
Uznanie dlhu je dôležitý právny inštitút, ktorý má významné dôsledky pre veriteľov aj dlžníkov. Tento článok sa zameriava na rozsudky slovenských súdov týkajúce sa neplatnosti zmluvy o uznaní dlhu, pričom poskytuje vzor a podrobný pohľad na právne aspekty tohto inštitútu.
Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým písomne potvrdzuje, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky. Uznanie dlhu upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občianskym zákonníkom v § 558. Ide o prejav vôle dlžníka voči veriteľovi, ktorým dlžník uznáva, že dlh existoval a zaväzuje sa ho zaplatiť.
Pre platnosť uznania dlhu je nevyhnutné splnenie určitých náležitostí. Ak niektorá z týchto náležitostí chýba, uznanie dlhu môže byť neplatné.
Pre lepšiu predstavu o tom, ako má vyzerať platné uznanie dlhu, uvádzame vzor, ktorý je možné prispôsobiť konkrétnym okolnostiam:
(podľa § 558 Občianskeho zákonníka)
Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti
(ďalej len „dlžník“)
(ďalej len „veriteľ“)
(ďalej spolu aj ako „zmluvné strany“)
Výška dlhu: 10.000 € (slovom: desaťtisíc eur).
Dôvod vzniku dlhu: Dlh vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1.5.2024, dlžník do dnešného dňa neuhradil ani len časť dlhu.
Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok
(ďalej len „dlh“)
Dlžník sa zaväzuje uhradiť dlh jednorazovo najneskôr do 1.5.2025.
Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník vráti dlh veriteľovi v hotovosti v mieste bydliska (sídla) veriteľa.
Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením dlhu, dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi zákonný úrok z omeškania podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do úplného zaplatenia. Týmto uznaním dlhu nie je dotknutý nárok veriteľa požadovať od dlžníka nároky vzniknuté pred podpisom tohto uznania dlhu (napríklad úrok z omeškania, zmluvné pokuty a iné).
Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené (písomne a zrýchlenou formou) rozhodcom ustanoveným do funkcie „vybranou osobou“ podľa § 6 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a to spoločnosťou ……………………. , so sídlom: ………………….. podľa pravidiel zverejnených v Obchodnom vestníku č. …………. , značka: ………………… . Rozhodcovské konanie bude vedené v súlade s právnymi predpismi SR, a to jedným rozhodcom. Rozhodcom v spore môže byť aj štatutárny orgán vybranej osoby. Strany sa podrobia rozhodcovskému konaniu a rozhodnutiu.
Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite
Zmluvné strany svojím podpisom vyhlasujú, že tento dokument podpísali slobodne a vážne.
V Malužinej dňa ………………………..
……………………………..
Veriteľ
……………………………..
Dlžník
Dôležitou otázkou je, či je možné uznať aj už premlčaný dlh. Odpoveď je áno, dlžník môže uznať aj dlh, ktorý je v čase uznania už premlčaný. Podmienkou však je, že dlžník o premlčaní dlhu vedel. Ak dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu nemá právne následky.
Právna veta: Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ak dlžník vedel o premlčaní a napriek tomu dlh uznal, nemôže sa neskôr brániť námietkou premlčania. Uznanie premlčaného dlhu zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania.
Uznanie dlhu má významný vplyv na premlčanie pohľadávky. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník svoj dlh písomne uzná, premlčacia doba sa predlžuje na desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, a to aj keď by inak bola premlčacia doba kratšia.
Výnimkou je uznanie dlhu, v ktorom bola uvedená lehota plnenia alebo pokiaľ bolo splatenie dlhu rozdelené na jednotlivé splátky. V prípade splátok bude plynúť nová premlčacia doba odo dňa ich zročnosti, v prípade úpravy lehoty plnenia od jej márneho uplynutia.
Zmluva o uznaní dlhu môže byť neplatná z rôznych dôvodov. Medzi najčastejšie dôvody patria:
Osobitnú pozornosť je potrebné venovať uznaniu dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy. V spotrebiteľských vzťahoch je potrebné chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu. Ak je spotrebiteľ dlžníkom, jeho zmluvná voľnosť je obmedzená. Veriteľ nemôže spotrebiteľa nútiť k uznaniu dlhu, ktorý je premlčaný alebo neexistuje.
Ak by bolo v uznaní dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy uvedené, že spotrebiteľ sa vzdáva práva namietať premlčanie, takéto ustanovenie by bolo neprijateľné a súd by ho neuznal za platné.
Slovenská judikatúra obsahuje množstvo rozhodnutí, ktoré sa zaoberajú otázkou platnosti zmluvy o uznaní dlhu. Tieto rozhodnutia poskytujú cenné usmernenia pre posudzovanie platnosti konkrétnych prípadov.