Uznávanie a výkon správnych rozhodnutí v Slovenskej republike

Úvod

V súčasnosti existuje viacero právnych režimov, ktoré upravujú uznávanie a výkon cudzích rozhodnutí v podmienkach Slovenskej republiky. Pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa cudzie rozhodnutia vykonávali v režime upravenom v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak niektorá medzinárodná zmluva neupravovala osobitný postup. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie pribudli nové spôsoby uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí vo vzťahu k členským štátom EÚ.

Právne rámce uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí

Uznávanie a výkon cudzích správnych rozhodnutí

Režim uznávania a výkonu cudzích správnych rozhodnutí upravuje ustanovenie § 250w zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 250w ods. 1 OSP, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, obsahuje záväzok vykonávať rozhodnutia cudzích správnych orgánov a rozhodnutia cudzích súdov vo veciach, o ktorých rozhodujú správne orgány (ďalej len „cudzie správne rozhodnutie“), možno nariadiť výkon cudzieho správneho rozhodnutia, len ak krajský súd na návrh osoby, o ktorej právo v cudzom správnom rozhodnutí ide, rozhodol, že cudzie správne rozhodnutie je vykonateľné. Predmetom úpravy je teda povinnosť vykonávať rozhodnutia cudzích správnych orgánov vo veciach, o ktorých rozhodujú správne orgány.

Do prijatia zákona NR SR z 19. júna 2002, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, neboli uznávanie a výkon cudzích správnych rozhodnutí v slovenskom práve upravené. Táto problematika nie je zahrnutá ani do dvojstranných, ani mnohostranných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jedinou výnimkou v tomto smere je Zmluva medzi vládou ČSSR a vládou Francúzskej republiky o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych, rodinných a obchodných veciach (vyhl. č. 83/1985 Zb.), kde sa v V. časti o uznaní a výkone rozhodnutí a autentických listín v článku 19, veta druhá, dohodlo, že tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na správne konanie, ak je prípustné rozhodnutie správneho orgánu preskúmať súdom.

Uznávanie a výkon cudzích rozhodcovských rozsudkov

Uznávanie a výkon cudzích rozhodcovských rozsudkov upravuje Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí, uzavretý 10. júna 1958 v New Yorku a publikovaný v Zbierke zákonov v prílohe vyhlášky MZV SR č. 74/1959 Zb. (ďalej iba Newyorský dohovor), a ustanovenia § 46 až § 50 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej iba zákon o rozhodcovskom konaní, príp.

V súvislosti s uznávaním a výkonom cudzích rozhodcovských rozsudkov sa v praxi objavujú aplikačné problémy s ustanoveniami Newyorského dohovoru v kontexte s ustanoveniami ôsmej časti zákona o rozhodcovskom konaní a ustanovením § 44 ods. 2 a ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučného poriadku, príp. EP).

Prečítajte si tiež: Odškodnenie a invalidný dôchodok

Uznávanie a výkon cudzích súdnych rozhodnutí a verejných listín

Uznávanie a výkon cudzích súdnych rozhodnutí a verejných listín upravujú právne akty Európskej únie, ak je cudzie rozhodnutie vydané v niektorom členskom štáte EÚ, inak medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ak niet ani medzinárodnej zmluvy, aplikuje sa zákon č. 97/1963 Zb.

Proces uznávania a výkonu

Predpokladom na vykonanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie. Uznaním cudzieho rozhodnutia rozumieme priznanie právnych účinkov tohto rozhodnutia na území SR. Priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť, má dve štádiá. Prvým je nostrifikačné štádium, t.j. rozhodnutie o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné (tzv. exekvatúr). Druhým štádiom je vlastný výkon takéhoto nostrifikovaného rozhodnutia. Nostrifikačné konanie sa riadi normami medzinárodného práva súkromného, ktoré sa nachádzajú v právnych normách Európskej únie, medzinárodných zmluvách a v zákone č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom prvé dva uvedené pramene práva majú prednosť pred zákonom.

Prvé štádium (nostrifikačné) je nadstavbou bežných vnútroštátnych noriem a riadi sa normami medzinárodného práva súkromného.

Osobitosti správnych rozhodnutí

Rozhodovací proces orgánov verejnej správy pri vydávaní správnych rozhodnutí má zmysel len vtedy, ak jeho výsledkom je rozhodnutie, ktoré je za splnenia istých podmienok právoplatné a vykonateľné. Právoplatnosť rozhodnutia je vlastnosť individuálneho správneho aktu, ktorá spôsobuje zmenu, vznik, alebo zánik práv a povinností v konkrétnom prípade. Právoplatnosť vyjadruje aj istotu účastníka konania o nemennosti rozhodnutia. Samozrejme táto nemennosť je relatívna, lebo v správnom práve poznáme celý rad mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré sú určené na to, aby opravili zvyčajne nezákonné, ale aj právoplatné rozhodnutie. Tento materiálny rozmer právoplatnosti nevyvoláva ani v praxi, ani v teórií väčšiu polemiku. A to aj v prípadoch, kedy je možné aby zmenu, vznik a zánik práv a povinností sprevádzal iný moment ako právoplatnosť, teda situáciu, kedy je rozhodnutie vykonateľné, ale nie je právoplatné (§ 55 ods. 1 správneho poriadku).

Problémom je formálny rozmer právoplatnosti správneho rozhodnutia. Podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie proti ktorému nie je možné podať odvolanie je právoplatné. Dôvody prečo môže nastať tento stav sú viaceré. V praxi však najväčší problém vyvoláva situácia, kedy márne uplynie lehota na podanie odvolania - zvyčajne 15 dňová. Účastník konania má právo (zvyčajne) v 15 dňovej lehote podať odvolanie.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o uznaní invalidity

Systém automatického spracúvania spisov v rámci Okresných úradov (Fabasoft, resp. iný systém) označuje stále ako právoplatné rozhodnutie v 15. deň lehoty na odvolanie. Takýto postup orgánov štátnej správy je nesprávny a nezákonný. Účastník konania má právo podať odvolanie aj pätnásty deň, minútu (teoreticky sekundu) pred polnocou. Ak však je rozhodnutie napadnuteľné odvolaním sa na pätnásty deň, nemôže byť zároveň právoplatné. Teda označenie 15. dňa ako dňa právoplatnosti sa na jeden celý deň berie možnosť účastníka konania odvolať sa. Deklarovanie nesprávneho dátumu právoplatnosti môže mať kritické následky pre účastníka konania.

Návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona v čl. I uskutočňuje transpozíciu Rámcového rozhodnutia 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v.

Rámcové rozhodnutie je založené na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí v Európskej únií v zmysle čl. 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým čl. 31 Zmluvy o Európskej únii) v súlade s programom opatrení Európskej rady k plneniu záverov Európskej rady z Tampere z 15. a 16. októbra 1999. Zásada vzájomného uznávania sa v zmysle rámcového rozhodnutia uplatňuje na rozhodnutia, ktorými bola uložená peňažná sankcia súdom v trestnom konaní alebo správnym orgánom členského štátu s cieľom zabezpečiť riadny výkon týchto sankcií, ak osoba, ktorej bola peňažná sankcia uložená má bydlisko, sídlo, príjem alebo majetok v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom bola uložená.

V zmysle rámcového rozhodnutia možno uznať a vykonať rozhodnutie o peňažnej sankcii voči fyzickej a právnickej osobe v inom členskom štáte ako v tom v ktorom bolo vydané, ktoré má formu peňažného trestu uloženého v trestnom konaní, pokuty uloženej v správnom konaní, náhrady škody priznanej poškodenému voči odsúdenému v trestnom konaní, náhrady trov trestného konania alebo povinnosti uhradiť peňažnú čiastku do verejného fondu alebo v prospech organizácie na podporu obetí. Rozsah pôsobnosti zákona sa v zmysle rámcového rozhodnutia vzťahuje aj na rozhodnutia správnych orgánov členských štátov ak podľa právneho poriadku týchto štátov je možné proti týmto rozhodnutiam podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd s právomocou v trestných veciach. Pôjde o rozhodnutia správnych orgánov členských štátov so zavedenou právomocou v rámci správneho práva trestného pre menej závažné trestné činy a pre vymedzené protiprávne konanie založené na porušení pravidiel cestnej premávky. V zmysle rámcového rozhodnutia rovnako ako v zmysle návrhu zákona iné protiprávne konania nepatria do rozsahu pôsobnosti návrhu zákona a ich uznanie a výkon v inom členskom štáte preto nie je v zmysle rámcového rozhodnutia, resp. návrhu zákona možný.

Navrhuje sa, aby sa uznaný nárok z cudzieho rozhodnutia o peňažnej sankcii po márnom uplynutí na jeho zaplatenie stal súdnou pohľadávkou a vymáhal sa postupom podľa zákona č. zákona č. 65/2001 Z. z. Uznávanie a výkon peňažnej sankcie zavedený rámcovým rozhodnutím a transpozíciou prostredníctvom predkladaného návrhu zákona je popri európskom zatýkacom rozkaze (zákon č. 154/2010 Z. z.) a príkaze na zaistenie majetku alebo dôkazu (zákon č. 650/2005 Z. z.) ďalším konkrétnym opatrením v oblasti trestného práva, ktorým sa aplikuje zásada vzájomného uznávania, označovaná Európskou radou ako základný kameň spolupráce v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach v Európskej únii.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o uznaní dlhu a právne aspekty

V čl. II sa navrhuje novelizácia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je prehĺbiť úroveň právnej ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb v prípadoch, kedy dovolací súd odmietol účastníkom konania poskytnúť právnu ochranu. Aplikačná prax ukázala, že v prípadoch, keď dovolací súd odmietne dovolanie a súčasne sudca dovolacieho senátu k rozhodnutiu pripojí svoje odlišné stanovisko, vzniká potreba umožniť účastníkom konania dovolať sa právnej ochrany pomocou nového opravného prostriedku - preskúmania dovolania - ktorý umožní napadnuté rozhodnutie o dovolaní preskúmať. Preto sa navrhuje inštitucionálne ustanoviť tzv. preskúmanie dovolania, ktorým sa bude môcť dotknutý účastník domáhať ochrany svojho práva, ak je presvedčený, že dôvody na odmietnutie dovolania neboli dané. Navrhovaná právna úprava má účastníkovi garantovať aj možnosť dosiahnuť odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bolo napadnuté podaným dovolaním. Súčasne sa navrhuje zmena v záujme vytvorenia predpokladov pre osobitnú úpravu uznávania a výkonu cudzích správnych rozhodnutí v súvislosti s návrhom zákona v čl. I.

V čl. III sa vykonávajú zásahy do zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. V čl. IV sa navrhuje novelizácia zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa doplnenie § 2 písm. a) zákona v tom zmysle, aby za súdnu pohľadávku mohol byť ustanovený aj iný nárok, o ktorom to tak ustanoví osobitný zákon, konkrétne návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii (čl. Návrh zákona upravuje podmienky pre uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia o peňažnej sankcii, dôvody odmietnutia uznania a výkonu, náležitosti rozhodnutia súdu o uznaní a výkone, informačnú povinnosť súdu vo vzťahu k justičným orgánom štátu pôvodu a spôsob a formu styku justičných orgánov.

Rozhodcovské konanie

Rozhodcovská zmluva

Ak je spor podľa § 1 ods. 1 už predmetom konania na súde, môžu sa účastníci konania dohodnúť pred súdom alebo mimosúdne, že sa skončí v rozhodcovskom konaní. Táto dohoda musí obsahovať rozhodcovskú zmluvu podľa § 3. Rozhodcovskému konaniu neodporuje, ak účastník konania pred začatím rozhodcovského konania, alebo po jeho začatí, ale pred ustanovením rozhodcu (rozhodcov) požaduje od súdu nariadenie neodkladného opatrenia a súd také opatrenie nariadi. Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela.

Rozhodca

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Ak rozhodcu ustanovuje zmluvnými stranami vybraná právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „vybraná osoba"), alebo súd (§ 8 ods. 2), je povinný pri tom prihliadať na kvalifikáciu požadovanú od rozhodcu podľa dohody zmluvných strán a na okolnosti, ktoré zabezpečia ustanovenie nezávislého a nestranného rozhodcu. Vybraná osoba alebo osoba, ktorá koná v mene vybranej osoby, musí pritom spĺňať podmienky podľa odseku 1. Kto prijme funkciu rozhodcu, zaväzuje sa, že ju bude vykonávať nestranne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených záujmov a aby sa práva na ich úkor nezneužívali. Nikto nie je povinný funkciu rozhodcu prijať. Rozhodca je povinný, a to aj po skončení svojej funkcie, zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Tejto povinnosti mlčanlivosti môžu rozhodcu zbaviť len účastníci príslušného rozhodcovského konania. Osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti.

Zmluvné strany sa môžu v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne, najneskôr do začatia rozhodcovského konania dohodnúť o postupe podávania námietok voči rozhodcovi. Zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vylúčení práva podľa odseku 5. Ak sa zmluvné strany nedohodnú o postupe podávania námietok voči rozhodcovi, zmluvná strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach podľa odseku 1 alebo o nesplnení podmienok podľa § 6 ods. 1, písomné oznámenie dôvodov námietky rozhodcovskému súdu. Ak sa námietke voči rozhodcovi nevyhovelo alebo sa o nej nerozhodlo v lehote podľa odseku 4, môže namietajúca strana v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia o zamietnutí námietky alebo po uplynutí lehoty na rozhodnutie o námietke podľa odseku 4 požiadať, aby o námietke rozhodol súd. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok.

Funkcia rozhodcu zaniká: a) ak sa rozhodca vzdá tejto funkcie, b) ak sa zmluvné strany dohodnú na odvolaní rozhodcu z funkcie, c) smrťou rozhodcu, d) ak rozhodca nemôže vykonávať funkciu dlhší čas, e) odvolaním rozhodcu z funkcie súdom. Ak sa rozhodca vzdá svojej funkcie, urobí všetky úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Na základe dohody môžu zmluvné strany rozhodcu z funkcie odvolať, ak sa rozhodca stane nespôsobilým vykonávať funkciu rozhodcu okrem prípadu, keď funkcia rozhodcu zaniká podľa odseku 1 písm. d) alebo ak z iného dôvodu nekoná bez zbytočného odkladu potom, čo ho zmluvné st Preskúmanie správ o činnosti stálych rozhodcovských súdov

Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu. Údaje podľa odseku 2 je zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu povinný zverejniť do 30 dní od zriadenia alebo zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, alebo od zmeny údajov podľa odseku 2 písm. Stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ povinnosť podľa odseku 2 písm. a) v ustanovenej lehote nesplní, nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia až do dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému súdu. Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu vždy do 30. apríla nasledujúceho kalendárneho roka zverejní na svojom webovom sídle správu o činnosti za predchádzajúci kalendárny rok. V správe o činnosti uvedie najmä počet začatých, ukončených a prebiehajúcich konaní. Ministerstvo zapíše do zoznamu stálych rozhodcovských súdov stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom, ktorý zverejnil údaje v Obchodnom vestníku podľa § 12 ods. Vecná pôsobnosť stáleho rozhodcovského súdu, ktorá nesmie byť v rozpore s § 1 písm. Stály rozhodcovský súd zapíše do zoznamu rozhodcov osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa § 6 ods.

Účastníci rozhodcovského konania

Zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania (ďalej len „žaloba"). Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. K žalobe sa pripojí kópia rozhodcovskej zmluvy, vyjadrenie rozhodcu podľa § 8 ods. V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak konanie neprebieha pred stálym rozhodcovským súdom a rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na pomernom zložení preddavku na trovy rozhodcovského konania, je rozhodcovský súd oprávnený požadovať od žalobcu preddavok na úhradu predpokladaných trov a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej. Ak nie je nariadené ústne pojednávanie, môže svoje práva uplatniť do skončenia písomného konania. Žalobca sa v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, vyjadrí k vzájomnej žalobe.

Právomoc rozhodcovského súdu

Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok.

Predbežné opatrenie

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, môže rozhodcovský súd na návrh účastníka rozhodcovského konania uznesením nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, ak je obava, že by výkon rozhodcovského rozhodnutia bol ohrozený, alebo ak je obava, že dôkaz neskoršie nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Rozhodcovský súd môže uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá by vznikla predbežným opatrením. Ak sa tak účastníci rozhodcovského konania dohodli, môže rozhodcovský súd na návrh účastníka rozhodcovského konania nariadiť predbežné opatrenie aj bez vyjadrenia druhého účastníka rozhodcovského konania. Druhý účastník rozhodcovského konania môže podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia rozhodcovského súdu o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 námietky. Rozhodcovský súd najneskôr v lehote 30 dní od podania námietok rozhodne, či predbežné opatrenie podľa odseku 1 zruší, zmení alebo potvrdí. Ak bolo predbežné opatrenie nariadené stálym rozhodcovským súdom pred ustanovením rozhodcu (rozhodcov) o námietkach, rozhodne rozhodca (rozhodcovia) v lehote 30 dní od ustanovenia. Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, právo navrhovateľa bolo uspokojené alebo pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, je navrhovateľ povinný nahradiť ujmu druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ktorá mu predbežným opatrením vznikla.

Predbežné opatrenie nariadené rozhodcovským súdom s výnimkou predbežného opatrenia podľa § 22a ods. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho nariadenie podľa tohto zákona alebo podľa dohody účastníkov. Domáhať sa zrušenia rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podľa § 22a sa môže účastník rozhodcovského konania, ak boli jeho námietky podľa § 22a ods. 3 neúspešné. Proti rozhodnutiu súdu o zrušení rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia je možné podať odvolanie.

Miesto a jazyk rozhodcovského konania

Rozhodcovské konanie sa uskutoční na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského konania. Ak k tejto dohode nedošlo, uskutoční sa na mieste, ktoré určil rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského konania. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú inak, môže rozhodcovský súd uskutočniť jednotlivé úkony na akomkoľvek mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na konzultáciu medzi jeho členmi, vypočutie svedkov, znalcov alebo účastníkov rozhodcovského konania, preskúmanie tovaru, majetku alebo listín. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na jazyku (jazykoch), ktorý sa bude používať v rozhodcovskom konaní, rozhodne o ňom rozhodcovský súd.

Doručovanie písomností

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu.

Priebeh rozhodcovského konania

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania, okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy tak, aby bola zabezpečená rovnosť účastníkov konania a právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom. Stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa rokovacieho poriadku účinného ku dňu začatia konania. Okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje, je stály rozhodcovský súd oprávnený upraviť priebeh konania v rokovacom poriadku inak, ako ustanovuje tento zákon. Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s rozhodcovským súdom pri riešení sporu. Účastník rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Účastníkom rozhodcovského konania sa musí doručiť oznámenie o každom ústnom pojednávaní a zasadaní rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom predstihu, najmenej 30 dní pred začatím ústneho pojednávania alebo zasadania, ak sa doručuje účastníkovi rozhodcovského konania do cudziny. Všetky listiny alebo iné informácie predložené rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým účastníkom rozhodcovského konania.

#

tags: #uznanie #a #výkon #správnych #rozhodnutí