
Odstúpenie z funkcie poslanca obecného zastupiteľstva je závažný krok, ktorý môže mať rôzne príčiny a právne dôsledky. Tento článok sa zameriava na analýzu dôvodov, ktoré vedú k odstúpeniu, a na právne aspekty s tým spojené, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
Obecné zastupiteľstvo je volený zastupiteľský zbor obce a zohráva kľúčovú úlohu v správe vecí verejných. Poslanci obecného zastupiteľstva majú právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe vecí verejných v obci na základe mandátu získaného vo voľbách. Akýkoľvek zásah do mandátu poslanca obecného zastupiteľstva spôsobuje zásah do jeho práv a povinností nadobudnutých v dôsledku získania mandátu.
Dôvody pre odstúpenie z obecného zastupiteľstva môžu byť rôzne a komplexné. Môžu zahŕňať osobné dôvody, ako sú zdravotné problémy, zmena bydliska alebo pracovné povinnosti, ktoré znemožňujú efektívny výkon funkcie. Ďalšie dôvody môžu byť politické, napríklad nesúhlas s politikou zastupiteľstva, strata podpory voličov alebo konflikty s ostatnými poslancami. V neposlednom rade môžu k odstúpeniu viesť aj právne dôvody, ako napríklad nezlučiteľnosť funkcie s iným zamestnaním alebo porušenie zákona.
Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) upravuje v § 25 ods. 2 prípady, kedy zaniká mandát poslanca. Jedným z týchto prípadov je aj vzdanie sa funkcie. Vzdaním sa funkcie poslanec stráca svoj mandát a s ním spojené práva a povinnosti.
Z hľadiska právnej istoty je dôležité, aby poslanec prejav svojej vôle vzdať sa funkcie vyjadril písomne a doručil ho starostovi obce. Obecné zastupiteľstvo (ani starosta obce) nemusí so vzdaním sa funkcie súhlasiť, nie je potrebné žiadne uznesenie a pod. Výkon funkcie končí dňom vzdania sa tejto funkcie (deň môže byť uvedený v písomnom oznámení), alebo ak tam deň nie je uvedený, dňom doručenia písomného oznámenia.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o obecné pozemky: Prehľad
Okrem vzdaní sa funkcie zákon o obecnom zriadení upravuje aj ďalšie dôvody zániku mandátu poslanca. Jedným z nich je neúčasť poslanca na zasadnutí obecného zastupiteľstva trvajúca jeden rok. Táto podmienka bola do zákona zavedená novelou s cieľom zamedziť interpretačným problémom a narúšaniu slobodného a nezávislého výkonu poslaneckého mandátu.
Opakujúci sa rozpor vzniká v tom, od kedy sa lehota jedného roka zakotvená v citovanom ustanovení počíta. Je potrebné vychádzať z prezentovanej premisy, teda že zánik mandátu poslanca je sankcia za porušenie jeho povinnosti zúčastňovať na zasadnutí obecného zastupiteľstva. Preto až prvým porušením tejto povinnosti mohlo dôjsť k začatiu plynutia lehoty, ktorej naplnenie znamená nastúpenie sankcie. Prvým porušením je tak nepochybne prvá neúčasť na zasadnutí zastupiteľstva.
Ak by predsa len prišlo k situácii, keď by poslancovi obecného zastupiteľstva bolo bránené vo výkone jeho mandátu, s argumentom, že jeho mandát zanikol, do úvahy prichádza jediná možnosť, a síce podanie žaloby o preskúmanie zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva podľa § 313 ods. 1 a nasl. Poslanec sa ako žalobca môže v takom prípade žalobou domáhať určenia, že jeho mandát poslanca obecného zastupiteľstva naďalej trvá.
Obecné zastupiteľstvo má v zmysle § 11 zákona o obecnom zriadení rozsiahle kompetencie, ktoré mu umožňujú rozhodovať o základných otázkach života obce. Medzi tieto kompetencie patrí schvaľovanie nariadení, rozpočtu, územného plánu a ďalších dôležitých dokumentov. Je však dôležité zdôrazniť, že obecné zastupiteľstvo musí pri výkone svojich kompetencií rešpektovať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy.
Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä sa uznáša na nariadeniach. Obsah samosprávnych funkcií obce je vymedzený v § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení. Pôsobnosť obecného zastupiteľstva ako jedného z orgánov obce je upravená v § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení.
Prečítajte si tiež: Spišská Belá: Bývanie pre seniorov
Obecné zastupiteľstvo nemôže svojvoľne rozširovať svoje právomoci na otázky, ktoré mu zákon nezveruje. Takéto konanie by bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Napríklad, ak by zákonodarca v podobe zákona o obecnom zriadení zveril obecnému zastupiteľstvu aj právomoc určovať pracovný úväzok starostu, bolo by to v ňom expressis verbis, t.j. výslovne, uvedené.
Ak uznesenie obecného zastupiteľstva nemá právotvorné účinky, preto neovplyvňuje právne postavenie osôb, spočívajúce v porušení ich vlastníckeho práva, nemôžu sa tieto fyzické osoby domáhať preskúmania predmetného uznesenia v konaní pred ústavným súdom.
Obecné zastupiteľstvo schvaľuje zmluvný prevod konkrétneho majetku, a z jeho uznesenia musí byť zrejmé, aký prevod sa schvaľuje, čo je predmetom prevodu, teda ktorá nehnuteľnosť, v prospech koho a za akú cenu. Obsahom uznesenia, schváleného obecným zastupiteľstvom, by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho zákona.
Funkcia hlavného kontrolóra je dôležitá pre zabezpečenie kontroly hospodárenia s majetkom obce a dodržiavania zákonnosti. Hlavný kontrolór je volený obecným zastupiteľstvom a je za svoju činnosť zodpovedný zastupiteľstvu.
Zákon o obecnom zriadení v § 18a ods. 8 taxatívnym výpočtom ustanovuje spôsoby zániku funkcie hlavného kontrolóra. Jedným zo spôsobov, je aj zánik výkonu funkcie hlavného kontrolóra vzdaním sa funkcie (§ 18a ods. 8 písm. a)). Keďže ide o zánik funkcie ex lege (zo zákona), obecné zastupiteľstvo (ani starosta obce) nemusí so vzdaním sa funkcie súhlasiť, nie je potrebné žiadne uznesenie a pod.
Prečítajte si tiež: Zmeny v komunálnej politike
Na hlavného kontrolória, ako zamestnanca obce, sa vzťahuje nie len Zákonník práce, ale aj zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Keďže vzdaním sa funkcie hlavného kontrolóra, zamestnanec prestal spĺňať tento predpoklad, je na mieste použiť výpovedný dôvod uvedený v § 63 ods. 1 písm. d) bod 1. Zákonníka práce, alebo skončiť pracovný pomer dohodou z tochto dôvodu.
Právo na samosprávu je realizované zastupiteľskou formou, t. j. voliči svoje práva nerealizujú priamo, ale prostredníctvom zvolených zástupcov. Vyhlásením výsledkov volieb zvolený kandidát nadobúda zároveň aj súbor práv a povinností spojený s výkonom funkcie, do ktorej bol zvolený.
tags: #obecne #zastupitelstvo #odstúpenie #dôvody