
Sociálne balíčky sú nástrojom, ktorý vlády používajú na zlepšenie životnej úrovne občanov a podporu rôznych segmentov spoločnosti. Na Slovensku sa táto forma politiky objavuje pravidelne, pričom jednotlivé balíčky sa líšia rozsahom, zameraním a financovaním. Tento článok sa zameriava na analýzu a hodnotenie nového sociálneho balíčka na Slovensku, pričom zohľadňuje jeho hlavné body, reakcie verejnosti a potenciálny dopad na rôzne skupiny obyvateľstva.
Slávnostný snem vládnej strany Smer v Nitre sa stal dejiskom predstavenia rozsiahleho programu, ktorý strana avizovala ako tretí sociálny balíček s cieľom zlepšiť život občanov Slovenska. Vláda prisľúbila vyčleniť na tento balíček jednu miliardu eur, pričom prvé opatrenia mali začať platiť hneď po voľbách, ak by sa Smer dostal do vlády. Financie boli vyčlenené na roky 2016 až 2020. Premiér Robert Fico uviedol, že jednotlivé opatrenia začnú nabiehať do praxe od roku 2017, po schválení všetkej legislatívy. Robert Fico zdôraznil, že táto miliarda eur neohrozí verejný deficit ani dlh, pretože peniaze pochádzajú z lepšieho výberu daní, boja proti daňovým únikom a úspor v administratíve po spustení reformy ESO.
Sociálny balíček obsahuje opatrenia zamerané na rôzne oblasti života občanov.
Cieľom je odstraňovanie štrukturálnej nezamestnanosti a zvyšovanie zamestnanosti absolventov, žien či zdravotne znevýhodnených ľudí. Premiér sľúbil, že nové pracovné miesta vzniknú podporou menej rozvinutých regiónov, napríklad v poľnohospodárstve a lokálnom stavebníctve cez výstavbu nových bytov, zatepľovanie, obnovu kultúrnych pamiatok a zlepšovanie sociálnych služieb pre starších a znevýhodnených. Základné a stredné školy by sa mali viac zamerať na požiadavky trhu práce. Plán počíta aj s rozširovaním kapacít materských škôl, aby sa matky mohli ľahšie vrátiť na pracovný trh, a s aktívnou politikou trhu práce cez poradenstvo pre nezamestnaných a potieranie nelegálnej práce.
Pre nízkopríjmových zamestnancov sa majú opäť znížiť zdravotné odvody. Nová právna úprava má zvýšiť odpočítateľnú položku, čo by malo znamenať, že nižšie zdravotné odvody bude odvádzať celkovo 780-tisíc zamestnancov. Prvé zníženie odvodov pritom štát stálo 160 miliónov eur.
Prečítajte si tiež: Dopady Fikovho sociálneho balíčka
Vláda plánuje postaviť nové nájomné byty a zdvojnásobiť ich počet oproti súčasnosti. Tieto byty budú financované kombináciou štátnej dotácie a lacných úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Suma vyčlenená na tento účel bude presunutá do rozpočtov jednotlivých samospráv.
Byty pre začínajúcich učiteľov, ktorí v nich budú bývať takmer zadarmo, platiť si budú len náklady na energie, fond opráv a inú réžiu. Po čase, ak sa im zvýši plat, budú prispievať na nájom viac. Zvýhodnené bývanie si budú môcť užívať mladí učitelia maximálne desať rokov. Štát pre tieto účely postaví približne dve tisícky nájomných bytov.
Príspevok na bývanie študentov a rekonštrukcie starých internátov. Podľa R. Fica sa až 80 percent internátov nachádza v dezolátnom stave kvôli nízkym investíciám. Smer sľubuje, že 50 miliónmi sa opravia internáty pre 10-tisíc študentov. Zároveň vlani vysoké školy museli zamietnuť 9-tisíc žiadostí o internát, teda každý piaty študent si musel hľadať súkromný privát. Smer tvrdí, že po rekonštrukcii internátov sa zníži počet žiadostí o tretinu. Vláda po voľbách sľubuje, že bude študentom dotovať nájomné, čo by malo študentovi ušetriť mesačne niekoľko desiatok eur. Celkovo na túto dotáciu chce Smer vyčleniť 25 miliónov eur.
Zdvojnásobenie vianočných príspevkov pre nízkopríjmových dôchodcov, ktoré chce Smer každý rok zvyšovať. Postupne ich tak chce Smer transformovať na plnohodnotný 13. dôchodok. Všetci starobní dôchodcovia mali podľa platného zákona dostať v novembri tohto roka trinásty dôchodok v sume 460 eur, čo je priemerná suma starobnej penzie.
Smer sľubuje zvýšenie príspevkov pre opatrovateľov postihnutých detí a dôchodcov. Príspevok by sa mal zvýšiť zo súčasných 220 eur o 60 eur. R. Fico tvrdí, že opatrovateľ si tak môže ročne prilepšiť o tisíc eur.
Prečítajte si tiež: Balík konsolidačných opatrení podpísaný
Smer plánuje vyčleniť milióny eur na obnovu ciest 2. a 3. triedy, ktoré inak patria do kompetencie regionálnych samospráv.
Bezplatné autobusy budú dopĺňať bezplatné vlaky, ale až vtedy, keď bude fungovať poriadok a nadväznosť v doprave, aby nedošlo k duplicite a kanibalizácií jednotlivých druhov dopravy. Premiér uviedol, že týmto krokom "zdvihnú mandle" oponentom. Dôchodcovia a študenti by sa tak mohli zadarmo voziť aj na autobusoch, ktoré by pre nich jazdili k železničným staniciam.
R. Fico chce zvýšiť počet policajtov o 2500, vycvičiť ich a nanovo vyzbrojiť.
Predstavenie sociálneho balíčka vyvolalo rôzne reakcie. Odborníci poukazujú na to, že ide o predvolebnú rétoriku. Podobný názor má aj šéf agentúry Focus Martin Slosiarik, podľa ktorého sa už začína "zvolebnievať", a preto sa veci v sociálnej oblasti robia v druhej polovici volebného obdobia. Opozícia upozorňuje, že v konsolidačných opatreniach má chaos aj samotný minister financií. Slabý podiel štátu na uťahovaní opaskov už kritizoval Ján Ferenčák z Hlasu-SD.
Zástupcovia slovenských miest vnímajú sociálny balíček za 500 miliónov eur kriticky. Podľa nich ho nikto s nimi neprerokoval a dodávajú, že viac ako polovicu nákladov budú musieť znášať oni. Od vlády žiadajú ich preplatenie.
Prečítajte si tiež: Kto bude mať nový dôchodok?
Okrem vyššie uvedených opatrení sa v Smere zvažujú aj ďalšie možnosti, ako zlepšiť život občanov.
Prioritou Smeru bude zrejme aj naďalej zvyšovanie minimálnej mzdy. Štát má podľa premiéra Roberta Fica povinnosť v rámci svojej regulačnej funkcie neustále vytvárať tlak na zvyšovanie minimálnej mzdy.
Strana chce do balíčka zaviesť aj 13. dôchodok vo výške polovice priemerného dôchodku, ktorý by sa mal vyplácať jednorazovo v roku 2018 a 2019.
Cieľom je umožniť dôchodcom rôzne zľavy na potraviny, lieky či iné služby. Doplatky za lieky sa budú rušiť. Ako konštatoval predseda NR SR Boris Kollár, napĺňa sa jeden z hlavných bodov predvolebného programu strany Sme rodina.
Podpora celej koalície mala smerovať k opatreniam, ktoré sa týkali pomoci odkázaným občanom.
Vyzerá to tak, že k vlakom zadarmo pribudnú aj autobusy zadarmo.
Prioritou strany SNS je najmä zvyšovanie miezd v štátnej a verejnej správe, najmä u ľudí, ktorých plat sa pohybuje pod hranicou minimálnej mzdy. SNS plánuje tlačiť aj na zvyšovanie platov učiteľov.
Vláda zároveň predstavila rozsiahly balík konsolidačných opatrení, ktoré majú zabezpečiť 2,7 miliardy eur cez úspory, vyššie dane a odvody.
Od budúceho roka by sa malo percento odvodov zvýšiť zo štyroch na päť percent vymeriavacieho základu.
Zvýšená DPH má priniesť štátu desiatky miliónov, no pre menšie prevádzky to môže znamenať veľkú skúšku. Pravdepodobne sa množstvo tovarov zvýši z 19 na 23 percent.
Vláda po novom zvažuje zavedenie tzv. digitálnej dane. Konsolidačný balík s ňou síce počíta, no podrobnosti o jej podobe či o tom, odkedy by mohla platiť, zostávajú naďalej neznáme.
Rezort financií chce v rámci konsolidácie získať viac peňazí aj sprísnením podmienok odpočtu DPH pri kúpe či oprave firemných áut.
Samosprávy budú musieť pre konsolidáciu ešte viac šetriť. V Rožňave už viac ako dva roky čakajú na opravu cesty. Konsolidácia ovplyvní napríklad aj školstvo. Ak samosprávy nebudú vedieť dofinancovať mzdy vychovávateľkám v školských kluboch, deti sa dostanú niekde do prázdna, do ulíc.
Jedným z konsolidačných opatrení vlády je aj znižovanie dávky v nezamestnanosti. Správa o návrhu zvýšenia minimálnych sociálnych odvodov o 20 percent prekvapila živnostníkov. Vláda po novom zvažuje, že by v rámci konsolidácie namiesto 6. januára dočasne zrušila voľný deň 15. septembra.
Opozícia upozorňuje, že v konsolidačných opatreniach má chaos aj samotný minister financií. Slabý podiel štátu na uťahovaní opaskov už kritizoval Ján Ferenčák z Hlasu-SD.
Sociálne balíčky, ako tento, sú často vnímané ako nástroj predvolebnej politiky. Je dôležité zvážiť, či navrhované opatrenia sú udržateľné a efektívne pri dosahovaní deklarovaných cieľov. Zameranie sa na znižovanie nezamestnanosti, podporu rodín a zlepšenie životných podmienok dôchodcov sú pozitívne aspekty. Avšak, je potrebné dôkladne analyzovať, či sú tieto opatrenia financované zodpovedne a či nebudú mať negatívny dopad na verejné financie a ekonomickú stabilitu krajiny.