Staroba: Psychický a sociálny vývin, charakteristika

Staroba je neoddeliteľnou súčasťou ľudského života. Je to obdobie, ktoré prináša so sebou nielen telesné zmeny, ale aj výrazné premeny v psychickom a sociálnom fungovaní jedinca. Vývinová psychológia sa zaoberá skúmaním týchto zmien, ich charakteristík a zákonitostí, aby sme lepšie porozumeli človeku v tejto životnej etape.

I. Základné pojmy vývinovej psychológie

Predmet vývinovej psychológie, jej úlohy a význam

Vývinová psychológia skúma vývin psychických javov, procesov, stavov a vlastností osobnosti. Zaoberá sa charakteristikami zmien, ktoré v človeku prebiehajú, a opisuje zmeny, ktoré sú typické pre jednotlivé životné obdobia. Psychický vývin v sebe zahŕňa kvalitatívne aj kvantitatívne zmeny, rozvoj, rast, zdokonaľovanie osobnosti a jej stagnáciu.

Úlohou vývinovej psychológie je poznať a opísať zákonitosti psychofyzických zmien, aby sme v konečnom dôsledku lepšie poznali človeka v jednotlivých fázach jeho života. Rozlišujeme ontogenézu a fylogenézu človeka. Ontogenéza človeka je vývin psychických a telesných vlastností osobnosti od okamihu oplodnenia vajíčka spermiou až po smrť jedinca. Fylogenéza človeka je vývoj človeka v priebehu evolúcie živých organizmov na Zemi.

Ontogenetická psychológia má dve časti: teoretickú a konkrétnu (praktickú). Teoretická časť poskytuje množstvo základných poznatkov o priebehu duševného vývinu, poukazuje na príčiny, podmienky a okolnosti, ktoré pri vývine spolupôsobia zákonitosti vývinu, vypracováva orientačné normy pre vývin v rôznych obdobiach veku. Konkrétna (praktická) časť sa zaoberá opisovaním, analýzou a vysvetľovaním vývinových zmien u jedinca počas periodizácie (obdobiach).

Praktický význam vývinovej psychológie spočíva v tom, že poznatky o duševnom vývine detí pomáhajú rodičom, učiteľom a pedagógom účinne zasahovať do vývinu a usmerňovať ho. Pomáhajú chápať súčasný stav vývinu jedinca. Najdôležitejším orgánom z hľadiska vývinovej psychológie je mozog človeka.

Prečítajte si tiež: Započítavanie rokov do dôchodku pri rodičovskej dovolenke

Učenie v širšom zmysle je proces, pri ktorom jednotlivec mení svoje správanie a vlastnosti a osvojuje si individuálnu skúsenosť. V užšom ponímaní je to zámerné, cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností, návykov, foriem správania a osobnostných vlastností. Rozvoj predstavuje pozitívne zmeny v osobnosti človeka, v jeho psychických vlastnostiach, funkciách a procesoch. Na rozvoj pôsobia vonkajšie činitele alebo vnútorné pohnútky človeka.

Činitele psychického vývinu

Psychický vývin človeka ovplyvňujú a podmieňujú mnohé činitele. Za najdôležitejšie sa považujú tieto:

  1. Biologické činitele: Utvárajú základné predpoklady na život a rozvoj psychických funkcií a procesov osobnosti. Patrí sem centrálna nervová sústava (CNS), najmä mozog, a žľazy s vnútorným vylučovaním.

  2. Dedičnosť: Je významným činiteľom psychického vývinu. Dedičnosť je súhrn organických vloh, ktoré sa viažu na biologické systémy. Celá sústava znakov výrazné ovplyvňuje psychický vývin človeka. Fakt vzájomného pôsobenia vnútorných a vonkajších faktorov rozpoznal už jeden zo zakladateľov modernej detskej psychológie W. Stern, ktorý upozorňoval na to, že vlohy nie sú nič hotové, sú to len možnosti, ktoré potrebujú doplnenie, aby sa stali skutočnosťou.

  3. Činitele vonkajšieho prostredia: Patria sem prírodné, kultúrne, sociálne, materiálne a technické podmienky, v ktorých človek žije a rozvíja sa. Tieto činitele pôsobia pozitívne aj negatívne. Človeka najviac ovplyvňujú ľudia, s ktorými žije (rodina, škola, sociálne prostredie, kultúra, médiá…). V poslednom čase významne zasahujú do života človeka masmédiá a informačno-komunikačné technológie, najmä počítač, internet, televízia, mobily.

    Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské

  4. Výchova: V širšom zmysle ovplyvňovanie človeka človekom a spoločenským a prírodným prostredím. V užšom zmysle odborný, cieľavedomý proces rozvoja psychických procesov, funkcií a vlastností osobnosti.

  5. Vlastná aktivita človeka: Zohráva jednu z najvýznamnejších rolí v rozvoji osobnosti. Vždy tu nastávajú zmeny, ktoré pripravujú prechod do vyššej nasledujúcej fázy.

Zákony psychického vývinu

  • Zákon nerovnomernosti: Vývin neprebieha rovnomerne, skladá sa z kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien a striedajú sa obdobia skrytého vývinu s obdobiami rýchlejšieho vývinu. Najrýchlejší vývin je v období gravidity, potom medzi 3. a 5. rokom, potom je pomalší medzi 8. a 10. rokom, v puberte je rýchlejší.

  • Zákon špecifickosti: Vývin u každého prebieha špecificky, to je individuálne, čím sa môže stať, že u niekoho je nástup puberty skorší, tak isto je to so starobou - nestarnú všetci rovnako.

  • Psychický vývin ako socializačný proces: Človek sa vplyvom rodiny, školy, prostredia socializuje, to je začleňuje do spoločnosti, učí sa v nej žiť, preberá jej názory, normy, postoje.

    Prečítajte si tiež: Všetko o doplatení poistného

  • Psychický vývin ako personalizačný proces: V ktorom sa človek individualizuje, nadobúda črty, vlastnosti, spôsoby správania vlastné len jemu ako jedinečnej bytosti.

  • Zákon celistvosti vývinu

  • Zákon postupnej diferenciácie a špecializácie

  • Zákon epigenetického vývinu

  • Zákon plynulosti vývinu

  • Zákon štadiálnosti vývinu

  • Zákon protirečivosti vývinu

  • Zákon nerovnomerného vývinového tempa

Etapy vývinu

Vývinové teórie sa líšia podľa toho, či autori kládli väčší dôraz na somatický alebo psychický vývin.

  1. Teória J. Piageta: Vychádza z vývinu poznávacích schopností (kognitívny vývin). Piaget rozlišoval 4 vývinové štádia:

    • Senzomotorické (od narodenia do 2. roku života) - v tomto období sa zdokonaľuje pohyblivosť a zmyslové vnímanie dieťaťa.
    • Predoperačné (od 2. do 7. rokov) - dieťa si osvojuje reč, myslenie prostredníctvom manipulácie s predmetmi.
    • Štádium konkrétnych operácii (od 7-11 rokov) - dieťa už v mysli operuje konkrétnymi predmetmi, ľuďmi a situáciami.
    • Štádium formálnych operácii (od 11-viac rokov) - dieťa už myslí v abstraktných pojmoch.

  2. Najčastejšie delenie etáp vývinu:

    • Vnútromaternicové obdobie (trvá 9 mesiacov).
    • Novorodenecké obdobie (od narodenia do 2. mesiaca).
    • Dojčenské obdobie (od 2. mesiacov do 12. mesiacov).
    • Obdobie batoľaťa (od 1. do 3. roka).
    • Predškolský vek (od 3. do 6. roka).
    • Mladší školský vek (od 6. - 10/11 roka).
    • Obdobie dospievania (od 10/11 - 15/16 roka).
    • Obdobie adolescencie (od 15/16 - 18/20 roka).
    • Obdobie dospelosti (od 18/20 - 60/65 roka).
    • Staroba (60/65 a viac rokov).

Vývinová psychológia sa zaraďuje medzi základné psychologické vedy. Vychádza z faktu, že človek prichádza na svet ako bytosť bezbranná, bezmocná úplne odkázaná na pomoc prostredia. Najužšie spolupracuje s pedagogickou psychológiou okrem iných odvetví. Skúma, vysvetľuje zákonitosti vývinu.

II. Staroba: Charakteristika obdobia

Staroba je obdobie vo vývine človeka, ktoré charakterizuje proces postupného zanikania funkcií organizmu so sprievodnými somatickými, sociálnymi a psychickými zmenami. Je výsledkom starnutia, daňou za dlhý život, zavŕšením ľudského života. Je spojená so špecifickými problémami, ekonomicky náročná, spojená s častou hospitalizáciou a socializáciou. Obohacuje ľudskú spoločnosť, preto si zasluhuje úctu.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa delí na tri obdobia:

  1. 60.-74. rokov: Starší vek, staroba.
  2. 75.-89. rokov: Starý vek, pokročilá staroba.
  3. nad 90. rokov: Dlhovekosť.

Telesný vývin v starobe

  • Postupné strácanie fyzickej sily, vytrvalosti, pružnosti, koordinácie pohybov - čo je spôsobené atrofiou svalov a postupným zanikaním funkcií aj ostatných telesných orgánov, napr.: zraku, sluchu.
  • Zmenšuje sa svalová hmota a jej výkonnosť.
  • Spomaľuje sa látková výmena a činnosť nervovej sústavy.
  • Znižuje sa hmotnosť organizmu.
  • Vypadávajú a šedivejú vlasy, vypadávajú zuby.
  • Koža stráca pružnosť, prehlbujú sa vrásky.
  • V kostiach ubúda vápnik, preto sú kosti krehkejšie a skôr dochádza k zlomeninám, ktoré sa potom aj ťažšie liečia.
  • Zhoršuje sa činnosť dôležitých vnútorných orgánov - napr.: pľúc, obličiek, pečene.
  • Zhoršuje sa činnosť srdca, žliaz s vnútorným vylučovaním a niektoré prestávajú fungovať celkom - pohlavné žľazy.
  • V stenách ciev sa ukladá vápnik a cholesterol, cievy strácajú pružnosť a zvyšuje sa krvný tlak.
  • Nervová sústava je menej odolná voči záťažovým situáciám, človek sa ľahko unaví. Starý človek potrebuje viac odpočinku a spánku.

Psychický vývin v starobe

Poznávacie procesy:

  • Zmeny v zrakových a sluchových orgánoch vedú k pomalšiemu a nejasnému vnímaniu a orientácií v priestore.
  • Rýchlosť myslenia, vnímania a analýzy skutočnosti sa spomaľuje. Starí ľudia nemajú radi novinky, ťažko znášajú zmenu - bydliska, cestovanie, noví ľudia.
  • Myslenie sa spomaľuje, ale vyznačuje sa skúsenosťami, zodpovednosťou, spoľahlivosťou, trpezlivosťou.
  • Až v neskoršej starobe môže myslenie strácať logiku, kritickosť a objektivitu, je to preto, lebo starý človek je presvedčený o svojej pravde a ťažko mení názor.
  • Dochádza k oslabovaniu zmyslovej citlivosti, schopnosti presne a súčasne spracovávať informácie a vykonávať motorické úkony.
  • Rozdiely v psychickom stárnutí sa prejavujú najmä v oblasti emócií, vnímania, pamäti a učenia, v myslení, vôli, v záujmoch a sociálnych vzťahoch.

Citová oblasť:

  • Starí ľudia dosahujú citovú zrelosť na základe skúsenosti z prežívania rozličných životných situácií.
  • Sú väčšinou zraniteľní, citovo labilnejší, citliví na uznanie, najmä od blízkych ľudí.
  • Prežívajú obavy, úzkosť a strach z rozličných chorôb, z možnosti úrazu, z budúcnosti a umierania. Mnohí sa cítia opustení a neužitoční.
  • Ťažšie sa vžívajú do situácie iných ľudí, ťažšie znášajú krivdu, nespravodlivosť, sú menej tolerantní k módnym výstrelkom.
  • Sú egocentrickí, pozornosť ostatných sústreďujú na seba. Bývajú mrzutí.
  • V neskoršej starobe sa oslabujú najmä estetické a poznávacie city.

Sociálne vzťahy:

  • Obmedzujú sa na najlepších priateľov. Ak starý človek žije v domove dôchodcov, túži viac po samote a intimite, lebo je presýtený vzťahmi.
  • Sociálne vzťahy sú obmedzované zdravím starých ľudí a možnosťou ich pohybu a cestovania.
  • Medziľudské vzťahy sa zhoršujú - zvýrazňuje sa egoizmus, vzťahovačnosť, tvrdohlavosť, pedantstvo, podozrievavosť, detinskosť, so starým človekom sa ťažšie vychádza.
  • Na druhej strane potrebujú starí ľudia kontakty s ľuďmi, potrebujú spomínať, rozprávať sa o bežných veciach.
  • Najdôležitejšie kontakty: s deťmi, vnúčatami, rodinou, priateľmi.

Odchod do dôchodku

  • Starí ľudia ho prežívajú ako šok a traumu, najmä tí, ktorí naň nie sú pripravení. Niektorí sa na dôchodok tešia a vidia v ňom príležitosť uskutočniť niektoré svoje záujmy a koníčky.
  • Odchod do dôchodku znamená: stratu práce, profesie, profesionálnej roly, priateľov z práce a s tým spojená spoločenská prestíž a sociálny status. Starý človek sa stáva závislý od spoločnosti, ktorá mu poskytuje dôchodok.
  • Človek odchádza zo spoločnosti do svojho súkromia, do svojej samoty, čo niekedy znamená až izoláciu. Pocit prázdnoty vzniká aj z toho, že v produktívnom veku ich stále niekto dirigoval, riadil, staval pred nich ciele a programy. Na dôchodku si človek má odrazu tvoriť program sám, na čo nebol zvyknutý a nevie to robiť.

Rozlišujeme päť fáz adaptácie na dôchodok:

  1. Fáza šoku: Môže mať podobu psychickej rany, zmätku, ale aj radosti a potešenia z voľného času, eufórie zo slobody a možnosti voľby vlastnej aktivity.
  2. Fáza odpočinku a uvoľnenia: Zisťovanie, čo všetko nový spôsob života prináša, čo sa dá a čo sa nedá robiť.
  3. Fáza prehodnocovania a rozčarovania: Človek hodnotí svoj život tak, že nenaplnil všetky ciele, je zo seba sklamaný a môže dôjsť k syndrómu štyroch stien.
  4. Fáza reorientácie: Seniori sa prispôsobujú novému životu, hodnotia situáciu a vytvárajú si realistické očakávania.
  5. Fáza rutiny: Dosiahnutia stabilného životného štýlu, ktorý prináša uspokojenie, dôchodca má svoj denný a týždenný program, vykonáva ho rutinne a nemá rád, keď sa jeho program poruší.

Osamelosť

Jedna z najvýznamnejších psychických záťaží starých ľudí je úmrtie jedného z partnerov a nasledujúca samota. Čím je človek starší, tým horšie znáša smrť partnera.

Dôsledky straty partnera:

  • Pocity osamelosti, prázdnoty, strata odvahy a životnej istoty.
  • Mení sa denný režim činností, človek musí prebrať aj činnosti, ktoré do teraz vykonával partner.
  • Zhoršená ekonomická situácia, hlavne pre ženy.
  • Smútok, depresia, sklesla nálada, neochota stretávať sa s ľuďmi.

Muži a ženy prežívajú samotu rozdielne:

  • Muži: Potláčajú svoje city a emócie.
  • Ženy: Smrť partnera prežívajú búrlivejšie, v byte im viac vecí pripomína manžela, častejšie chodievajú na cintorín, kde spomínajú pri hrobe manžela. Tento rituál predstavuje novú náplň života.

Choroby v starobe

Staroba so sebou prináša zhoršenie telesného stavu a zdravia, ale staroba sama nie je chorobný stav. Zhoršenie funkčnosti telesných orgánov však vedie k rozličným chorobám. Niektoré z nich sú chronické a kombinujú sa aj zo psychickými ochoreniami, alebo problémami.

Najčastejšie choroby: zvýšený krvný tlak, cievne ochorenia, srdcový infarkt, rakovina a pod.

Umieranie a smrť

Väčšina ľudí umiera v nemocnici. Viac ako 80% zomiera vo veku nad 60 rokov. S vekom sa strach zo smrti stráca. Ženy sa smrti boja menej ako muži, ľahšie sa vyrovnávajú s predstavou smrti. Na prežívanie myšlienky o vlastnej smrti, vplýva aj to, aký život človek žije, v akej je psychickej situácií - čím je miera záťaže života a nádeje nižšia, tým je strach zo smrti menší, smrť sa berie ako vykúpenie.

Proces umierania môže znamenať záťaž nie len pre samotného človeka, ale aj pre rodinu, najbližších, spolupacientov. Človek väčšinou umiera v nemocnici, dochádza tak zvanej „sociálnej smrti“. Človek je sám medzi cudzími ľuďmi, návštevy chodia čo raz menej, umierajúci cíti, že ľudia na neho zabúdajú, že sociálne prestal existovať - takéto umieranie sa prežíva negatívne. Veriaci berú smrť ako prechod z jedného sveta do druhého - život po smrti.

III. Duševný vývin a jeho podstata

Duševný vývin je proces psychických zmien, ktoré sa uskutočňujú v čase a v dôsledku ktorých sa psychika (prežívanie a správanie) ustavične mení a dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň. Zmeny v psychike, ktoré k tomu nesmerujú, nie sú vývinovými zmenami. Zmeny, ktoré znamenajú návrat k starým kvalitám, pokladajú sa za regresívne.

Podstatou duševného vývinu v najvšeobecnejších črtách je:

a) Socializácia: V procese vývinu jednotlivec zvnútorňuje vedomosti, normy, postoje, zvyky, spoločenské pravidlá platné v danom spoločenskom prostredí a vštepované mu najmä výchovou. Socializácia človeka zároveň znamená jeho postupné ,,odbiologizovanie sa“ spojené s postupným ,,poľudšťovaním“. Človek totiž prichádza na svet ako biologická bytosť, ktorej pôvodné správanie určuje niekoľko biologických potrieb (spánok, potrava, teplo, sucho a pod.).

b) Individualizácia: Jej podstatou je, že človek sa postupne stáva osobnosťou, ,,samým sebou“, resp. ,,stáva sa tým, čím je“. Malé deti sa sotva líšia vo svojej psychike, kým rozdiely v psychike dospelých (v ich prežívaní a správaní) sú - napriek životu v tom istom prostredí - veľmi veľké (často sa vyjadrujú tak, že neexistujú dve celkom rovnaké osobnosti). Dochádza k tomu za vývinu tak, že každý človek svojím spôsobom zvnútorňuje podnety, ktoré naň pôsobia: jedny podnety prijíma, iné odmieta, ďalšie pretvára atď.

c) Zmeny vlastností: Podstatou vývinu je ďalej to, že v jeho priebehu zanikajú (alebo ustupujú do úzadia) jedny vlastnosti a vznikajú zmeny (alebo vystupujú do popredia) vlastnosti iné, nové, pričom aj pretrvávajúce vlastnosti sa svojou povahou menia. Vývinové zmeny sa zakladajú nielen na tom, že zanikajú staré a vznikajú nové vlastnosti, ale aj na tom, že sa mení ich veľkosť a proporcie. Rozširuje sa napr. slovná zásoba, zväčšuje sa rozsah pamäti, mení sa podiel pamäti a myslenia na učení, podiel impulzívneho a vôľového konania atď.

d) Telesný a psychický vývin: Psychický vývin sa uskutočňuje na pozadí telesného vývinu, resp. navzájom sa podmieňujú. Podstatou vývinu je ďalej diferenciácia štruktúry organizmu (jeho rozličných funkcií) a psychických činností a ich integrácia, t. j. koordinácia a sceľovanie zdiferencovaných funkcií do čoraz zložitejších systémov, ktoré umožňujú narastanie psychickej činnosti, konania a správania. Tak napr. mozgová kôra postupne nadobúda schopnosť vykonávať čoraz rozmanitejšiu a náročnejšiu činnosť.

tags: #obdobie #staroby #psychicky #a #socialny #vyvin

Ďalšie články