
Notársky poriadok a s ním spojené poplatky sú dôležitou súčasťou právneho systému Slovenskej republiky. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na legislatívny rámec notárskej činnosti, ako aj na výšku a štruktúru notárskych poplatkov, ktoré môžu vzniknúť pri rôznych právnych úkonoch, ako sú dedičské konania, overovanie dokumentov a iné notárske služby. Cieľom je poskytnúť čitateľom jasné a zrozumiteľné informácie, ktoré im pomôžu orientovať sa v tejto oblasti.
Notárska činnosť na Slovensku je upravená viacerými právnymi predpismi. Medzi najdôležitejšie patrí zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje postavenie notára, jeho právomoci a povinnosti, ako aj pravidlá pre výkon notárskej činnosti.
Ďalšie dôležité predpisy:
Notárske poplatky predstavujú odmenu za prácu a služby, ktoré notár poskytuje v rámci svojej činnosti. Výška týchto poplatkov je stanovená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov (notársky poriadok).
Celková cena notárskych úkonov pozostáva z:
Prečítajte si tiež: Notárske služby na Račianskom Mýte
Odmena notára sa určuje podľa ceny predmetu notárskeho úkonu. Ak ide o zmluvu o výmene vecí, základom odmeny je cena veci, ktorá je najvyššia. Ak je predmetom notárskeho úkonu opakujúce sa plnenie, základom odmeny je súčet cien všetkých opakujúcich sa plnení. Ak ide o plnenie na neurčitý čas, na čas dlhší ako päť rokov alebo na čas života, za jeho cenu sa považuje päťnásobok ceny ročného plnenia.
Pre lepšiu ilustráciu uvádzame príklady najčastejších notárskych úkonov a s nimi spojených poplatkov (ceny sú uvedené s DPH):
Je dôležité si uvedomiť, že tieto ceny sú orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od konkrétneho prípadu a notára.
Dedičské konanie je jednou z najčastejších situácií, kedy sa občania stretávajú s notárskymi poplatkami. V dedičskom konaní vystupuje notár ako súdny komisár na základe poverenia súdu podľa § 100 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Výška poplatku za dedičské konanie závisí od hodnoty majetku, ktorý je predmetom dedičstva. Ak je predmetom dedičstva aj poistné plnenie (napríklad životná poistka), toto plnenie sa do hodnoty dedičstva započítava len vtedy, ak je vyplatené priamo do dedičstva.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Notárskom úrade JUDr. Tóth
Minimálna odmena notára je stanovená vyhláškou, pričom pri vyššej hodnote dedičstva sa poplatok zvyšuje percentuálne. Okrem odmeny notára je potrebné počítať aj so súdnym poplatkom, ktorý je určený zákonom a hradí sa priamo štátu za vybavenie dedičského konania na súde.
Ak občan zdedí od sestry malý domček s pozemkom v celkovej hodnote 55 000 EUR, notár môže stanoviť poplatok vo výške približne 580 EUR. Táto suma sa môže zdať nesprávna podľa percentuálnych tabuliek pre výpočet poplatku z hodnoty majetku, ale je potrebné zohľadniť aj náklady za hotové výdavky, ktoré notár vynaložil (napr. cestovné, telekomunikačné výdavky a iné).
V prípade, že zosnulá osoba nezanechala žiadny majetok, dedičské konanie sa môže zastaviť. Ak však matka zanechala po sebe nejaký majetok, ale dedičstvo je predĺžené (zanechané dlhy prevyšujú zanechaný majetok), potom dedičské konanie riadne prebehne. V takomto prípade majú dedičia možnosť dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odkedy boli o tomto práve zo strany súdneho komisára (notára) upovedomení.
Daň z dedičstva bola na Slovensku zrušená daňovou reformou od januára 2004. To znamená, že ak občan zdedí hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, nie je povinný priznávať ho v daňovom priznaní. V prípade zdedenej nehnuteľnosti sa platia dane iba v prípade predaja nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá dedením, pričom sa rozdeľuje, či ide o dedenie v priamom rade alebo v nepriamom rade.
V prípade dedenia v priamom rade je príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá dedením v priamom rade, od dane oslobodený, ak uplynulo aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa.
Prečítajte si tiež: Informácie o notárskych službách v Dúbravke
Ak sa dedičia nevedia dohodnúť na dedičskom konaní, notár bude postupovať v zmysle ust. § 203 písm. e) Civilného mimosporového poriadku s tým, že dedičom potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol. Voči takémuto rozhodnutie sa môžu dedičia odvolať.
Notár nemôže rozhodovať bez súhlasu všetkých dedičov o tom, čo komu pripadne. Vzhľadom na uvedené, po rozhodnutí o dedičstve nastane stav, že nehnuteľné veci zostanú v podielovom spoluvlastníctve všetkých dedičov. Následne dedičia, ktorí sa chcú dohodnúť, môžu podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva voči tomu dedičovi (spoluvlastníkovi), ktorý sa dohodnúť nechce, za predpokladu, že sa nedohodnú mimosúdne.