Obrátené dôkazné bremeno v daňovom konaní

Daňové konanie, hoci má svoje špecifiká, nie je výnimkou v požiadavke preukazovania sporných skutočností. Jednou z kľúčových otázok v tomto konaní je presun dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. V praxi sa totiž často stáva, že na daňový subjekt je kladená neprimeraná dôkazná povinnosť, ktorá presahuje rámec zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Základné povinnosti daňového subjektu

Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. To znamená, že daňový subjekt podáva daňové priznanie (tvrdí určité skutočnosti) a toto priznanie podloží príslušnými dokladmi (dôkazmi). Tým si splní svoju dôkaznú povinnosť.

Dôkazné bremeno a jeho prenos

Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť daňového subjektu v konaní preukázať svoje tvrdenia, z ktorých vyvodzuje priaznivé právne dôsledky vo svoj prospech. S týmto bremenom priamo súvisí aj jeho presun medzi správcom dane a daňovým subjektom. Pri prelievaní dôkazného bremena je kľúčové posúdenie skutočností významných pre správne skutkové a právne posúdenie práva uplatneného daňovým subjektom.

Spochybnenie dôkazov správcom dane

Ak má správca dane pochybnosti o vierohodnosti alebo úplnosti predložených dôkazov daňovým subjektom, nestačí, aby tieto pochybnosti iba deklaroval. Správca dane musí uviesť relevantné skutočnosti a dôvody, ktoré preukazujú, že daňový subjekt sa zapojil do podvodného konania alebo zneužil právo na odpočítanie DPH. Tento postup realizuje správca dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, a to kvalifikovanou a zdôvodnenou výzvou na odstránenie pochybností. Len realizáciou tohto postupu môže dôjsť k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane späť na daňový subjekt.

Výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku

Daňový poriadok v rámci ustanovenia § 46 ods. 5 stanovuje postup, ktorý musí správca dane dodržať, ak má pochybnosti o predložených dôkazoch. Daňový subjekt v zmysle uvedeného musí vedieť čomu čelí a prispôsobiť svoju procesnú stratégiu a predkladanie dôkazov konkrétnym ustanoveniam konkrétneho zákona. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Dôsledky preukázania pochybností správcom dane

Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

Odporúčania pre daňové subjekty

V tomto štádiu daňovej kontroly daňovým subjektom v zásade odporúčame počkať, či správca dane riadne preukáže daňový podvod alebo zneužitie práva. Niekedy je vhodné správcovi dane predložiť všetky doklady vopred, inokedy je zase výhodnejšie počkať na výzvy správcu dane a reagovať až dodatočne.

Dôkazné bremeno v kontexte daňových podvodov

S narastajúcim dôrazom na efektívny boj proti daňovým podvodom sa čoraz častejšie dostáva do popredia potreba vyvážiť oprávnenia správcu dane a ochranu práv daňového subjektu. Platí, že legitímny cieľ daňového konania musí byť dosahovaný primeranými prostriedkami. V tejto súvislosti považujeme za kľúčovú nielen právnu úpravu ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ale najmä jej praktické uplatnenie.

Nedostatky v činnosti správcu dane

Problém neoprávneného presunu dôkazného bremena však nie je len otázkou nesprávneho výkladu ustanovení Daňového poriadku, ale často aj dôsledkom nedostatočnej činnosti správcu dane pri zisťovaní skutkového stavu v dotknutom prípade.

Judikatúra Ústavného súdu SR

Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal otázkou dôkazného bremena v daňovom konaní. V jednom zo svojich uznesení uviedol, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Súčasne platí, že daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo na odpočítanie dane len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane, či neodvedenie dane.

Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku

Princíp "ne bis in idem" v daňovom a trestnom konaní

Zaujímavou problematikou je aj aplikácia zásady "ne bis in idem" (nie dvakrát za to isté) v kontexte daňových a trestných konaní. Táto zásada hovorí, že nikto nemôže byť dvakrát stíhaný za ten istý skutok. V praxi to znamená, že ak bol daňový subjekt už postihnutý v daňovom konaní za daňový delikt, nemôže byť za ten istý skutok stíhaný aj v trestnom konaní, a naopak.

Daňové trestné činy

V súvislosti s daňovým konaním je potrebné spomenúť aj daňové trestné činy. Medzi najčastejšie patria trestný čin skrátenia dane a poistného (§ 276 Tr. zák.), trestný čin neodvedenia dane a poistného (§ 277 Tr. zák.) a trestný čin daňového podvodu (§ 277a Tr. zák.). Trestný zákon pozná aj trestný čin marenia výkonu správy daní (§ 278a Tr. zák.).

Zodpovednosť konateľov spoločností

Otázka zodpovednosti konateľov spoločností za daňové delikty je tiež veľmi aktuálna. V prípade, že spoločnosť spácha daňový trestný čin, je potrebné skúmať, či konateľ konal v mene spoločnosti a či mu možno pričítať zavinenie.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a dôchodok

tags: #daňové #konanie #obrátené #dôkazné #bremeno