
Zmluvná pokuta predstavuje významný inštitút v slovenskom práve, ktorý slúži na zabezpečenie plnenia zmluvných povinností. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvnú pokutu a jej vzťah k nároku na náhradu škody, a to ako v občianskoprávnych, tak aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Právna úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Zmluvná pokuta má primárne zabezpečovaciu funkciu, t. j. má zabezpečiť riadne a včasné plnenie záväzku zo strany dlžníka. Okrem toho plní aj funkciu preventívnu, pretože núti dlžníka plniť riadne a včas, aby sa vyhol sankcii.
Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený.
Pre platné dojednanie zmluvnej pokuty zákon stanovuje nasledovné podmienky:
Písomná forma: Dohoda o zmluvnej pokute musí byť dojednaná písomne. Občiansky zákonník obligatórne vyžaduje existenciu písomne dojednanej zmluvnej pokuty, pričom však je potrebné upozorniť, že rovnaká písomná forma sa nevyžaduje od hlavného - zabezpečovaného záväzku, ktorý môže byť uzavretý aj bezformálne. Dohodu o zmluvnej pokute taktiež možno uzavrieť súčasne s hlavným záväzkom alebo až následne po jeho uzavretí. Keďže zmluvná pokuta má povahu akcesorického záväzku nikdy nemôže predchádzať uzavretie dohody o zmluvnej pokute uzavretiu hlavného - zabezpečovaného záväzku, keďže v takom prípade by ešte nebolo reálne čo zabezpečovať. Platne zabezpečiť nemožno ani tzv. naturálne obligácie, a to právo na výhru zo zmluvy o hre alebo stávke uzatvorenej medzi fyzickými osobami alebo pohľadávku z pôžičiek poskytnutých vedome do stávky alebo hry. Zabezpečenie týchto záväzkov akýmkoľvek zabezpečovacím inštitútom občianskeho práva a teda aj zmluvnou pokutou priamo vylučuje ust. § 845 odst. Na dôvažok je potrebné podčiarknuť, že ak platne nevznikne hlavný - zabezpečovaný záväzok nemožno hovoriť ani o platnom uzavretí zmluvnej pokuty. Tam kde nie je hlavný záväzok, nemôže samostatne vzniknúť a existovať záväzok akcesorický.
Prečítajte si tiež: Všetko o zmluvnej pokute a náhrade škody
Vymedzenie zmluvnej povinnosti: Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená.
Určenie výšky pokuty alebo spôsobu jej určenia: V dohode musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta môže byť stanovená fixnou sumou, percentom zo zabezpečovacej istiny za každý deň omeškania a pod.
Dostatočná jasnosť: Zmluvná pokuta ako paušalizovaná náhrada škody musí byť dojednaná dostatočne jasne, aby nevzbudzovala žiadne pochybnosti o jej výške alebo spôsobe výpočtu. Slovné spojenie uvádzané v dodatkoch k zmluvám o pripojení, „ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku", signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Primeranosť: Výška zmluvnej pokuty by mala byť primeraná hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Neprimerane vysokú pokutu môže súd znížiť.
Osobitný režim platí pre spotrebiteľské zmluvy. Ak dojednanie o zmluvnej pokute predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je neplatné ako celok. Vo vzťahu k zmluvnej pokute prichádza do úvahy vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky predovšetkým vtedy, ak zmluvná pokuta predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie zmluvnou pokutou zabezpečeného záväzku spotrebiteľa a zmluva nebola dojednaná individuálne. Nemožnosť využiť moderačné právo pri určení zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku: Súd prvého stupňa vecne správne posúdil ustanovenia predmetnej zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty za neprijateľné zmluvné podmienky, teda ich určil za absolútne neplatné podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie dôvody navrhovateľa v napadnutej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa ustanovenia § 545a OZ účinného od 1.1.2008, s poukazom na osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, keď súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú podmienku, ktoré dojednanie zmluvnej pokuty je potom ako také absolútne neplatné podľa § 53 ods.5 OZ. Moderácia tohto zmluvného dojednania potom nie je možná.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Zmluvná pokuta a náhrada škody sú dva samostatné právne inštitúty. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, nie je závislá od samotného vzniku škody. Povinný subjekt musí zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušil zabezpečenú povinnosť, na ktorú sa viaže zmluvná pokuta, aj keď nevznikne škoda, ako to vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník („Občiansky zákonník”). Veľmi dôležitá vo vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody je úprava § 545 ods.
Ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, veriteľ v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou môže požadovať len zaplatenie zmluvnej pokuty, a to aj v prípade, že porušením uvedenej povinnosti vznikla veriteľovi škoda, ako aj bez ohľadu na to, či výška zmluvnej pokuty kryje vzniknutú škodu. V tomto prípade zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody. Odhadná zmluvná pokuta je zmluvná pokuta upravená ako paušalizovaná náhrada škody v § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Táto dispozitívna zákonná úprava vylučuje uplatnenie náhrady škody.
Účastníci sa však môžu dohodnúť aj tak, že obidva nároky možno uplatniť súbežne, teda právo na náhradu vzniknutej škody aj na zaplatenie zmluvnej pokuty. V takom prípade rozlišujeme:
Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. V dohodách o zmluvnej pokute sa často stretáva s formulkou „nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý“, čo má zásadný význam, pretože ak sa účastníci záväzkového vzťahu nedohodnú inak, zaplatením zmluvnej pokuty nemá veriteľ právo na náhradu škody, čo sa však týka len porušenia povinnosti ktorá bola zabezpečovaná zmluvnou pokutou.
Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Moderačné právo súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu bolo do občianskeho zákonníka doplnené novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2008. Súdy na podklade tohto ustanovenia môžu na návrh, ako aj bez návrhu, posúdiť výšku zmluvnej pokuty s prihliadnutím na dva aspekty. Tým prvým je hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti a tým druhým je výška škody. Súd môže postupovať obdobne ako je tomu i v Obchodnom zákonníku, čiže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže znížiť. Ide o významné oprávnenie, keďže súdy tak môžu urobiť aj bez návrhu.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Na uvedené ustanovenie a oprávnenie súdov využiť moderačné právo aj bez návrhu je možné nazerať z rôznych uhlov pohľadu. Jedným z nich je ten, že civilné sporové konanie je spravované istými zásadami, kde jedna z nich je aj zásada kontradiktórnosti. Táto zásada je typická pre sporové konanie, v ktorom proti sebe stoja dve procesné strany. Jedna strana uplatňuje svoj nárok a druhá strana sa bráni proti uplatneniu tohto nároku. Zjednodušene povedané medzi týmito stranami ide o spor o právo. Podstatou zásady kontradiktórnosti je však aj to, že tento spor je procesne usmerňovaný prostredníctvom procesných úkonov súdu, ktorého úlohou je aby sa poskytla ochrana tým právam, ktoré vznikli a ku dňu rozhodovania existujú. Kontradiktórnosť predstavuje pomyselnú hybnú silu procesu, teda tú skutočnosť, že pôsobenie súdu účinne podporuje aktivitu protistojacich strán pri zhromažďovaní skutkového materiálu, pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov.
Súd nemôže zmluvnú pokutu odpustiť, môže ju len znížiť a to iba za podmienky, že táto je neprimerane vysoká. Súd však môže zmluvnú pokutu nepriznať celkom pri aplikácii ust. § 3 odst. 1 OZ, ak dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi. Okrem využitia moderačného práva súdu teda prichádza do úvahy aj aplikovanie ust. § 3 odst. 1 OZ nie však kumulatívne. Súd buď môže využiť svoje moderačné právo a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť alebo môže aplikovať ust. § 3 odst. 1 OZ. S prihliadnutím na vyššie uvedený výklad bude potrebné z okolností konkrétneho prípadu posúdiť, či dojednaná zmluvná pokuta skutočne odporuje dobrým mravom. Pôjde najmä o situácie, keď zmluvná pokuta je vyjadrená násobkami zabezpečovanej istiny, od postavenia zmluvných strán, ich vzájomného vzťahu a otázke odkázanosti a pod. Zastávam názor, že aplikáciou ust. § 3 odst. 1 nedochádza k narúšaniu kontraktačnej voľnosti účastníkov záväzkového vzťahu. Nie je rozhodujúce, že právny úkon bol uzavretý slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a zmluvné strany mali plnú spôsobilosť na právne úkony.
Zmluvná pokuta je samostatne upravená aj v Obchodnom zákonníku. Ustanovenia §§ 300 až 302 OBZ predstavujú lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rámcovosť úpravy zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku spôsobuje aplikáciu ust. §§ 544 a 545 OZ aj v obchodnoprávnych vzťahoch. To neplatí ohľadom moderačného oprávnenia súdu. Táto otázka je osobitne upravená v obchodnom zákonníku (ust. § 301 OBZ) a osobitne v občianskom zákonníku (ust.
Hoci je úprava zmluvnej pokuty v oboch zákonoch podobná, existujú určité rozdiely. Napríklad, Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenie o možnosti zníženia zmluvnej pokuty z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.
Existencia zmluvnej pokuty nemá vplyv na možnosť veriteľa uplatňovať si aj úroky z omeškania. Vo vzťahu k dlhu majú úroky z omeškania akcesorický charakter a tvoria jeho príslušenstvo. Uplatnenie úrokov z omeškania nemá vplyv na možnosť uplatniť si aj zmluvnú pokutu v prípade, ak sa dlžník dostal do omeškania a zmluvná pokuta bola viazaná práve na omeškanie dlžníka s plnením dlhu. Ide o dva samostatné a navzájom nezávislé právne inštitúty. Žiaden právny predpis, vrátane zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel).
Zmluvná pokuta je dôležitým nástrojom na zabezpečenie plnenia zmluvných povinností. Je však dôležité, aby bola dojednaná písomne, jasne a primerane. Pri dojednávaní zmluvnej pokuty je potrebné zvážiť aj jej vzťah k nároku na náhradu škody a prípadnú možnosť uplatnenia moderačného práva súdu.
Príjem fyzickej osoby (nepodnikateľa) zo zmluvnej pokuty dohodnutej za oneskorenú úhradu záväzku nie je príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZDP.