Dôchodky II. pilier: Tradícia a súčasné zmeny

Dôchodkový systém je komplexný a neustále sa vyvíjajúci mechanizmus, ktorý má zabezpečiť finančnú istotu občanov v starobe. Na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, prešiel tento systém viacerými reformami, ktorých cieľom bolo reagovať na demografické zmeny, ekonomickú situáciu a zabezpečiť jeho dlhodobú udržateľnosť. Jedným z pilierov tohto systému je aj II. pilier, ktorý predstavuje formu starobného dôchodkového sporenia. Tento článok sa zameriava na históriu, súčasnosť a budúce zmeny v II. pilieri na Slovensku.

História a vývoj II. piliera

Myšlienka zavedenia II. piliera na Slovensku sa objavila v 90. rokoch 20. storočia, pod vplyvom medzinárodných inštitúcií ako Svetová banka, MMF a EÚ. Cieľom bolo znížiť závislosť od štátu a zaviesť viacpilierový systém, ktorý by okrem priebežného financovania dôchodkov (I. pilier) zahŕňal aj kapitalizačný pilier (II. pilier).

Slovensko prijalo povinný druhý pilier ako „modernú reformu“. V skutočnosti to znamenalo:

• 171 miliónov eur ročne len na poplatkoch pre zahraničné fondy (Allianz, AXA).
• 13,67 miliárd eur aktív mimo kontroly štátu - peniaze, ktoré mohli podporiť domácu ekonomiku.
• Nižšiu dôchodkovú istotu - výnosy často nedosahujú sľuby z 90. rokov.

Už v roku 2005 slovenskí ekonómovia upozorňovali, že ide o predaj národného majetku.

Vstup do II. piliera bol v rôznych obdobiach povinný alebo dobrovoľný, čo záviselo od legislatívnych zmien. Počas existencie II. piliera sa menila aj výška príspevkov, štruktúra dôchodkových fondov a podmienky vyplácania dôchodkov.

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém

Zmeny v sadzbách príspevkov:

• Zníženie: Z 9% na 4% z vymeriavacieho základu (od 1.9.2012 do 31.12.2016).
• Zvýšenie: Postupné zvyšovanie sadzby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie na 5,25% z vymeriavacieho základu.

Súčasnosť II. piliera

V súčasnosti II. pilier funguje na princípe sporenia na individuálnych účtoch sporiteľov. Sporitelia si môžu vybrať z rôznych dôchodkových fondov, ktoré sa líšia svojou investičnou stratégiou a mierou rizika. Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) sú povinné spravovať minimálne dva dôchodkové fondy: dlhopisový garantovaný fond a akciový negarantovaný fond.

Predvolená sporiaca stratégia:

• Predvolená sporiaca stratégia bude hovoriť, že ako ďaleko ste od penzie, taký budete mať mix fondov.
• Čím ste bližšie k dôchodku, tým viac bude v garantovaných a menej v negarantovaných fondoch. A naopak.

Výplatná fáza:

• V súčasnosti málo ľudí čerpá peniaze z druhého piliera a sporia tak krátko, že väčšina si vyberá peniaze naraz práve preto, že ide o nízke sumy.

Pripravované zmeny v II. pilieri

Vláda Eduarda Hegera pripravila návrh obnovy II. piliera. Novelu zákona schválila Národná rada SR ešte počas Hegerovej vlády (v apríli 2023). Účinnosť mala až od 1. januára 2023.

Čo to znamenalo?

• Ďalší odliv peňazí - noví zamestnanci boli automaticky prihlásení do II. piliera.

Ďalšie zmeny:

• Komplexné informácie o predpokladaných budúcich dôchodkoch: Cieľom novely je poskytnúť sporiteľovi komplexné informácie o predpokladaných budúcich dôchodkoch z II. piliera a podporiť jeho finančné plánovanie v súvislosti s odchodom do dôchodku.
• Zavedenie dobrovoľných príspevkov: Začnú sa rozlišovať povinné a dobrovoľné príspevky. Dobrovoľné príspevky - výška týchto príspevkov nebude zákonom obmedzená, sporiteľ si ich bude uhrádzať sám a to buď na základe dohody so zamestnávateľom zrážkou zo mzdy, alebo priamo prevodom na účet DSS.
• Zmena v režime uzatvárania zmluvy: Systém sa opäť stáva dobrovoľným - Zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení budú môcť uzatvoriť predovšetkým osoby, ktorým vzniklo prvé dôchodkové poistenie, pričom ku dňu podpisu zmluvy nedovŕšili 35 rokov veku. Zároveň, prvú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení budú môcť naďalej uzatvoriť aj osoby, ktorým vzniklo prvé dôchodkové poistenie pred 1.1.2005.

Dôchodková reforma ako celok

Na dôchodkovú reformu sa pozeráme ako na celok. Zaoberali sme sa všetkými opatreniami, ktoré nám diktujú alebo odporúčajú jednotlivé dokumenty. Keď sa v minulosti upravoval maximálny vymeriavací základ, jeho výška sa bez úpravy spodnej hranice nezdala úplne spravodlivá. Pri diskusii sme teda riešili, ako posunúť aj maximálny vymeriavací základ pre výpočet dávok. Zrejme ale ide aj o nadnárodné a technologické firmy, kde pracujú vysokokvalifikovaní ľudia. Tieto výhrady som postrehol. Ešte čakáme na daňovo-odvodovú reformu alebo sa minimálne zavedie jednotný výber daní a odvodov. Tak či tak by sa musel maximálny vymeriavací základ zrušiť. Zo zahraničia je tiež čoraz viac počuť výzvy aj od bohatých ľudí, aby platili vyššie dane a odvody. Pri sociálnych odvodoch však už solidárnejší sú pri výpočte dôchodku, keďže ich štát berie tak, akoby zarobili len trojnásobok priemernej mzdy. Áno, ale lepšie zarábajúci si jednu tretinu z odvodov odložia do druhého piliera. Takže neprispievajú celou sumou na dôchodky.

Rodičovský bonus

Rodičovský bonus má fungovať tak, že päť percent z vymeriavacieho základu zaplatených odvodov spred dvoch rokov pôjde rodičom pracujúceho dieťaťa. Každý rodič vždy dostane 2,5 percenta. Vybrali sme jeden z modelov. Dôvodom je aj to, že istý čas je iba jeden z rodičov v dôchodku a druhý ešte pracuje. V čase, keď jeden z rodičov ešte nie je v penzii, jeho dieťa sa viac solidarizuje s ostatnými dôchodcami. Pravidlo pre úpravu rodičovského bonusu stanovila novela ústavy. Hovorí, že rodičovský bonus je príspevok z časti uhradených odvodov dieťaťa vo vzťahu k rodičovi alebo osobe, ktorá ho vychovala. Zákon tak môže upraviť bonus len pre tento okruh osôb.

Ďalšie opatrenia na udržateľnosť dôchodkového systému

Kvôli starnutiu obyvateľstva boli prijaté opatrenia, ktoré majú spomaliť rast výdavkov na dôchodok. Začne sa zvyšovať vek odchodu do dôchodku, aby nerástla doba, počas ktorej dôchodca poberá dôchodok. Valorizácia dôchodkov sa zmenila na inflačnú, aby priznané dôchodky rástli pomalšie, ale zachovali kúpnu silu dôchodcov. V praxi napríklad toto opatrenie znamená, že v poslednom roku na dôchodku bude mať dôchodca odhadom o 11% nižší dôchodok, akoby mal „po starom“. Pracujúci s vyššími príjmami budú dostávať nižšie dôchodky, vzhľadom na príjem z ktorého platia odvody, ako doteraz.

Prečítajte si tiež: Praktické rady o dôchodkoch

Rozdiely v dôchodkoch medzi mužmi a ženami

V rámci európskej dvadsaťsedmičky existujú rozdiely v dôchodkoch medzi mužmi a ženami. Najväčší rozdiel mali ženy v Luxembursku (o 44 %), zatiaľ čo najvyrovnanejšie boli penzie starobných dôchodcov v Estónsku (rozdiel len 2 %). V žiadnom zo sledovaných 27 krajín ale nebol dôchodok žien rovnaký alebo dokonca vyšší ako mužov. Na opačnom konci, teda s najmenším rozdielom medzi pohlaviami, sa umiestnili popri Estónsku aj Dánsko (7 %) a Maďarsko (10 %). Hneď na ďalších „najvyrovnanejších" priečkach sú Slovensko (10 %) a Česko (11 %). V priemere za EÚ sa tendenčne rozdiel medzi dôchodkami mužov a žien znižujú, aj keď len pomaly: za 10 rokov do roku 2019 o 4,3 %.

Dôležitosť plánovania zabezpečenia na dôchodok

Svet okolo nás sa permanentne mení a každý z nás starne. Jednoduchá poučka vraví, že čím viac neistoty, tým šikovnejšie treba zabezpečenie na dôchodok plánovať. Je dobre si pripomenúť, za akých okolností sú dnes štátne dôchodky vyplácané.

V zákone sa píše, že na starobné dôchodkové poistenie pracujúci odvádzajú 18 % hrubej mzdy. Aby to stačilo, dôchodcov by ale muselo byť o tretinu menej. V skutočnosti odvody dosahujú takmer 26 %. Dnes sa platia z 5-násobku priemernej mzdy (boli časy, keď len z trojnásobku) a odvody do II. piliera boli skresané o viac ako polovicu. Na zabezpečenie výplaty dôchodkov teda odvody pracujúcich nestačia. Aby Sociálna poisťovňa vyplatila sľúbené, musí dostávať dotáciu zo štátneho rozpočtu v hodnote 400 miliónov eur. Keď túto sumu prepočítame do sadzieb odvodov, dostaneme sa na hodnotu 28 % hrubej mzdy. Pätinu odmeny za prácu (mzdových nákladov) dáva zamestnanec do dôchodkového systému.

Je to tak vysoké číslo, lebo paradoxne, na Slovensku dnes nie sú dôchodky nízke. Nie v porovnaní s tými nemeckými, to by sme porovnávali hrušky s jablkami, ale napríklad s českými. Priemerný dôchodok na Slovensku dosahuje vyšší podiel priemernej mzdy, ako je to za riekou Moravou. Inak povedané, dôchodcovia dostávajú väčšiu časť z toho, čo dokážu pracujúci zarobiť a teda odviesť na odvodoch. Ak do takéhoto nastavenia vstúpi starnutie obyvateľstva, z dôchodkového systému sa stane časovaná bomba.

Prečítajte si tiež: Doplnkové Dôchodkové Sporenie

tags: #dôchodky #II. #pilier #tradícia