchodkový vek. Na invalidných dôchodcov sa nová úprava bude vzťahovať až potom, čo dosiahnu dôchodkový vek. Vtedy im Sociálna poisťovňa zvýši invalidný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku, a to za predpokladu, že boli dôchodkovo poistení aspoň 30 rokov. Obdobie poberania invalidného dôchodku je obdobím dôchodkového poistenia, t. j. človek nemusí 30 rokov odpracovať, môže byť aj 30 rokov poberateľom invalidného dôchodku, a túto podmienku splní. Pokiaľ ide o invalidných dôchodcov, ktorí ešte dôchodkový vek nedosiahli, zákon nestanovuje nijakú minimálnu výšku invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku.
Ak má človek veľmi nízky dôchodok, lebo bol zamestnaný iba krátko, poistné je možné doplatiť si aj spätne, a to za obdobie, keď mal človek prerušené povinné dôchodkové poistenie, bol zaradený do evidencie nezamestnaných alebo ak sa po dovŕšení 16 rokov veku sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole. Poistenie je možné si spätne doplatiť za obdobie od 1. 1. 2004, pri doplatení z dôvodu prerušenia poistenia od 1. 1. 2005. Doplatiť poistné sa dá kedykoľvek. Žiadosť o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné zaslať poštou alebo priniesť osobne do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v mieste trvalého bydliska. Tlačivo „Oznámenie o dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie“ si môžete stiahnuť z webovej stránky www.sopo.sk v časti „Vzory a formuláre“.
Podmienkou priznania ID nie je to, aby PN trvala presne rok. Býva to iba zvykom, keďže predpokladom invalidity je dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu, ktoré je definované ako stav, ktorý trvá alebo podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať aspoň jeden rok. Sú však aj prípady, keď má človek nejaké ochorenie, ktoré vzniklo dávnejšie, pracuje a požiada o ID, ktorý mu je priznaný. Dôležité je, aby ochorenie spôsobovalo pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť aspoň o 41 %, a to dlhodobo, teda aby sa predpokladalo, že aj po roku od zistenia ochorenia pretrváva pokles schopnosti pracovať. Sociálna poisťovňa má na rozhodnutie o dôchodku lehotu 60 dní, v obzvlášť zložitých prípadoch 120 dní. V súčasnosti je možné aj súbežné poberanie nemocenského a invalidného dôchodku. O ID je preto možné požiadať už počas PN.
Zatiaľ čo status ŤZP reflektuje celkový dosah zdravotného postihnutia na život jednotlivca, invalidita sa týka výlučne schopnosti vykonávať prácu. Je možné, že osoba s preukazom ŤZP nemusí byť invalidná, ak jej zdravotný stav neovplyvňuje pracovnú schopnosť. Ťažké zdravotné postihnutie nie je to isté ako invalidita. Človek, ktorý je uznaný za invalidného, nemusí byť uznaný aj za ťažko zdravotne postihnutého a naopak. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa. Rôzne sú aj zákony, podľa ktorých rozhodujú. Ťažko zdravotne postihnutým môže byť dieťa aj dospelý. Dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vďaka ktorému si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody a zľavy. Ak je ťažko zdravotne postihnutý odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, má nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu.
Z praktického hľadiska je dôležité, aby si jednotlivci uvedomili, ktorý status im prináleží a aké nároky z neho vyplývajú. Preukaz ŤZP môže znamenať pomoc pri prekonávaní každodenných bariér, zatiaľ čo invalidný dôchodok zabezpečuje finančnú stabilitu pri obmedzení pracovného príjmu. Pre jednotlivcov a rodiny, ktorí sa ocitajú v situácii, že potrebujú riešiť žiadosť, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc alebo poradenstvo. Sociálni pracovníci, neziskové organizácie a špecialisti na zdravotné právo môžu poskytnúť užitočné informácie a podporu pri správnom postupe. Hoci človek sám nemôže ovplyvniť závažnosť svojho zdravotného postihnutia, je dôležité poznať svoje práva a možnosti, ktoré mu legislatíva ponúka.
Aj ľudia so zdravotným obmedzením majú pri podnikaní rovnaké práva, ako všetci ostatní. Nakoľko majú však svoju situáciu sťaženú svojím zdravotným stavom, existujú pre nich určité zákonom ustanovené úľavy. Na to, aby bola samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) so zdravotným postihnutým uznaná za osobu so zdravotným postihnutím, ktorá si môže uplatniť zákonné zvýhodnenia, potrebuje rozhodnutie od Sociálnej poisťovne o poklese schopnosti vykonávať činnosť a miere zníženej pracovnej schopnosti. Osoby so zdravotným postihnutím majú tak isto ako ostatné samostatne zárobkovo činné osoby od prvého dňa získania oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti povinnosť sa registrovať v zdravotnej poisťovni. Na základe predloženia potvrdenia o zníženej pracovnej schopnosti sa následne znižuje percento odvodu do zdravotnej poisťovne. Percento odvodu do zdravotnej poisťovne zdravotne postihnutej SZČO sa od 1.1.2026 mení na 8 %. Do podania prvého daňového priznania takáto SZČO platí najnižšie odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie od 1.1.2026 bude 762 EUR a minimálna výška odvodu (preddavku) je 121,92 € (v prípade SZČO so zdravotným postihnutím je to suma vo výške 60,96 €). Znížená sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa pritom uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.
tags: #zdravotne #postihnuty #vs #invalidni #dochodcovia #definicia