
Tento článok sa venuje problematike zmieru v podmienkach Slovenskej republiky, pričom rozoberá jeho formy, podmienky a súvisiace právne aspekty. Zmier predstavuje dôležitý nástroj na riešenie sporov, ktorý môže predísť zdĺhavým a nákladným súdnym konaniam.
V súčasnosti slovenská právna úprava rozlišuje dve základné formy zmieru:
Po začatí súdneho konania má súd aktívne podnecovať strany k dosiahnutiu zmieru, a to už pred prvým pojednávaním. Ustanovenie § 99 ods. 1 OSP hovorí: "Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť." Súd môže účastníkov vyzvať, aby sa pokúsili o zmier prostredníctvom mediácie a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.
Ak účastníci dosiahnu dohodu o mediácii, súd prednostne preskúma túto dohodu a rozhodne o jej schválení. V prípade schválenia súd vydá uznesenie, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti má účinky právoplatného rozsudku (§ 99 ods. 4 OSP) a môže slúžiť ako exekučný titul. Ak súd zmier neschváli, vydá o tom uznesenie a pokračuje v riadnom súdnom konaní. Súd neschváli zmier, ak je v rozpore s platným právom (§ 99 ods. 2 OSP).
Predsúdny zmier je upravený v § 67 až 69 OSP, pričom sa naň vzťahujú aj ustanovenia § 99 OSP. Hlavným rozdielom oproti súdnemu zmieru je, že strany dohody ešte nie sú účastníkmi súdneho konania. To znamená, že pred uzavretím dohody o zmieri nebol na súd podaný návrh na vydanie platobného rozkazu alebo návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia a podobne.
Prečítajte si tiež: Definícia zakázaných obchodných praktík
Strany si v prípade vzájomného sporu dohodnú vzájomné podmienky v príslušnej dohode a následne podajú na miestne a vecne príslušný súd návrh na schválenie zmieru. Vecne príslušným súdom je okresný súd, v niektorých prípadoch krajský súd, pričom príslušnosť sa určuje rovnako, ako keby išlo o klasický návrh. Napríklad pri sporových veciach je to všeobecný súd podľa miesta pobytu odporcu. Ostatné podmienky sú totožné so súdnym zmierom - zmierovacie konanie vedie samosudca, ktorý posudzuje, či dohoda nie je v rozpore s platným právom.
Trovy konania sú upravené v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Ak sú strany zastúpené advokátom, hradia mu odmenu za úkony právnej pomoci podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.
Nový Civilný sporový poriadok (CSP), zákon č. 160/2015 Z. z., kladie dôraz na dosiahnutie zmieru. § 148 CSP upravuje zmier nasledovne: "Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi."
CSP nerozlišuje medzi súdnym a predsúdnym zmierom, ponecháva však povinnosť súdu pokúsiť sa o zmier a neschváliť ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. § 171 CSP podrobne upravuje postup, ak sa spor nepodarí vyriešiť zmierne. Súd uloží stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu konania, určí sporné a nesporné skutkové tvrdenia, a ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná.
Prečítajte si tiež: Prima banka a štátny príspevok
Pokus o zmier často vzniká z iniciatívy strán sporu. Medzi upomienkou, pokusom o zmier a predžalobnou výzvou je dôležitý rozdiel. Po splatnosti faktúry zákon neukladá povinnosť zasielať upomienky, ale je to logické a v praxi využívané.
Podstatou akejkoľvek dohody, najmä tej, ktorá má vyriešiť už existujúci spor, je, že s obsahom majú súhlasiť obe strany a obom stranám má vyhovovať. Veriteľ môže pristúpiť na dohodu z dôvodu potreby zachovania obchodného vzťahu, časovej a finančnej náročnosti súdneho konania, ťažkej vymožiteľnosti súdnych rozhodnutí alebo potreby zachovania dobrého obchodného mena.
Dohoda môže mať povahu odkladu splatnosti faktúry s vyčíslením úrokov, môže byť dlžníkovi poskytnutý splátkový kalendár alebo môže dlžník poskytnúť záruku. Dohoda má zohľadňovať stav, ktorý problém zapríčinil a možnosti, ktoré dlžník aj veriteľ má.
V minulosti bolo možné na súde požiadať o vykonanie zmieru. Išlo o samostatné zmierovacie konanie, ktoré nebolo v praxi často využívané. V prípade, ak sme mali spor a druhá strana bola naklonená zmieru, bol podaný návrh na súd a súd zmier schválil. Zmierovacie konanie bolo v roku 2016 zrušené prijatím nového sporového poriadku. V súčasnosti je súdny zmier prípustný len v prípadoch, kedy už bola podaná riadna žaloba.
Posledným krokom pred podaním žaloby na súd by mala byť predžalobná výzva z pera právnika. Dlžníci častokrát iba skúšajú naťahovať čas. Keď príde oficiálny list od právneho zástupcu ako posledná výzva, dlžník pochopí, že jeho dlh nezostane zabudnutý.
Prečítajte si tiež: Legislatíva Obchodu
Predžalobná výzva má byť vecná, so stručným zhodnotením stavu, lehotou na splnenie si povinnosti a upozornením na následky.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Práve pod náklady spojené s jej uplatnením možno zahrnúť výdavky, ktoré vznikli v priamej súvislosti s účelným uplatnením splatnej pohľadávky v štádiu pred začatím konania (poštovné, cestovné, právne služby a i.).