Nezaplatené dane a osobný bankrot: Podmienky a dôsledky na Slovensku

Slovenský právny poriadok umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa dlhov prostredníctvom inštitútu oddlženia, známeho aj ako osobný bankrot, pri dodržaní zákonom stanovených pravidiel a podmienok. Tento článok poskytuje praktické informácie o začatí konania o oddlžení a postupe súdu v tomto konaní.

Právny rámec oddlženia

Inštitút oddlženia upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“). Hlavným cieľom oddlženia je zbaviť dlžníka jeho dlhov. Proces oddlženia spočíva v tom, že dlžník po zrušení konkurzu počas skúšobného obdobia môže určité právne úkony urobiť len so súhlasom správcu. Dlžník v tomto období poskytuje správcovi časť svojho príjmu, ktorý správca rozdeľuje medzi veriteľov. Po skončení skúšobnej lehoty súd rozhodne o oddlžení dlžníka. Po uverejnení tohto rozhodnutia v Obchodnom vestníku sú pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi nevymáhateľné.

Podmienky pre oddlženie

Dlžník, ktorý je fyzickou osobou, musí spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu podať aj návrh na oddlženie. Prvé štádium je prísne formálne a nezačína sa konkurzným konaním, ale podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na súd. Súd musí rozhodnúť o návrhu na vyhlásenie konkurzu do 15 dní od jeho doručenia uznesením o začatí konania, ak zistí, že návrh spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 12 ZKR. Ak návrh nespĺňa náležitosti, súd poučí navrhovateľa o nedostatkoch a vyzve ho, aby ich v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne.

Uznesením o začatí konania sa začína konkurzné konanie, ktoré je ukončené uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, ak sú splnené všetky podmienky.

Úpadok

Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a majetku sa vychádza z účtovníctva alebo zo znaleckého posudku.

Prečítajte si tiež: Ako neplatenie výživného ovplyvňuje styk s dieťaťom?

Postup súdu po začatí konkurzného konania

Postup súdu po začatí konkurzného konania do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu sa odlišuje v závislosti od toho, či návrh na vyhlásenie konkurzu podal dlžník alebo veriteľ. Ak podal návrh dlžník, súd musí rozhodnúť o tom, či vyhlási konkurz do 5 dní od začatia konkurzného konania. Pri pochybnostiach o majetku dlžníka v tej istej lehote súd ustanoví predbežného správcu.

Súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania.

Materiálne podmienky

Zákon vyžaduje splnenie materiálných podmienok, medzi ktoré patrí úpadok (platobná neschopnosť alebo predlženie), pluralita veriteľov (dlžník má aspoň dvoch veriteľov, ktorí majú splatné pohľadávky a dlžník je v omeškaní s platením aspoň jednej pohľadávky voči každému veriteľovi viac ako 30 dní) a dostatok majetku úpadcu (dlžník nemá ani taký majetok, ktorý postačuje na úhradu nákladov konkurzného konania).

Zrušenie konkurzu

Pre skončenie účinkov konkurzu ZKR vyžaduje, aby bol konkurz zrušený (§ 102 ZKR). Súd bude o zrušení konkurzu spravidla rozhodovať na návrh správcu. O zrušení konkurzu však súd môže rozhodnúť aj bez návrhu, ak zistí relevantné skutočnosti ohľadne majetku úpadcu. Uznesenie o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku alebo po splnení konečného rozvrhu výťažku (dodatočného rozvrhu výťažku) súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku. Súd ďalej doručí uznesenie úpadcovi a správcovi do vlastných rúk. Proti uzneseniu o zrušení konkurzu je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať správca a každý veriteľ, ktorého pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená.

Návrh na oddlženie

Pred podaním návrhu na oddlženie je potrebné zistiť, či sú splnené podmienky pre jeho podanie. Je nutné podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 12 ZKR a spolu s ním možno podať aj návrh na oddlženie, pokiaľ už nebol návrh na konkurz podaný a konkurz nebol zrušený.

Prečítajte si tiež: Vymáhanie dlžného výživného na Slovensku

Rozdiely medzi právnickými a fyzickými osobami

Situácia po zrušení konkurzu u právnických osôb a fyzických osôb je zásadne odlišná. Zrušenie konkurzu pri právnickej osobe má za následok jej výmaz z príslušného registra, právnická osoba zaniká a fakticky sa zbavuje svojich dlhov (pretože prestáva existovať). Pri fyzických osobách je však situácia opačná, pretože po zrušení konkurzu nezanikajú. Domáhať sa zbavenia dlhov možno len po zrušení konkurzu, v ktorom aspoň čiastočne došlo k uspokojeniu prihlásených pohľadávok. Zavedením inštitútu oddlženia došlo k zrovnoprávneniu (aj keď nie k faktickej rovnosti) medzi postavením dlžníka právnickej osoby a dlžníka fyzickej osoby. Oddlženie je v zákone koncipované ako inštitút, ktorému musí predchádzať konkurz na majetok fyzickej osoby, teda ako inštitút, ktorý môže, ale nemusí nasledovať po zrušení konkurzu. Na povolenie oddlženia nie je právny nárok. Súd bude o návrhu na oddlženie rozhodovať až po zrušení konkurzu. Zákon ustanovuje (§ 167 ods. 2 ZKR), že o povolení oddlženia má súd rozhodnúť bezodkladne po tom, čo rozhodnutie o zrušení konkurzu nadobudlo právoplatnosť. Oddlženie začína uznesením súdu o povolení oddlženia.

Náležitosti návrhu na oddlženie

Podstatnou náležitosťou návrhu na oddlženie je vyjadrenie poctivého zámeru dlžníka, že na zaplatenie svojich dlhov vynaloží primerané úsilie. Je potrebné uviesť, že je rozdiel, či návrh na vyhlásenie konkurzu (ktorý musí pred oddlžením prebehnúť) podal dlžník alebo veriteľ. Ak totiž podal návrh dlžník, poctivý zámer plniť svoje dlhy sa predpokladá, keďže si už splnil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Neznamená to však, že by súd nebol oprávnený v prípade dlžníckeho návrhu skúmať takýto poctivý zámer. Súd je však povinný skúmať tento poctivý zámer dlžníka vždy, ak podal návrh veriteľ. Poctivý zámer dlžníka je významnou skutočnosťou pre oddlženie. Cieľom oddlženia je zasa uspokojenie aj tých pohľadávok, ktoré v konkurze neboli uspokojené. Oddlženie je tak do istej miery pokračovaním konkurzu za účelom uspokojenia všetkých veriteľov dlžníka.

Výška majetku dlžníka

Správca v priebehu konkurzného konania speňaží celý majetok dlžníka, pričom rozsah zrážania príjmu vrátane výnimiek sa spravuje zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Je teda rozdiel, či dlžník podá „účelový návrh“ na vyhlásenie konkurzu a s ním aj návrh na oddlženie, pretože jeho majetok má minimálnu hodnotu v sume 1 659,70 €, alebo podá „účelný návrh“ na vyhlásenie konkurzu a návrh na oddlženie, pretože (okrem toho, že vlastní majetok v minimálnej hodnote) jeho majetok postačuje na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Aj na túto skutočnosť súd prihliada pri posudzovaní, či dlžník len deklaruje svoj poctivý zámer plniť dlhy, alebo je aj v jeho možnostiach a schopnostiach svoj poctivý zámer splniť. Treba však uviesť, že súd nemá v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 ZKR oprávnenie nepovoliť oddlženie, ak zistí, že poctivý zámer nemôže dlžník aj reálne naplniť. Súd totiž nepovolí oddlženie len v prípade, ak si dlžník počas konkurzného konania neplnil svoje povinnosti.

Z tohto pohľadu (z pohľadu hodnoty majetku) sa javí právna úprava ako nedostatočná a v konečnom dôsledku nespravodlivá nielen pre veriteľa, ale aj pre samotného dlžníka. Zákon žiadnym spôsobom nerieši mieru uspokojenia veriteľov dlžníka.

Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak neplatíte výživné?

Ustanovenie správcu

V uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu. Ustanovenie správcu je odlišné v závislosti od toho, či bol návrh na oddlženie podaný za účinnosti zákona v znení do 31. 12. 2011 alebo za účinnosti zákona v znení od 1. 1. 2012. Ak dlžník podal návrh na oddlženie do 31. 12. Ak dlžník podal návrh na oddlženie v čase od 1. 1. 2012, súd ustanoví za správcu toho, kto vykonával funkciu správcu v čase zrušenia konkurzu (ak takého niet, súd postupuje pri ustanovení správcu jeho náhodným výberom). Zmena právnej úpravy pri ustanovení správcu pre oddlženie v podstate odráža skutočnosť, že správca, ktorý vystupoval už v konkurznom konaní, „pozná“ majetkové pomery dlžníka. To znamená, že má vedomosti o jeho záväzkoch, o jeho schopnostiach a možnostiach splácať záväzky, o jeho veriteľoch, o veľkosti jeho majetku (či už hnuteľného alebo nehnuteľného) a dokáže predvídať správanie dlžníka. Súd totiž v konaní o oddlžení postupuje v súčinnosti so správcom, ktorého vyzýva a žiada, aby preukázal, ako si plnil dlžník (úpadca) svoje povinnosti už v konkurznom konaní.

V uznesení o povolení oddlženia súd ďalej určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré počas skúšobného obdobia budú podliehať súhlasu správcu, a sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov. Dozor správcu nad činnosťou dlžníka sa bude vykonávať najmä formou schvaľovania právnych úkonov, ktorých rozsah určí súd. Dohľadu by mali podliehať najmä dispozičné oprávnenia úpadcu s majetkom, ktorý nadobudne počas skúšobného obdobia, a úkony, z ktorých budú dlžníkovi vznikať záväzky väčšieho rozsahu. Suma peňažných prostriedkov, ktorá sa použije na uspokojenie pohľadávok veriteľov, je tiež vecou úvahy súdu. Jej výška sa určí s prihliadnutím na možnosti konkrétneho dlžníka a výšku v konkurze neuspokojených pohľadávok. Sumu, ktorú je dlžník povinný platiť, musí súd určiť podľa zákona na tri roky vopred. Uznesenie o povolení oddlženia súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Ak by súd zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo z dôvodu, že dlžník si počas konkurzného konania neplnil riadne svoje povinnosti, návrh na oddlženie súd uznesením zamietne.

Skúšobné obdobie

Skúšobné obdobie možno charakterizovať ako časový úsek, v ktorom sa má preukázať, či dlžníka možno oddlžiť. Inak povedané, obdobie, v ktorom sa má preukázať, že dlžník obnovil svoju schopnosť zodpovedať za svoje záväzky a riadne ich plniť. Počas skúšobného obdobia je dlžník povinný vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať. V zmysle § 167 ods. 4 ZKR súd v uznesení o povolení uznesenia určí sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov, nie však viac ako 70 % (§ 168 ods. Dlžník je povinný predložiť doklady o všetkých svojich príjmoch z pracovnej alebo obdobnej činnosti. Pokiaľ ide o výdavky, súd skúma, aké má dlžník náklady spojené s bývaním (nájomné, platby súvisiace s bývaním - tzv. inkaso), vyživovacie povinnosti, poistenie, náklady na lieky, cestovné náklady či platby spojené s používaním telekomunikačných služieb. Hypotekárny úver nie je výdavkom dlžníka, pretože zaťažuje nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve dlžníka, a teda podlieha speňažovaniu majetku v konkurze. Po zistení, aké má dlžník príjmy a výdavky, súd z takého rozdielu určí sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník poskytne správcovi. Zákon v tomto smere stanovuje len maximálnu hranicu peňažných prostriedkov, t. j. 70 %. Správcovi v konaní o oddlžení patrí odmena 5 % zo sumy poskytnutej správcovi dlžníkom na konci skúšobného roka, najmenej vo výške 331,94 €. Nárok na odmenu v konaní o oddlžení má ten správca, ktorý vykonával funkciu na konci príslušného skúšobného roka. Oddlženie sa končí rozhodnutím o oddlžení dlžníka alebo pred uplynutím skúšobného obdobia aj uznesením o zrušení oddlženia. Pred uplynutím trojročnej doby možno skúšobné obdobie rozhodnutím súdu zrušiť, ak opakovane alebo závažne poruší svoje povinnosti alebo ak jeho príjem nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu. O zrušení skúšobného obdobia súd rozhoduje uznesením, proti ktorému môže podať…

Praktické otázky a odpovede k osobnému bankrotu

Nejasnosti či obavy vám pomôžeme rozptýliť - zhrnuli sme pre vás odpovede na praktické otázky, ktoré si v súvislosti s osobným bankrotom kladie väčšina ľudí.

Prídem pri osobnom bankrote o majetok?

Pri oddlžení nemusíte zákonite prísť o celý svoj majetok. Ak si vyberiete oddlženie formou splátkového kalendára, majetok vám zostane. Podmienkou však je, aby ste za najbližších 5 rokov každému nezabezpečenému veriteľovi uhradili aspoň 30 % z jeho pohľadávky. Splátky pre vás musia byť splniteľné - ich horná hranica nesmie presiahnuť váš predpokladaný príjem znížený o nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenia vášho bývania, vašich základných životných potrieb a tiež potrieb vami vyživovaných osôb. Návrh splátkového kalendára by mal zároveň obsahovať aspoň o 10 % vyššie uspokojenie nezabezpečených veriteľov, ako by dosiahli v konkurze; ak však nesplnenie tejto podmienky nijaký z veriteľov nenamietne, predpokladá sa, že splátkový kalendár takéto uspokojenie poskytuje.

Pri oddlžení formou konkurzu (t. j. uspokojenia pohľadávok z výťažku zo speňaženia majetku) o majetok prichádzate; na druhej strane však konkurz nie je podmienený ani určitou výškou príjmu, ani vlastníctvom hodnotnejších vecí. Konkurz sa ale nedotkne tzv. nepostihnuteľnej hodnoty obydlia (v súčasnosti 10 000 Eur) a tiež majetku, ktorý nemožno postihnúť v exekúcii (napr. šatstvo, domáce zvieratá, nevyhnutné vybavenie domácnosti - chladnička, sporák, práčka).

Koľko stojí osobný bankrot?

Osobný bankrot síce nie je „zadarmo“, ale zákon je nastavený tak, aby oddlženie bolo dostupné aj pre ľudí s minimom finančných prostriedkov. V súvislosti so žiadosťou o oddlženie sa platí preddavok na úhradu odmeny a náhradu nákladov správcu (t. j. osoby, ktorá bude aktívne riešiť váš osobný bankrot s vami a s vašimi veriteľmi) vo výške 500 Eur. Túto čiastku vám ale môže požičať Centrum právnej pomoci, ktorému ju následne budete každý mesiac splácať tak, aby ste ju vrátili najneskôr do troch rokov od jej poskytnutia.

Pri oddlžení formou splátkového kalendára ďalej platíte za právne služby advokáta určeného Centrom právnej pomoci - jeho odmena je určená príslušnou vyhláškou vo výške 160 Eur (bez DPH). Celkovo sa teda náklady spojené s podaním návrhu na osobný bankrot môžu „vyšplhať“ až do výšky cca 700 Eur.

Zbaví ma osobný bankrot hypotéky?

Oddlžením sa hypotéky nezbavíte. Nedotýka sa totiž zabezpečených pohľadávok v rozsahu, v ktorom sú kryté hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva.

Aké má osobný bankrot nevýhody?

Okrem celkom zrejmých nevýhod spočívajúcich v nevyhnutnosti vzdania sa značnej časti vášho majetku (v prípade konkurzu) alebo príjmu (v prípade splátkového kalendára) ďalej treba počítať tiež s tým, že:

• ak získate dedením, darom či výhrou zo stávky alebo hry väčší ako nepatrný majetok, musíte ponúknuť aspoň polovicu z neho dobrovoľne veriteľom (aj na uspokojenie nevymáhateľného dlhu), inak vám (až do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára) hrozí, že oddlženie bude zrušené pre nepoctivý zámer,
• v budúcnosti môžete mať problém s poskytnutím úveru či pôžičky,
• ak bude vaše oddlženie riešené konkurzom, ide o prekážku prevádzkovania živnosti po dobu troch rokov po zrušení konkurzu.

Chcem absolvovať osobný bankrot, ale mám dlhy z podnikania - sú jeho prekážkou?

Žiadosť o oddlženie môže byť úspešná, aj keď máte záväzky z podnikateľskej činnosti. Základom pre oddlženie je, aby:

• ste boli fyzickou osobou (oddlženie nie je určené pre právnické osoby),
• ste sa nachádzali v stave platobnej neschopnosti,
• bolo voči vám vedené exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak chcete žiadať o oddlženie formou konkurzu, musí byť splnená podmienka, že od vydania poverenia na vykonanie exekúcie, resp. od začatia obdobného vykonávacieho konania už uplynul aspoň 1 rok; v prípade žiadosti o oddlženie formou splátkového kalendára postačí, ak je vedená exekúcia alebo iný výkon rozhodnutia.

Môže mi byť osobný bankrot zrušený?

Zrušenie oddlženia prichádza do úvahy, ak ste oň požiadali s nepoctivým zámerom. Na vašu nepoctivosť možno usudzovať napríklad vtedy, ak nevynakladáte úprimnú snahu riešiť svoje dlhy aktívnou činnosťou primeranou vášmu stavu (napr. nejavíte úsilie dosahovať príjem), príp. ak zatajujete svoje príjmy či väčšie dary, aby nemohli byť použité na úhradu vašich záväzkov - ale tiež vtedy, ak neplatíte výživné na dieťa.

Osobný bankrot možno zrušiť na základe žaloby veriteľa podanej do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu či určenia splátkového kalendára. Ak súd oddlženie zruší, stáva sa voči veriteľom neúčinné a títo opäť môžu vymáhať (aj exekučne) svoje pohľadávky, ktoré sa nepremlčia skôr, než 10 rokov od zrušenia oddlženia.

Zbaví ma osobný bankrot všetkých dlhov?

Oddlženie sa nevzťahuje na:

1. pohľadávky, ktoré voči vám majú fyzické osoby a nenadobudli ich postúpením, prevodom alebo prechodom (s výnimkou dedenia), ak si ich neprihlásia do konkurzu z dôvodu, že neboli o tejto možnosti správcom písomne upovedomené,
2. pohľadávku z právnej pomoci, ktorú vám v súvislosti s konaním o oddlžení poskytne Centrum právnej pomoci,
3. zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v ktorom sú kryté hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva (napr. už spomínané pohľadávky zabezpečené záložným právom),
4. pohľadávky z titulu náhrady škody na zdraví či škody spôsobenej vaším úmyselným konaním,
5. výživné na dieťa,
6. pracovnoprávne nároky vašich zamestnancov (napr. nezaplatené mzdy),
7. peňažné tresty podľa Trestného zákona,
8. nepeňažné pohľadávky.

Ako podať žiadosť o osobný bankrot?

Žiadosť o oddlženie nemusíte pripravovať sami. Obráťte sa na najbližšie Centrum právnej pomoci.

Daňové hľadisko pohľadávok vylúčených z uspokojenia

Pohľadávky podľa § 166b ZKR sú vylúčené z uspokojenia a považujú sa za nevymáhateľné. Tieto pohľadávky ani nemožno prihlásiť (§ 167l ods. 1 ZKR). Ako sa však s takouto pohľadávkou naloží z daňovo-účtovného hľadiska?

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov hovorí o výdavkoch (nákladoch) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, ak súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu, a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo to vyplýva z výsledku konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo z výsledku oddlženia splátkovým kalendárom.

Žiadne ustanovenie zákona o dani z príjmov sa nevzťahuje na prípad, kedy sa pohľadávka neprihlasuje v konkurznom type oddlženia. Majiteľovi pohľadávky podľa § 166b ZKR za účelom jej neskoršieho použitia ako daňového výdavku neostáva iná možnosť, ako tvoriť daňové opravné položky podľa všeobecných pravidiel (§ 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov).

Nedostatky v legislatíve a ich dopad na dlžníkov a veriteľov

Na Slovensku sa môže oddlžiť aj človek s nadštandardným príjmom. Nikto nepreveruje a nebráni oddlženiu bonitných občanov. Na túto skutočnosť Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS) upozorňuje už dlhodobo. Legislatíva má podľa nich naďalej medzery, ktoré je potrebné odstrániť.

S tým, že oddlženie bez čiastočnej úhrady dlhov môžu využiť aj občania s nadpriemerným príjmom, nesúhlasí ani väčšina Slovákov. Viac ako pätina respondentov si myslí, že oddlženie s nulovou úhradou by nemalo vôbec existovať. Každý dlžník by mal podľa opýtaných zaplatiť aspoň časť svojich dlhov. Ďalších 37 % opýtaných by oddlženie s nulovou úhradou umožnilo len vo výnimočných prípadoch. Napríklad len pre ľudí na hranici hmotnej núdze, ťažko chorým ľuďom, sociálne slabým rodinám s deťmi či rodičom samoživiteľom.

Inkasná asociácia upozorňuje na potrebu zmeny legislatívy. Keďže prax ukázala, že po inštitúte osobného bankrotu nesiahajú ľudia len s poctivým zámerom, dôležité je podľa nich nastaviť pravidlá tak, aby nebolo oddlženie zneužívané špekulantmi.

„Povinne by sa napríklad mala kontrolovať výška príjmov a veľkosť majetku dlžníka za posledných 12 mesiacov. Je potrebné stanoviť hornú hranicu príjmu žiadateľov, ktorí môžu využiť oddlženie formou konkurzu, napríklad výšku dvojnásobku minimálnej mzdy. Pri oddlžení by sa mal prioritne uplatňovať splátkový kalendár a povinnosť dlžníka preukázať poctivý zámer,“ zdôrazňuje prezident asociácie Martin Musil.

Osobný bankrot ako riešenie dlhovej pasce

Osobný bankrot je zákonné riešenie, ktoré pomáha fyzickým osobám zbaviť sa dlhov a začať nový finančný život. Advokátska kancelária Lexante sa špecializuje na kompletné vybavenie osobného bankrotu, od nezáväznej právnej konzultácie, cez podanie návrhu, až po úspešné oddlženie.

Čo je osobný bankrot?

Osobný bankrot je legálny proces podľa zákona, ktorým sa fyzická osoba (živnostník alebo osoba, ktorá nie je podnikateľ) môže zbaviť dlhov, ktoré už nedokáže splácať. Štandardne sa to dá spraviť dvoma spôsobmi: konkurz (predaj majetku, keď nemáte alebo nechcete splácať) alebo splátkový kalendár (platíte časť príjmu niekoľko rokov). Po úspešnom ukončení procesu sú dlhy, ktoré zákon povoľuje oddlžiť, právne nevymožiteľné, veritelia vás už nemôžu ďalej ťahať za tie pohľadávky.

Ak ide o vaše osobné dlhy (napr. spotrebné úvery, kreditky, osobné pôžičky, exekúcie vedené proti vám osobne), môžete požiadať o oddlženie ako fyzická osoba aj keď máte sro. Funkcia konateľa sama o sebe vám nebráni podať návrh na osobný bankrot. Pozor, keď ide o dlhy spoločnosti (s.r.o.), tie väčšinou patria spoločnosti a riešia sa cez firmu (konkurz firmy, vysporiadanie veriteľov). Ak ste však osobne ručili za firemné záväzky (garantovali ste úver svojím menom), alebo ak sú voči vám uplatnené nároky pre porušenie povinností konateľa (napr. náhrada škody za nesplnenie povinností), tieto osobné záväzky môžu byť postavené proti vám osobne a môžu byť predmetom oddlženia, alebo môžu byť výnimkou v závislosti od prípadu. V prípade spochybnenia zodpovednosti konateľa sa situácia komplikuje a treba ju riešiť individuálne.

Akých dlhov sa dokážete zbaviť a ktorých NIE?

Veľa bežných peňažných dlhov áno, niektorých pohľadávok NIE. Typy dlhov, ktoré zvyčajne môžete oddlžiť sú hlavne spotrebné úvery, kreditné karty, pôžičky od bánk a nebankoviek (ak sú osobné pohľadávky), nezabezpečené obchodné dlhy voči súkromným veriteľom.

Dlhy, ktoré zvyčajne nie sú oddlžiteľné (výnimky / „nedotknuté pohľadávky“):

• výživné (alimenty) na dieťa alebo starostlivosť, týchto dlhov sa nezbavíte, musia sa plniť ďalej
• zabezpečené pohľadávky, napr. hypotéka viazaná záložným právom. Veriteľ so záložným právom si môže uplatniť zabezpečenie (predaj nehnuteľnosti) a tieto pohľadávky nie sú „vymazané“ len tak
• peňažné tresty uložené súdom (niektoré pokuty / tresty môžu byť vylúčené)
• nároky zo spôsobenia úmyselnej škody, pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, niektoré iné špecifické požiadavky.

#

tags: #nezaplatené #dane #a #osobný #bankrot #podmienky