
Vstup do dôchodkového veku a nárok na dôchodok sú dôležité míľniky v živote každého človeka. Slovenský dôchodkový systém je komplexný a prechádza neustálymi zmenami. Jednou z nedávnych zmien, ktorá ovplyvňuje výpočet dôchodku, je zavedenie rodičovského dôchodku. Okrem toho, obdobie starostlivosti o dieťa, počas ktorého rodič poberá rodičovský príspevok, má tiež vplyv na započítavanie rokov do dôchodku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto dvoch aspektoch, a to s prihliadnutím na legislatívne zmeny a praktické príklady.
Národná rada SR schválila dňa 5. októbra 2022 zákon č. 352/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Jednou z významných zmien, ktorú tento zákon priniesol, je zavedenie tzv. rodičovského dôchodku s účinnosťou od 1. januára 2023. Rodičovský dôchodok predstavuje nový prvok v systéme starobného dôchodkového zabezpečenia a jeho cieľom je zvýšiť dôchodky poberateľom starobných dôchodkov, ktorí vychovali deti.
Rodičovský dôchodok funguje na princípe prerozdelenia časti odvodov detí ich rodičom, ktorí poberajú starobný dôchodok. Konkrétne, rodičovský dôchodok sa vypočíta ako 1,5 % z jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa v roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorých bolo zaplatené poistné na starobné poistenie. To znamená, že výška rodičovského dôchodku závisí od príjmu dieťaťa, ktoré je dôchodkovo poistené na Slovensku.
Napríklad, ak sa posudzuje nárok na rodičovský dôchodok v roku 2024, suma rodičovského dôchodku sa určí ako 1,5 % z jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa v roku 2022.
Za rok 2023 Sociálna poisťovňa vyplatila poberateľom starobných dôchodkov rodičovský dôchodok jednorazovo, v úhrnnej sume za celý rok. Väčšina dôchodcov ho dostala vo výplatnom termíne v máji 2023.
Prečítajte si tiež: Zdaňovanie nemocenských dávok pre SZČO
Dôležité je, že nárok na rodičovský dôchodok a jeho výška sa posudzuje/prehodnocuje vždy k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.
Rodičovský dôchodok je výhodný najmä pre poberateľov dôchodkov, ktorí vychovali viac detí dôchodkovo poistených na Slovensku (pracujúcich alebo podnikajúcich na Slovensku, poistených v SP). Naopak, čím nižší vymeriavací základ bude mať dieťa, tým nižší rodičovský dôchodok budú mať jeho rodičia.
V prípade vlastného alebo osvojeného dieťaťa môže dieťa Sociálnej poisťovni oznámiť (do konca augusta predchádzajúceho kalendárneho roka), že rodičovi nemá vzniknúť nárok na rodičovský dôchodok vo vzťahu k tomuto dieťaťu. Naopak, ak dieťa do konca augusta nejakého roku vyhlási, že rodičovi má vzniknúť nárok na rodičovský dôchodok, rodičovi vznikne nárok na rodičovský dôchodok od 1. januára nasledujúceho roka.
Rodičovský dôchodok, ktorý dostáva rodič pracujúceho dieťaťa, nie je financovaný z odvodov jeho dieťaťa. Princíp výpočtu rodičovského dôchodku je síce taký, že rodičovský dôchodok je (zjednodušene) vo výške 1,5 % vymeriavacieho základu dieťaťa, ale to je len spôsob, ako sa určí výška rodičovského dôchodku. Ten sa nejako vypočítať musí. Pracujúci občan bude platiť odvody presne tak isto, ako platil doteraz.
Nie je podstatné, či poberateľ dôchodku bol, alebo nebol sporiteľom v II. pilieri. Suma rodičovského dôchodku sa vždy určí ako 1,5 % z jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov, ktoré malo dieťa v období 2 rokov dozadu a z ktorých bolo zaplatené poistné na starobné poistenie. Rovnako nie je podstatná skutočnosť, či dieťa je, alebo nie je sporiteľom v II. pilieri.
Prečítajte si tiež: Rodičovská starostlivosť a dôchodkové zabezpečenie
Výška budúceho starobného dôchodku dieťaťa vôbec nezávisí od toho, či jeho rodičia dostávajú rodičovský dôchodok.
Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov výpočtu rodičovského dôchodku:
Okrem rodičovského dôchodku je dôležité vedieť, ako sa započítava obdobie starostlivosti o dieťa, počas ktorého rodič poberá rodičovský príspevok, do doby dôchodkového poistenia.
Pre vznik nároku na starobný dôchodok je potrebné dosiahnuť dôchodkový vek a mať najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Dĺžka obdobia dôchodkového poistenia sa posudzuje podľa kalendárnych dní poistenia, ktoré Sociálna poisťovňa sčítava a prepočítava na výslednú dĺžku.
Popri obdobiach, kedy občan reálne pracuje a platí odvody, existujú aj tzv. náhradné obdobia, ktoré zákon uznáva, hoci nemusí ísť o klasický pracovný pomer. Typickým príkladom je osobná starostlivosť o dieťa v rozsahu určenom zákonom.
Prečítajte si tiež: Dôchodok a náhradné doby poistenia: Všetko, čo potrebujete vedieť
Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát, sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia. Štát platí poistné na dôchodkové poistenie napríklad za osoby, ktoré sa starajú o dieťa vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok.
To znamená, že obdobie, počas ktorého rodič poberá rodičovský príspevok a stará sa o dieťa do 6 rokov, sa mu započítava do doby dôchodkového poistenia.
Pri posudzovaní nároku na dôchodok a výšky dôchodku je dôležité, či sa do doby dôchodkového poistenia započítava aj doba štúdia.
Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO.
V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole, ak štúdium prebiehalo pred rokom 2004. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka.
V slovenskej praxi sa pod pojmom "odpracované roky" zvyčajne myslia roky dôchodkového poistenia. Nie každý mesiac v práci je automaticky započítaný a naopak, nie všetko, čo nevyzerá ako „práca“, je mimo systému.
Oficiálne sa dĺžka posudzuje podľa obdobia dôchodkového poistenia, nie podľa voľného pojmu odpracované roky. Preto môže mať človek s rovnakou dĺžkou kariéry rozdielny súčet, ak mal medzery bez poistenia alebo naopak obdobia, ktoré sa rátajú aj bez zárobku.
Súčet sa skladá z kalendárnych dní poistenia, ktoré Sociálna poisťovňa sčítava a prepočítava na výslednú dĺžku. Nepočíta sa „na celé roky“, ale presne podľa trvania, pričom krátke úseky sa kumulujú. Ak chcete vedieť, koľko vám chýba, pýtajte sa na dĺžku obdobia dôchodkového poistenia.
Dva prekryté úseky sa nezrátajú „dvojnásobne“. Dĺžka poistenia sa eviduje po dňoch. Každý deň, v ktorom poistenie trvalo, sa zarátava a následne sa všetky dni spočítajú. Krátke epizódy poistenia sa kumulujú a spolu vytvoria mesiace a roky.
Pri prerušení poistenia (napríklad ukončenie pracovného pomeru bez okamžitého nástupu inde) vzniká medzera, ktorá znižuje celkový súčet.
Ak ste pracovali v členskom štáte EÚ alebo v krajine, s ktorou má Slovensko uzavretú medzinárodnú dohodu o sociálnom zabezpečení, obdobia poistenia sa spravidla koordinujú. Dôležité je uchovávať si doklady z pracovných pomerov v zahraničí a včas si preveriť, ako sa budú obdobia komunikovať medzi inštitúciami.
Najistejšou cestou je nahliadnuť do osobného účtu poistenca v Sociálnej poisťovni alebo požiadať o oficiálnu informáciu o stave individuálneho účtu. Ak spozorujete nezrovnalosti, riešte ich hneď - či už prekryvy, chýbajúce odvody alebo nesprávne uvedené dátumy.
tags: #započítavanie #rokov #do #dôchodku #počas #rodičovského