
Občianske združenia sú dôležitou súčasťou neziskového sektora na Slovensku. Často sa stretávajú s finančnými obmedzeniami, preto je dôležité, aby efektívne využívali všetky dostupné nástroje na zabezpečenie svojej činnosti. Jednou z možností je aj uzatváranie zmlúv o dielo s fyzickými osobami. Tento článok sa zameriava na problematiku zmlúv o dielo v kontexte občianskych združení a fyzických osôb, s dôrazom na daňové a odvodové aspekty, ako aj na praktické rady a odporúčania.
Zmluva o dielo je upravená v Občianskom zákonníku (zákon č. 40/1964 Zb.) a v Obchodnom zákonníku (zákon č. 513/1991 Zb.). V kontexte občianskeho práva sa zmluva o dielo používa na úpravu vzťahov, kde jedna strana (zhotoviteľ) sa zaväzuje vykonať pre druhú stranu (objednávateľa) určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť za to dohodnutú cenu.
Zmluva o dielo sa uzatvára v rôznych situáciách, napríklad pri:
Zmluva o dielo by mala obsahovať nasledovné náležitosti:
Zákon nevyžaduje písomnú formu zmluvy o dielo, avšak preukázateľnosť dohody je vždy lepšie zabezpečiť písomnou formou.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť: Názory a prax
V kontexte občianskych združení, ktoré sa venujú kultúrnej, umeleckej alebo vedeckej činnosti, je dôležité rozlišovať medzi zmluvou o dielo a licenčnou zmluvou podľa autorského zákona (zákon č. 618/2003 Z. z.).
Licenčná zmluva je zmluva, ktorou autor prenecháva inému právo (licenciu) na použitie jeho diela. Predmetom licenčnej zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona, napríklad článok, kniha, hudba, softvér a pod. Odmena patrí autorovi za použitie diela.
Z hľadiska zdaňovania je dôležité rozlišovať medzi "aktívnymi" a "pasívnymi" príjmami autora. Aktívne príjmy sú príjmy za vytvorenie diela, zatiaľ čo pasívne príjmy sú príjmy za použitie už vytvoreného diela (licenčné poplatky).
Občianske združenie môže vystupovať ako objednávateľ diela, napríklad pri objednávke webovej stránky, grafického dizajnu, prekladu textu a pod. V takom prípade je dôležité správne formulovať zmluvu o dielo a zohľadniť daňové a odvodové povinnosti.
Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitý je súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov”.
Prečítajte si tiež: Občianske združenia a financovanie
V minulosti sa z autorských odmien odvádzali 2% do literárneho fondu. V súčasnosti sa tieto odvody spravidla neodvádzajú.
Fyzická osoba môže vystupovať ako zhotoviteľ diela pre občianske združenie. V takom prípade je dôležité, aby fyzická osoba poznala svoje daňové a odvodové povinnosti.
Fyzická osoba si môže odmenu zdaniť sama, v daňovom priznaní. Aj od pasívneho autorského príjmu je možné odpočítať si paušálne výdavky. Od r. pozor, príjem znížený o paušálne výdavky zdaňuje sadzbou 19%.
Aktívne autorské príjmy registrácii na DÚ zatiaľ podliehajú: autor sa na DÚ musí registrovať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začal vykonávať túto autorskú činnosť - pozor, nie po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený.
Z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa naozaj neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp.
Prečítajte si tiež: Legislatíva pre sociálne podniky a OZ
Dávnejšie preletela slovenským internetom prezentácia Mareka Lichtnera o “hackovaní daní a odvodov”. Určená bola hlavne web developerom a “ajťákom”, čomu zodpovedal najmä jej originálny jazyk, z ktorého rád používam sympatický výraz “hack”:) Ide o ďalšiu celkom zaujímavú provokáciu na rozmýšľanie, ako dane a odvody skôr neplatiť ako platiť.
Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. V súčasnosti totiž neexistuje nejaký štandardný spôsob “výberu” peňazí, ktorý by čosi nestál - mzda zamestnanca podlieha vysokým odvodom a rovnako sa aj z vyplateného podielu na zisku čosi platí (po novom daň z príjmov). Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti.
Zmluva o dielo sa už z titulu tohto názvu má využívať pre samostatné zhotovenie diela zo strany zhotoviteľa. V praxi sa však niekedy využíva na spôsob mixu samostatnej a závislej práce, resp. ako skryté zamestnávanie s cieľom vyhnúť sa odvodom. V prípade, ak sa totiž daný výkon uskutočnil vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, resp. podľa príkazov zamestnávateľa-objednávateľa, ide o závislú prácu a z odmeny by sa teda mali platiť rovnaké odvody a dane ako pri štandardnom zamestnávaní - tj cca 35% z vlastného vrecka zamestnávateľa a 13,4% zrazených z odmeny zamestnanca.
Prinášame vám vzor zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka. Všetko o zmluve o dielo ✓ Vzor Word ✓ OZ vs. OZ vs.
(Poznámka: Vzor zmluvy o dielo je potrebné prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prípadu.)
Pre autorov je dôležité porozumieť, ako sa zdaňujú ich príjmy. Autora definuje zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov (ďalej „autorský zákon“) ako fyzickú osobu, ktorá dielo vytvorila. Predmetom autorského práva je dielo literárne, vedecké alebo umelecké, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora.
Daňou vyberanou zrážkou sa podľa § 43 ods. 3 písm. h) 595/2003 zdaňujú príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie (ak nejde o umelecký výkon) zaradené do § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 zákona.
Len v prípade, ak daňovník vysporiada príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) 595/2003 v daňovom priznaní, môže si uplatniť výdavky 40 % z príjmov v súlade s § 6 ods. 10 zákona (ak spĺňa podmienky na ich uplatnenie) a poistné zaplatené v súvislosti s dosahovaním tohto príjmu. Súčasťou paušálnych výdavkov je aj príspevok do Literárneho fondu. Uplatnenie paušálnych výdavkov je limitované sumou 5 040 eur ročne z úhrnu príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods.
Fyzická osoba spracovala príspevok do periodickej publikácie na základe tzv. zmiešanej zmluvy (zmluva o vytvorení diela a licenčná zmluva), za ktorý jej bol vyplatený honorár vo výške 382,50 eura. Z honorára odviedol vydavateľ 2 % príspevok do Literárneho fondu vo výške 7,65 eura. (daň sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol v súlade s § 47 ods.
De iure je proces kreovania občianskeho združenia podľa zákona o združovaní občanov zavŕšený doručením jedného vyhotovenia stanov s vyznačeným dňom registrácie splnomocnencovi prípravného výboru. De facto však pre prípravný výbor týmto momentom začína celý kolotoč úradných vybavovačiek, ktorých želateľným výsledok je splnenie si všetkých následných povinností, ktoré mu z platného práva vyplývajú.
Bez ohľadu na ďalšie smerovanie občianskeho združenia má jeho štatutárny zástupca (ak ale ešte nie je kreovaný, tak v zmysle § 6 ods. 3 zákona o združovaní občanov jeho prípravný výbor, pokiaľ stanovy neustanovujú inak) povinnosť v lehote 10 dní odo dňa registrácie ministerstvom nahlásiť pobočke Štatistického úradu SR príslušnej podľa sídla združenia svoj vznik a ďalšie skutočnosti potrebné na pridelenie identifikačného čísla (IČO) a zapísanie do registra organizácií.
Okrem nevyhnutnosti mať pridelené identifikačné číslo vzniká občianskemu združeniu od momentu svojho vzniku aj povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve"), pričom združenie ako účtovná jednotka má za určitých podmienok možnosť výberu, v ktorej účtovnej sústave bude svoje účtovné prípady účtovať.
Tak ako už bolo uvedené vyššie v texte, do momentu kreovania štatutárneho orgánu koná v mene združenia (pokiaľ však stanovy neustanovujú inak) prípravný výbor. To, že občianske združenie svoje orgány mať musí, je nesporné.
Občianske združenia predstavujú jednu z najvyužívanejších právnych foriem neziskového sektora. V dôsledku tejto ich neziskovosti však nezriedka dochádza k situáciám, kedy finančné zázemie týchto právnických osôb nepostačuje ani na pokrytie ich všeobecne prospešnej činnosti pre ktorú vznikli.
V zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR sa každému (teda fyzickým aj právnickým osobám) zaručuje právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pričom v ods. 2 je uvedené, že zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní.
Ak občianske združenie chce vykonávať podnikateľskú činnosť a súčasne toto odhodlanie jeho členov bolo premietnuté aj do znenia stanov združenia, je potrebné postupovať v zmysle ustanovení zákona č. 455/1991 Zb.