Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom: komplexný sprievodca

Rozpad rodiny a následná úprava styku rodiča s dieťaťom predstavuje náročnú životnú situáciu, ktorá si vyžaduje citlivý a informovaný prístup. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad problematiky úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom, a to od legislatívneho rámca cez praktické aspekty až po špecifické situácie, ktoré môžu nastať.

Úvod

Mimoriadna situácia a ochrana zdravia, napríklad počas pandémie COVID-19, si vyžaduje zodpovedné správanie a obmedzenie osobných kontaktov na nevyhnutné minimum. V takýchto prípadoch je možné osobné stretnutia s advokátom nahradiť dištančnou komunikáciou prostredníctvom telefónu alebo elektronických platforiem ako SKYPE, Viber alebo WhatsApp. Rovnako je možné elektronicky prevziať a pripraviť zastúpenie, udeliť plnú moc a doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme, čím sa minimalizuje potreba osobnej návštevy pošty.

Legislatívny rámec a súdne konanie

Úprava styku rodiča s dieťaťom súdnym rozhodnutím sa realizuje, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť. Súd rozhoduje o úprave styku v rozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností po rozchode rodičov, ktorí neboli manželmi, a v konaní o rozvod manželstva, s ktorým je úprava styku obligatórne spojená. Zákon o rodine v §25 uvádza len povinnosť súdu styk upraviť, ak sa rodičia nedohodnú. Záujem dieťaťa je definovaný v čl. 5 Zákona o rodine.

Konanie, v ktorom súd rozhoduje o úprave styku, je nesporové konanie. Súd nie je viazaný návrhmi rodičov a v odôvodnených prípadoch môže rozhodnúť aj iným spôsobom, ako navrhujú rodičia. Ak už predtým rozhodoval o úprave styku, rozhoduje o zmene pôvodného rozhodnutia. Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, prípadne sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).

Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky.

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

Kritériá pre určenie rozsahu styku

Rozsah styku sa určuje podľa viacerých kritérií. Ak zoberieme tradičný model rodiny, tak mu bude zodpovedať aj tradičný model úpravy styku ako ho určuje súd. V tradičnej rodine jeden rodič, spravidla matka, je s dieťaťom na rodičovskej dovolenke celé tri roky, čo v útlom veku dieťaťa predurčuje aj tzv. separačnú úzkosť dieťaťa od tohto rodiča. Otec zabezpečuje finančne rodinu a veľa času trávi v práci.

• Útlý vek dieťaťa: Pri kojencovi sa styk otca upravuje na kratší čas niekoľkých hodín za prítomnosti matky, neskôr bez jej prítomnosti, záleží od intenzity kojenia. Pri malých deťoch so separačnou úzkosťou je dôležitý nie tak rozsah, ale častá intenzita styku, niekoľkokrát do týždňa.
• Staršie deti: Pri deťoch u ktorých separačná úzkosť odznieva treba styk postupne rozširovať, najprv na celý deň s denným prespaním, potom pridať jednu noc, dve noci, plus prázdniny. Pri starších deťoch je častá intenzita styku skôr handicapom, dieťa má vlastné záujmy a život a časté striedanie starostlivosti rodičov berie skôr negatívne. Pri starších deťoch teda platí opak ako pri malých, t.j. dôležitý je väčší rozsah styku a nie intenzita. Intenzitu pri starších deťoch je komfortnejšie nahradiť telefónom alebo elektronickou komunikáciou s dieťaťom. Pri starších deťoch bude tradičným modelom styku napr. každý druhý víkend od piatka do nedele.
• Rodinný stereotyp: V súčasnosti tradičný model rodiny ustupuje modelom netradičným, preto je obzvlášť dôležité pre súd podrobne zistiť skutočný stereotyp starostlivosti rodičov o dieťa. Bežne sa stretávame s modelom, kedy sú tradičné úlohy v rodine vymenené, otec sa stará o deti, matka viac zarába a teda zabezpečuje finančne rodinu. Alebo model, kedy sú úlohy rovnomerne rozdelené medzi oboch rodičov, pretože im to práca a životný štandard umožňujú. V takýchto „netradičných“ modeloch treba uvažovať o striedavej starostlivosti alebo minimálne o tzv. rozšírený styk.

Rozšírený styk

Rozšírený styk znamená, že rozsah styku rodiča s dieťaťom zasahuje do pracovného týždňa. Napríklad každý druhý týždeň od stredy / štvrtka po škole do nedele večera / pondelka rána.

Záujem dieťaťa a separačná úzkosť

Rodinný stereotyp, resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje aj kvalitu vzťahu dieťaťa k rodičom. Ako vyššie uvádzam, pri tradičných modeloch rodiny kde sa viac stará jeden rodič je bežné, že dieťa trpí tzv. separačnou úzkosťou od tohto rodiča. Pri netradičných tomu tak nie je.

Separačná úzkosť znamená, že dieťa pociťuje stres a tenziu pri dlhšom odlúčení od rodiča na ktorého je naviazané. V súdnych konaniach o úprave styku sa tento pojem často zneužíva rodičom ako zbraň na obmedzenie styku druhého rodiča. Bude tvrdiť, že dieťa nemôže ísť k druhému rodičovi na dlhší čas lebo bude trpieť.

Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo.

Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD

Dohoda rodičov vs. súdne rozhodnutie

V neposlednom rade urobte všetko preto, aby ste sa s druhým rodičom dohodli na úprave styku. Ak sa dohodnete tak máte dve možnosti, buď styk ponechať na tejto dohode alebo dohodu dať schváliť súdom. Aký je rozdiel?

• Styk upravený súdnym rozhodnutím: Má výhodu v tom, že je vykonateľný, t.j. ak ho druhý rodič nebude dodržiavať môže byť za to súdom sankcionovaný v konaní o výkone rozhodnutia. Nevýhoda bude v rigidnosti, t.j.
• Styk upravený rodičovskou dohodou, ktorú súd nepoňal do súdneho rozhodnutia: Má nevýhodu v tom, že je nevykonateľný, t.j. ak ho druhý rodič nebude dodržiavať nemôže byť za to súdom sankcionovaný pretože absentuje exekučný titul, súdne rozhodnutie. Musíte podať na súde najprv návrh na úpravu styku súdnym rozhodnutím. Výhodou bude flexibilita úpravy, t.j.

Klientom v zásade radím aby sa medzi oboma možnosťami rozhodli podľa miery dôvery ktorú medzi sebou majú. Ak si nedôverujú, odporúčam styk upraviť v súdnom rozhodnutí. Čas pokiaľ súd vytýči pojednávanie odporúčam využiť na odskúšanie dohodnutého modelu styku.

Návrh na úpravu styku

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije.

Návrh musí obsahovať:

• Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp. emailovú adresu.
• Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j. úpravy styku rodiča s dieťaťom. V návrhu odporúčame uviesť navrhovaný rozsah bežného styku ako aj prázdninového styku. Bežný styk bude ten, ktorý sa realizuje v bežnom týždni, napr. každý druhý víkend. Prázdninový styk bude ten, ktorý sa bude realizovať počas zákonom určených prázdnin. Pôjde najmä o jarné, letné, jesenné, veľkonočné a vianočné prázdniny. Ich trvanie a dĺžku určuje vyhláška Ministerstva školstva ktorú nájdete na internete.
• Návrh podrobne odôvodnite, t.j. uveďte rodný list mal. dieťaťa, vaše stanovisko a argumenty.

Praktické aspekty úpravy styku

Úprava styku v praxi má svoje špecifiká na ktoré je potrebné upozorniť a sa na ne pripraviť. Základným pravidlom ktorým by sa mali rodičia riadiť je pravidlo prirodzeného rodiča. Správajte sa k dieťaťu tak aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov na dieťa. Jednoducho povedané ale nie vždy ľahko dosiahnuteľné. Nech už bude vaše rodičovstvo také alebo onaké platí, že každý konflikt rodičov si nakoniec odnesie dieťa.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok

• Preberanie a odovzdávanie dieťaťa: Sa realizuje spravidla v mieste bydliska dieťaťa, t.j. bydliska rodiča ktoré má dieťa zverené do starostlivosti. Je tomu tak preto, že styk je právom rodiča nie povinnosťou, takže po dieťa rodič môže no nemusí prísť. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.
• Komunikácia rodičov: V súvislosti s úpravou styku nie je v zásade povinnosťou, keďže základné pravidlá, t.j. rozsah styku je určený súdom. Je na úvahe rodiča, či druhému rodičovi povie kde bude styk realizovať a čo bude s dieťaťom robiť.
• Dovolenka s dieťaťom: Súhlas rodiča s dovolenkou, t.j. s krátkodobým vycestovaním dieťaťa s druhým rodičom do cudziny počas súdom určeného styku nie je potrebný. Ako vyššie uvádzam, je výlučne na rodičovi, ktorý realizuje styk kde a ako bude styk realizovať. Súhlas s vycestovaním na dovolenku netreba zamieňať s dlhodobým alebo trvalým vysťahovaním dieťaťa, kedy sa samozrejme vždy vyžaduje súhlas oboch rodičov alebo súdu. Upozorňujem na nejednotný výklad tohto súhlasu. Stretol som sa aj s názorom právnikov, že súhlas s dovolenkou v zahraničí potrebný je, inak musí rozhodnúť súd. Ja si to nemyslím, znamenalo by to zbytočné obmedzenie, ktoré nemá v 21 storočí miesto. Predstavte si že žijete v Bratislave a chcete v rámci úpravy styku dieťa zobrať do neďalekej Viedne. No nemôžete bez súhlasu druhého rodiča alebo súdu. To nie. Ešte jedna vec. Hoci podľa slovenského práva súhlas rodiča s dovolenkou v zahraničí nepotrebujete, môže sa stať, že iné právo napr. cudzieho štátu takýto súhlas v nejakej forme vyžaduje. Môže sa vám pri niektorých destináciách stať, že napr. na letisku budú vyžadovať dokonca notárom overený súhlas.
• Náhradný termín styku: Nie je povinnosťou pokiaľ nie je táto povinnosť výslovne upravená v súdnom rozhodnutí. Žiaľ väčšina súdov z rôznych právnych dôvodov odmieta vo výroku rozhodnutia upraviť takúto povinnosť. Neznamená to však že súd nevyhodnotí v rámci výkonu rozhodnutia dôvod nerealizácie styku ako nedôvodný a neuloží rodičovi sankciu za marenie styku. Preto ak je dieťa choré, alebo existuje iná vážna prekážka v realizácii styku vždy navrhnite alebo žiadajte náhradný termín styku. K chorobe dieťaťa ako dôvodu odmietnutia styku dodám, že ospravedlniteľným dôvodom môže byť len vtedy, ak dieťa nie je podľa odporúčania ošetrujúceho lekára schopné prevozu do druhej domácnosti. Inak platí, že liečiť sa môže aj u druhého rodiča. Akýkoľvek iný výklad by znamenal jednoduchý spôsob v bráneniu v styku. Preto pri posudzovaní dôvodnosti musí súd postupovať obzvlášť prísne. Žiaľ nie je tomu vždy tak.

Obmedzenie alebo zákaz styku

Zákazom styku bude také rozhodnutie ktorým je zakázaný akýkoľvek osobný alebo iný kontakt rodiča s mal. dieťaťom. V oboch prípadoch zákon o rodine vyžaduje splnenie podmienky podľa ktorej obmedzenie alebo zákaz styku je potrebný v záujme dieťaťa. Prirodzene, pôjde o výnimočné prípady, ktoré musia byť dostatočne preukázané pretože jedna istota je pri takomto rozhodnutí vždy a to, že obmedzenie alebo zákaz bude viesť k postupnému úpadku vzťahu dieťaťa s rodičom a teda k ujme dieťaťa. Ak má takáto ujma nastať, musí ísť logicky o výnimočne prípady. Súd musí k takýmto návrhom na súdoch pristupovať obzvlášť prísne pretože v praxi sú väčšinou nástrojom pomsty rodiča, ktorý sleduje cieľ vymazania druhého rodiča zo života dieťaťa. Ide však o slepú pomstu, pretože vždy takéto konanie výrazným spôsobom poškodí dieťa v rôznych „vedľajších“ formách, ako napr. strata identity dieťaťa, strata rodinného zázemia, atď.

Úprava styku s blízkymi osobami

Osobitnou formou úpravy styku súdnym rozhodnutím je úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami, t.j. inými osobami ako sú rodičia. Vzhľadom na pomerne výrazný zásah do rodičovských práv rodiča pôjde spravidla o obmedzený okruh blízkych osôb, napr. starí rodičia, súrodenci, atď.

Pomery v rodine sa posudzujú v širšom zmysle najmä pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, či blízka osoba nemôže styk s dieťaťom realizovať prostredníctvom samotného rodiča. Rozsah styku blízkej osoby súd určuje nielen podľa kvality vzťahov blízkej osoby s dieťaťom ale do výraznej miery rozhoduje aj tradičné ponímanie úlohy blízkej osoby v živote dieťaťa súdom. Inak povedané, súd neupraví styk babke rovnako ako rodičovi. V porovnaní s rodičom pôjde o užšiu úpravu. Napríklad raz za mesiac na pár hodín a pod. Iný prístup sa bude vyžadovať pri úprave styku súrodencov, ktorí spolu nežijú.

Zastúpenie advokátom

Zastúpenie advokátom v konaní o úpravu styku nie je povinnosťou rodičov, ale pridanou hodnotou. Advokát vie klientovi pomôcť predovšetkým ako radca pri určení priorít v tom čo chce a ako to chce dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúka zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.

Príklady z praxe a súdne rozhodnutia

Príklad 1: Zakazovanie styku zo strany matky

Otázka: Dobrý deň, moja ex partnerka so svojou matkou mi zakazujú styk s 5-ročným synom. Keď jej napíšem, ignoruje ma.

Odpoveď advokáta: Máte právo stýkať sa so svojím synom, aj keď Vám vaša ex-partnerka bráni v kontakte. Ak sa matka neprimerane snaží obmedziť váš styk so synom, najlepším riešením by bolo podať návrh na súd, aby autoritatívne upravil váš styk so synom. Súd môže rozhodnúť o úprave styku. V prípade, že existuje už súdne rozhodnutie, môžete podať návrh na výkon rozhodnutia, ak ho matka rozhodnutia nedodržiava.

Príklad 2: Obavy matky z prítomnosti novej partnerky otca

Otázka: Prosím vás, môj partner má syna so svojou ex-partnerkou. So synom vychádza veľmi dobre. No matka dieťaťa sa mu vyjadrila, že si nepraje, aby trávil čas so synom v mojej prítomnosti. Nepraje si ani, aby bol v aute niekto iný, teda ja. Aj voľný čas, ktorý trávi so synom, má byť len jeho bez mojej prítomnosti.

Odpoveď advokáta: Dobrý deň, nie. Matka nemá právo určovať, s kým sa bude jej syn stretávať počas styku s otcom.

Príklad 3: Násilie a trestné záznamy otca

Otázka: Mám osem mesačného syna a chystám sa platiť výživné. Chcel by som sa spýtať, čo mám robiť, ak matka nesúhlasí, aby som sa stretával s maloletým synom kvôli námietkam jej rodičov, a ja ako otec si neviem pomôcť, pretože sme obaja mladí - matka má 21 rokov a ja ako otec dieťaťa mám 24 rokov. V podstate jej rodičia rozhodujú za ňu, pretože ona samej rodičom nemôže odporovať.

Odpoveď advokáta: Dobrý deň, rozumieme Vašej situácií, ak ste sa s matkou dohodli na výške výživného a na styku, ideálne by bolo, ak by ste o tom spísali rodičovskú dohodu a túto predložili súdu na schválenie. Ak by ste ju súdu na schválenie nepredložili, nebude vykonateľná a na jej základe sa nebudete môcť hneď domáhať výkonu styku, ak by dohodu matka nerešpektovala.

Príklad 4: Zmena situácie a bývanie

Otázka: Dobrý deň, mám zvereného synčeka do opatery, ale moja situácia sa zmenila a nemám kde s ním bývať. Mohol by som ho odovzdať otcovi, aby sa oňho staral, kým si nevyriešim veci ohľadom bývania.

Odpoveď advokáta: Dobrý deň, samozrejme, vy sa môžete s otcom dohodnúť na tom, že sa o syna bude starať teraz on, avšak musí s tým súhlasiť. Ak by s tým nesúhlasil resp. ak by to chcel voči vám zneužiť a podať návrh na súd, potom to nie je dobrý nápad.

Príklad 5: Rozšírenie styku

Otázka: Dobrý deň, chcel by som sa spýtať. Mám súdom stanovený styk so svojím synom, avšak moja bývalá partnerka mi ho nechce dávať častejšie, pretože sa obáva o peniaze. Hoci mi nejde o peniaze, chcem stráviť viac času so synom. Mohli by ste mi, prosím, poradiť, kde by som našiel príslušnú žiadosť alebo čo by som mal urobiť?

Odpoveď advokáta: Dobrý deň, ak sa vám styk so synom nezdá postačujúci a vaša ex vám nechce dobrovoľne dovoliť so synom tráviť viac času, môžete vec riešiť prostredníctvom súdu. Je potrebné podať na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu v časti úpravy styku. V tomto uveďte, že by ste chceli styk so synom rozšíriť na viac dní.

Príklad 6: Bránenie v styku a trestné oznámenie

Otázka: Dobrý deň, moja priateľka si vzala našu 3-ročnú dcéru, keď som bol hospitalizovaný v nemocnici, a odišla pravdepodobne k svojim rodičom (presne to neviem, pretože nemala kam inam ísť). Ja aj celá rodina sme zablokovaní, s ňou sa nám nedarí nadviazať žiadnu komunikáciu. Navyše podala na mňa trestné oznámenie za týranie blízkej a zverenej osoby ako svoju istotu.

Odpoveď advokáta: Dobrý deň, samozrejme scan rodného listu by vám na súdne účely postačoval. Ak bude mať súd za potrebné mať originál rodného listu, môže uložiť matke povinnosť, aby ho súdu predložila. Preto ak vám vaša priateľka bráni v styku s mal. dcérou, potom si tento môžete vymáhať súdnou cestou. Najprv je však potrebné podať návrh na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu v časti styku.

Príklad 7: Vyhrážanie a alkoholizmus otca

Otázka: Potrebovala by som poradiť. Mám so svojim bývalým priateľom 7-mesačného syna. Rozišli sme sa už v čase, keď som bola tehotná. Zatiaľ sme neboli na súde a nemáme nič určené, avšak každý mesiac mi platí výživné. Čelím však problému, keďže sa mi začal vyhrážať, často pije a obtiažuje ma so správami alebo telefonátmi v noci. Chcela by som sa opýtať, či by bolo možné dosiahnuť na súde minimalizovanie alebo úplné obmedzenie stretávania sa s dieťaťom, ak by sme tam šli. Mám zo svojho ex strach.

Odpoveď advokáta: Dobrý deň, rozumiem Vám a nejde o jednoduchú situáciu. Ohľadom úpravy styku s dieťaťom platí, že ak sa s druhým rodičom neviete dohodnúť, tak treba podať návrh na príslušný súd. Súd môže dieťa zveriť buď do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo môže dieťa zveriť v niektorých prípadoch aj do tzv. striedavej starostlivosti.

Súdne rozhodnutia

• Uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. upravuje styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený na stretnutie s maloletým H. každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od soboty od 10:00 hod. nepretržite do nedele do 18:00 hod. Matka je povinná styk otca s maloletým umožniť. Otec si maloleté dieťaťa v určenom čase prevezme pred kultúrnym domom v L., na P.
• Uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. upravuje styk otca s maloletým H. každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky.

Zvýšenie súdnych poplatkov v roku 2024

Novela Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nadobudla účinnosť 1. apríla 2024. Od tohto termínu sa zvyšuje väčšina súdnych poplatkov, vrátane poplatku za rozvod, ktorý už nie je 66 €, ale 100 €. Naďalej sú niektoré konania od poplatku oslobodené, napr. konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti.

Striedavá osobná starostlivosť

Dňa 1. júna 2010 vstúpila do účinnosti novela zákona o rodine, ktorá do nášho právneho poriadku zaviedla nový právny inštitút tzv. striedavú osobnú starostlivosť. Striedavá starostlivosť znamená, že maloleté dieťa sa raz zverí jednému a raz druhému rodičovi na opakovane presne vymedzené časové obdobie.

tags: #sudny #poplatok #navrh #na #upravu #styku