
Tento článok sa zameriava na definíciu oblasti ekonomiky telesnej kultúry, pričom zohľadňuje jej historický vývoj, súčasné chápanie a legislatívny rámec na Slovensku.
Kreatívny priemysel je na Slovensku relatívne nový pojem, ktorý Ministerstvo kultúry Slovenskej Republiky prvýkrát spomenulo v októbri 2010. Jeho definícia vychádza z Bruselskej konferencie Kreatívny, kultúrny priemysel - nový faktor rastu v EÚ?, ktorá sa konala v decembri 2007. Táto konferencia definovala kreatívny priemysel ako "viacvrstvový hospodársky segment, ktorý zahŕňa kultúrny priemysel už viac menej identifikovaný cez výtvarné umenie, herecké umenie, hudobné umenie, kultúrne dedičstvo a televízne a rozhlasové vysielanie, kinematografiu, audiovíziu, počítačové a konzolové hry, knižné vydavateľstvo vrátane reklamy, dizajnu a architektúry s prepojením na pridružené oblasti, ako napr. výroba hardvéru, mobilných telefónov, MP3 prehrávačov a pod."
Kreatívny priemysel mal v histórii niekoľko predchodcov a rôzne definície. Termín kultúrny priemysel bol zaužívaný Frankfurtskou školou v 30. a 40. rokoch 20. storočia, ktorá kritizovala spoločenské pomery v podmienkach industrializácie, monopolizácie a rastúceho významu technológií, ovplyvňujúcich aj kultúrny vývoj. Tieto negativistické názory na vzťah kultúry a kapitalistického podnikania pretrvávajú dodnes.
Začiatkom 60. rokov analýzy a výskumy ukázali, že proces komodifikácie nemusí viesť k degenerácii umeleckého prejavu, ale naopak, má priaznivé dôsledky pre priemyselné (alebo digitálne) výrobky a služby. Od 80. rokov termín kultúrny priemysel nadobúda pozitívny význam a začína byť používaný v akademických a zákonotvorných kruhoch.
V roku 2001 britský spisovateľ a mediálny manažér John Howkins popularizoval termín kreatívna ekonomika, ktorý aplikoval na 15 priemyslov a zahrnul do neho okrem umenia aj vedu a technológiu. Pojem kreatívna ekonomika sa používa na označenie širšej skupiny produktívnych oblastí, vrátane výrobkov a služieb kreatívneho priemyslu a zároveň produktov založených na inovácii.
Prečítajte si tiež: Príspevky pre ZŤP
Na podporu diskusie v Latinskej Amerike a Karibiku o prínosoch kreativity ako základného prvku ekonomického a sociálneho rozvoja, Inter-Americká Rozvojová Banka (IDB) zverejnila publikáciu Buitrago & Duque: The Orange Economy: An Infinite Opportunity (Oranžová ekonomika: Nekonečná príležitosť). Táto publikácia umožňuje lepší prehľad o doterajších, rozdielnych definíciách kreatívneho priemyslu. Autori uvádzajú, že keby takzvaná „oranžová ekonomika“ bola štátom, bola by to štvrtá najväčšia ekonomická svetová sila.
UNESCO označuje kultúrny a kreatívny priemysel ako „kultúrne vyjadrenie bez pridanej ekonomickej hodnoty; kultúrny priemysel vyrába a distribuuje kultúrne tovary a služby, ktoré majú v súčasnosti špecifické atribúty, použitie a účel, stelesňujú alebo zahŕňajú kultúrne vyjadrenie, bez ohľadu na ich prípadnú komerčnú hodnotu“. Konferencia Spojených národov pre obchod a rozvoj označila kreatívny priemysel ako „jadro kreatívnej ekonomiky a definovala ho ako cyklus produkcie výrobkov a služieb, ktoré používajú kreativitu a duševné vlastníctvo ako hlavný výstup. “Podľa definície WIPO je kreatívnym podnikaním to, ktoré sa venuje komerčnému zhodnoteniu tovarov a služieb, ktoré sú výsledkom duševnej tvorivej činnosti a nesú hodnoty.
Sociálny pojem v ekonomike nadobúda čoraz väčší význam. Súvisí to s potrebou riešiť spoločenské výzvy a podporovať inkluzívny rast. Sociálna ekonomika predstavuje súhrn aktivít, ktoré sú vykonávané nezávisle od štátnych orgánov a ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch definuje sociálny podnik ako dôležitú hnaciu silu inkluzívneho rastu, ktorý podporuje vysokú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť.
Subjektmi sociálnej ekonomiky môžu byť rôzne právne formy, ako napríklad:
Dôležité je, aby tieto subjekty neboli väčšinovo riadené štátnym orgánom, štát ich z väčšej časti nefinancoval, nevymenúval ani nevolil štatutárny orgán ani viac ako polovicu jeho členov a nevymenúval ani nevolil viac ako polovicu členov riadiaceho orgánu alebo dozorného orgánu.
Prečítajte si tiež: Viac o postihnutí tvárovej oblasti
Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2018, vytvára na Slovensku ucelenú reguláciu fungovania a podpory sociálnych podnikov. Tento zákon upravuje oblasť sociálnej ekonomiky a správu sektora sociálnej ekonomiky.
Sociálne podniky môžu pôsobiť v rôznych oblastiach, pričom napĺňajú spoločensky prospešné ciele nad rámec pracovnej integrácie či riešenia otázok zamestnanosti. Medzi tieto oblasti patria:
Ciele aktivít sociálnych podnikov sú rôznorodé a zamerané na riešenie spoločenských problémov:
Novelizovaný zákon o DPH taktiež obsahuje pojem „registrovaný sociálny podnik“. Podľa § 5 zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sa vymedzuje pojem sociálny podnik, ktorého definícia je inšpirovaná článkom 2 nariadenia (EÚ) č. Registrovaným sociálnym podnikom prináležia určité výhody, ako napríklad realizácia formou vyhradenej zákazky a iné.
Existujú rôzne druhy registrovaných sociálnych podnikov, ako napríklad integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo všeobecný registrovaný sociálny podnik. Identifikácia registrovaného sociálneho podniku je povinná, pričom používa označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo jeho skratku „r. s. p.“.
Prečítajte si tiež: Príčiny zmien tváre spojené s demenciou
Na Slovensku existuje viac ako 180 registrovaných sociálnych podnikov. Medzi príklady patria:
Zoznam registrovaných sociálnych podnikov je vedený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR).
Okrem vyššie uvedeného je potrebné splniť aj nasledovné kritériá, aby mohol byť subjekt považovaný za sociálny podnik:
Dôležitým aspektom sociálneho podnikania je zamestnávanie znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Podľa § 2 ods. 4. zákona č. 112/2018 Z. z. Napríklad, v integračnom podniku sa znížila podmienka zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb zo 40 % na 30 %.
Sociálny podnik bývania sa zameriava na zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania oprávneným osobám alebo prostredníctvom nájmu bytov týmto fyzickým osobám. Posudzuje sa to na základe percenta prenajímaných bytov.
Na Slovensku existujú subjekty, ktoré majú za úlohu koordináciu a podporu rozvoja sociálnej ekonomiky. Podľa § 26 ods. zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sú to najmä:
Sociálna ekonomika na Slovensku je postavená na troch základných pilieroch: legislatívne prostredie (zákon č. 112/2018 Z. z.), inštitucionálna podpora a finančná podpora (investičná a kompenzačná).
Od 1. januára 2019 sa uplatňuje znížená sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane nielen na ubytovacie služby, ale aj na tovary a služby dodávané registrovanými sociálnymi podnikmi, ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci. Novelizované znenie zákona o DPH odkazuje na § 3 zákona č. 112/2018 Z. z.