Notárske Úrady v Nitre a Informácie o Obci Závod

Tento článok poskytuje prehľad notárskych úradov v Nitre a zároveň prináša zaujímavosti o obci Závod, vrátane jej histórie, kultúry a významných udalostí.

Notárske Úrady v Nitre

V Nitre a jej okolí pôsobí niekoľko notárskych úradov, ktoré poskytujú širokú škálu služieb pre občanov a podnikateľov. Medzi tieto úrady patria:

• JUDr. Dagmar Bizoňová: Farská 31, 949 01 Nitra
• JUDr. Ján Boško: Piaristická č. 2, 949 01 Nitra
• JUDr. Iveta Grellová, PhD.: Štefánikova tr. 6, 949 01 Nitra
• JUDr. Jana Jánošková: Štefánikova 27, 949 01 Nitra
• JUDr. Zuzana Jánská (spoločník s JUDr. Zuzanou Matejovovou): Fraňa Mojtu 8, 949 01 Nitra
• JUDr. Veronika Kalivodová: Štefánikova 34, 949 01 Nitra
• JUDr. Oto Koppan: Piaristická 2, 949 01 Nitra
• JUDr. Jarmila Kováčová: Boženy Němcovej 13, 949 01 Nitra
• JUDr. Zuzana Matejovová (spoločník s JUDr. Zuzanou Jánskou): Fraňa Mojtu č.8, 949 01 Nitra
• JUDr. Alena Mesárošová: Damborského 3, 949 01 Nitra
• JUDr. Alena Motyčková: Štefánikova 52, 949 01 Nitra
• JUDr. Gabriela Reháková: Štefánikova trieda č.
• JUDr. Veronika Fandlová: Haulíkova 4, 91701 Trnava

Notári zabezpečujú široké spektrum právnych služieb, vrátane spisovania a overovania listín, osvedčovania právne významných skutočností, konania v dedičských veciach a poskytovania právnych rád.

Historický Kontext Obce Závod

Prvá známa písomná zmienka o obci Závod (okrem nápisu na starom kostole z roku 1339 a potvrdenia existencie starého kostola z roku 1450) je datovaná rokom 1557. Obec sa tu uvádza pod menom ZABOD. V prácach historika PhDr. Petra Ratkoša CSc., (zo SAV), sa Závod spomína v súvislosti s urbárom feudálneho Veľkolevárskeho panstva z roku 1592 a panstva Ostrý Kameň z roku 1665.

Pôvod Názvu a Lokalizácia

Historické pramene z tohoto obdobia uvádzajú, že boli dve osady Závodov, z ktorých jedny mali prívlastok ”dedičné”. Označenie ”dedičné” malo byť označením staršieho sídliska, resp. išlo o sídlo jestvujúce blízko nejakého panského sídliska. Ľudová slovesnosť hovorí, že pôvodný Závod ležal na Šišolákoch, podľa iných pri rieke Morave. Nálezy pri rieke Morave a spomienky starších ľudí o nálezoch starých mincí v chotári, z ktorých si ako deti robievali prstienky a ”Boklovská” sú príčinou lokalizácie tej druhej varianty. Tieto rôzne miesta lokalizovania pôvodnej polohy obce môžu mať s trochou nadsádzky ešte jeden pôvod. Dajú sa pochopiť aj ako prechodné - respektíve dočasné obydlia v časoch núdze pri vojenských nájazdoch a iných pohromách. Premiestnenie dediny ďalej od rieky mohol spôsobiť napríklad aj pohyb nezregulovaného toku Moravy, ktorej záplavy strpčovali život dedinčanom až pokým sa nepostavila dnešná hrádza.

Prečítajte si tiež: Boško Nitra - notárske služby

Namiesto dnešných polí však boli tu samé jazerá a bariny, proste ”samá voda”. Tu uprostred vôd, povedľa cesty stála krčma. Vzhľadom k jej umiestneniu sa o nej vravelo, že sa pôjde až do krčmy ”Za vody”, alebo, že sa zastavia v krčme ”Za vodú” a podobne. Spojením a skloňovaním tohto mena prišla osada, ktorá sa tu časom rozrástla k menu ”Závody”. Od 30-tych rokov tohto storočia sa volala jednoducho ”Závod”. Iná, ale skoro totožná verzia vraví, že krčma stála pri križovatke v strede dediny na mieste rodinného domu (dnes rodina Chvátalová).

Obchodné Cesty a Význam Obce

V dávnych časoch viedla cez chotár Závodu dôležitá, pravdepodobne obchodná cesta nadregionálneho významu. Z historických prameňov vieme, že našim chotárom prechádzali až dve obchodné cesty, každá v inom historickom období. Tá prvá je z doby rímskej. Podľa rekonštrukcií jej pravdepodobnej trasy, šla priamo cez dnešný Závod. Toto nám môžu vysvetľovať nálezy rímskych mincí a spomenuté hroby. Čo sa teda týka tejto prvej cesty, šlo takmer isto o tzv. Jantárovú cestu. Trasa tejto cesty podľa historikov viedla z Carnunta k Baltickému moru. Na území Slovenska to bolo od priechodu cez Dunaj po hranici Slovenska s Moravou. Prechod cez Dunaj možno predpokladať v Bratislave, alebo v Devíne.

Druhá cesta mala charakter nadregionálneho významu. Tu nás zvádza myšlienka, že by to mohla byť i tzv. Česká cesta, keď vlastne i obec patrila pod Ostrokamenské panstvo a úlohou hradu Ostrý Kameň bolo túto cestu chrániť.

Osídlenie a Etnické Zloženie

Určitý osadníci tu podľa archeologických nálezov sídlili už v dobe rímskej (1. - 380. nášho letopočtu), slovanské osídlenie sa predpokladá na našom území až koncom 5. storočia. Je predpoklad, že prví usadlíci, ktorí tu bývali a založili obec boli celuanti z Moravsko - Poľských hraníc. Táto verzia sa čiastočne vzťahuje i na obce Moravský Sv. Ján a Sekule.

Postupnú zmenu a znižovanie podielu pôvodného obyvateľstva podmienilo aj turecké nebezpečenstvo, ktoré dalo do pohybu chorvátske obyvateľstvo z oblastí medziriečia Sávy a Drávy. Na Záhorie prichádzajú Chorváti v období rokov 1540 - 1570. Prevrstvenie obce chorvátskymi a srbskými kolonistami v 16. a 17. storočí nielenže zvýšilo celkový počet obyvateľstva, ale najmä umocnilo roľnícky charakter obce. Noví obyvatelia boli známi svojou pracovitosťou a húževnatosťou, neizolovali sa od pôvodného obyvateľstva a tak v priebehu ani nie dvoch storočí sa asimilovali natoľko, že prestali používať aj svoj materinský jazyk.

Prečítajte si tiež: Notárske služby na Račianskom Mýte

Urbáre a Poplatky

V urbáre panstva Ostrý Kameň sa uvádza zoznam urbaristov - poplatníkov rodu Keglevičovcov. Rod Keglevičovcov má aj dedičných poplatníkov, tamtiež je uvedené:…Na Zavodich dedičných… , ….Matuš Kemeny, fl.5, Ján Zubek, fl.5, Ondra Kovar, fl.5, Jura Kopiar, fl.10, Ondra Kopiar, fl.10, Mariaš Komet, fl.5, Matej Kopiar, fl.10, Ondra Kovar, fl.5, Matej Sardaniec, fl.10, Martin Kopiar, fl.2,5, Jura Zubek, fl.2,5, Ferdinand Vaiss inscriptionalis (t.j. Aj z tejto časti vyplýva, že názov obce bol Za vody, lebo v titule ”Zavodich, resp. Zavodiech” je 6.pád (v Zavodiach), lat. Sabotam. Výslovnosť bola Zavody - necítila sa potreba predložku ”za” oddeľovať a čítať osobitne.Autor práce uvádza aj tú zaujímavosť (spomenutá už v predchádzajúcom texte), že historické pramene uvádzajú dve osady Závodov (Závodú). Druhú vlastníci označujú ako osadu dedičnú, čo malo byť označením staršieho sídliska, resp. išlo o sídlo jestvujúce blízko nejakého sídliska . V dedičných Zavodoch sa spomínajú remeselníci a to jeden kováč (volal sa podľa mena) a traja výrobcovia kopií.

Cirkevný Život a Kostol

Hlavný oltár so sochou Panny Márie a sv. Michala bol v čase konania vizitácie v roku 1626 už opravený, ale ostatné dva bočné oltáre zostali len s provizórnymi papierovými obrazmi a veriaci vôbec nevedeli, komu boli zasvätené…

Schematizmus ostrihomskej arcidiecézy udáva v roku 1910 v Závode 1950 obyvateľov, ktorí sa zaoberali väčšinou poľnohospodárstvom.

Podľa archívnych prameňov (Budapešť, MOL DL 3270) sa o ceste idúcej našim územím dozvedáme aj z listiny z roku 1372, vydanej v súvislosti so zriadením odbočky z už spomenutej Českej cesty. Aby sa kupci dostali aj do Bratislavy, zriadil uhorský kráľ Ľudovít I. Roku 1373 to bol opäť kráľ Ľudovít Veľký, ktorý dvoma listinami rozšíril dopravné privilégiá pre českých, moravských a nemeckých kupcov a zaistil im bezpečnosť a poriadok pri vyberaní mýta na tejto ceste. Od konca 14.storočia do 16.storočia bol napríklad vo Veľkých Levároch aj tridsiatkový (colný) úrad, ktorý kontroloval prepravu tovarov a osôb. Cesta tu teda bola a nehľadiac na rôzne mocenské zoskupenia, počas trvania ktorých, bola raz významnejšia a raz zase menej, všetko nasvedčuje tomu, že obchodná cesta vedie našim chotárom obrazne povedané už celé veky. Keby sme ako chceli, jednoducho nemôžme dať za pravdu historikom zaoberajúcim sa osídlením Záhoria, ktorí určili pravdepodobný vznik obce na začiatok 15. Storočia. Veď potom by sme rozhodne museli zavrhnúť aj teóriu, že starý kostol bol postavený v roku 1339. Logicky je i málo pravdepodobné, že by usadlíci, ktorí prišli dajme tomu v polovici 15. storočia, začali ešte v tom istom storočí stavať kostol v takej veľkosti, akej ho poznáme vlastne dodnes. No a napokon starý kostolík bol novozaklenutý v roku 1622. Nebol teda veľmi dobre postavený taký kostol, ktorý by potreboval po 150-tich rokoch novú klenbu. Nápis na stene kostolíka z roku 1339 sa zdá byť preto vierohodnejším a nemožno zabúdať i na už spomenutý predpoklad spoločného pôvodu predkov z Moravského Sv. Jánu a Sekúl. Z historických prameňov vieme, že vo Veľkých Levároch bola farnosť erigovaná už v roku 1397 a v roku 1560-1562 do nej patrili i Malé Leváre, Moravský Sv. Ján a Sekule. V roku 1397 už jestvovali farnosti napríklad vo Vysokej, v Gajaroch, Malackách, Perneku i Sološnici, a na tomto vlastne vidíme, že na Záhorí už koncom 14. storočia existuje písomne doložená väčšina obcí, ktoré tu dodnes stoja. Záhorie sa teda začalo našimi predkami osídľovať podstatne skôr ako v 14. storočí.Hranica sa týmto logicky posúva. Kam?

Obecný Znak a Samospráva

Za feudalizmu právo pečate udeľovali obci a jej richtárovi dediční zemepáni. Držiteľom obecnej pečate bol richtár, ktorý ňou potvrdzoval písomnosti. Pečať zastupovala funkciu vlastnoručného podpisu richtára a slúžila aj ako overovací znak pre obyvateľov obce, ktorí nevedeli čítať a písať. K väčšiemu rozvoju obecnej samosprávy prišlo až od začiatku sedemnásteho storočia. U nás sa predpokladá jej vznik v roku 1622. V sedemnástom storočí bola vytvorená obecná samospráva u 43 % obcí okresu.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Notárskom úrade JUDr. Tóth

V obecných typáriách nášho okresu sa často vyskytujú náboženské motívy. Uvedený jav sa vysvetľuje najmä množstvom novostavieb kostolov. U nás v roku 1622 kostolík už stál niekoľko storočí. No práve v tomto roku bol novozaklenutý a z tohoto roku pochádzali i fragmenty nástenných malieb v presbytériu a lodi, ktoré sa však spolu s pôvodným oltárom nezachovali. Je teda veľmi pravdepodobné, že obecné typárium Závodu bolo urobené k tejto príležitosti obnovy a svätec, ktorému bol zasvätený kostol sa stal i symbolom obce.

Obec nevlastní žiadne dokumenty svedčiace o jej histórii. Listiny, v ktorých sa spomína sú uložené v štátnych archívoch.

Legenda o Božích Mukách

V Závode stojí Božia Muka na krížnych cestách popri ceste na Tomky. Podobu akú má dnes jej však určili ľudia až v tomto storočí (staval ju vraj Ondráš Šimunovič), síc hrubo sa vystatujúc, že jej trojuholníkový profil ju robí výnimočnou, nakoľko Božiu Muku takého tvaru nikde nenájdete. Na obrázku nájdeme sv. Cyrila a Metoda. Povesť vraví, že keď sv. Cyril a Metod putovali Veľkou Moravou, cesta na Velehrad ich viedla z Devína i cez Závod, a práve na tom mieste sa zdržali, aby si i so svojím sprievodom oddýchli a mohli pokračovať ďalej.

Hrad Ostrý Kameň a Jeho Vplyv

História obce Závod sa dlhú dobu písala skrze Ostrokamenské panstvo. Z Ostrého Kameňa dnes zostali iba ruiny. Ako jeden z pohraničných hradov strážiacich západné hranice Uhorska, mal aj špeciálnu úlohu chrániť diaľkovú obchodnú cestu, vedúcu z Budína cez západné Slovensko týmto priesmykom do českých krajín, ktorá je všeobecne známa ako tzv. česká cesta.

Od 16. storočia patril Czoborovcom, spolu s ich feudálnym panstvom, ktoré k nemu prislúchalo. Koncom 18. storočia získali hrad i panstvo do dedičnej držby Pálffyovci, ktorí konečne roku 1743 preniesli sídlo panstva z hradu do mestečka Moravský Sv. Ján.

tags: #notársky #úrad #Boško #Nitra #informácie