Príspevok štátu za voľby: Podmienky a kontroverzie

Účasť občanov vo voľbách je základným pilierom demokracie. V snahe motivovať voličov sa občas objavujú návrhy na finančné príspevky za účasť vo voľbách. Táto myšlienka však vyvoláva rozsiahle diskusie a otázky o jej opodstatnenosti, efektívnosti a možných negatívnych dopadoch.

Problémovosť finančného príspevku

Myšlienka finančného príspevku pre občanov za účasť vo voľbách je v Slovenskej republike vnímaná ako problematická. Odborníci sa obávajú, že takýto príspevok by mohol byť vnímaný ako snaha o ovplyvnenie volebného výsledku a presvedčenie väčšieho počtu voličov.

Volebný prah a kandidátne listiny

Pre úspech vo voľbách je kľúčové prekročiť tzv. uzatváraciu klauzulu, známu ako volebný prah, ktorý je na Slovensku stanovený na 5 % z celkového počtu platných hlasov voličov. Politické strany sa preto usilujú o rôzne stratégie, ako tento prah prekročiť. Jednou z nich je vytváranie koalícií, kde na spoločnú kandidátnu listinu umiestnia aj kandidátov iných politických strán. Zákon politické strany neobmedzuje v tom, koho na svoju kandidátnu listinu umiestnia, a môže ísť prakticky o kohokoľvek, sympatizantov či dokonca členov iných existujúcich politických strán.

V minulosti sme mohli zaznamenať podávanie kandidátnych listín tzv. predvolebných koalícií. Napríklad vo voľbách v roku 2020 hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA kandidovalo na spoločnej kandidátnej listine. Podobne hnutie OĽANO postupovalo aj vo voľbách v roku 2012, kedy sa uchádzalo o hlasy voličov pod názvom Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA).

Vyrovnávanie šancí alebo diskriminácia?

Vytváranie koalícií môže byť vnímané ako prostriedok vyrovnávania šancí, keďže menšie strany sa spojením môžu dostať do parlamentu. Na druhej strane, ak by do volebnej súťaže vstúpili samostatne, nemuseli by uspieť. Otázkou je, či je takýto postup spravodlivý voči stranám, ktoré do volebnej súťaže vstúpili samostatne.

Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie u mladých: Problém gramotnosti

Hnutie Slovensko a zmeny názvu

Diskusie o úpravách volebných zákonov sa vedú už dlhšie, no v politickom priestore vzbudzuje pozornosť aj iný krok - tentoraz z dielne Igora Matoviča (Hnutie Slovensko). Po novom totiž už nie je jeho hnutie len Slovensko, ale oficiálne nesie názov Hnutie Slovensko. Keď na jeseň 2023 Matovičovo hnutie prekvapivo odhodilo zaužívanú značku OĽaNO (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti) a prijalo meno Slovensko, spustilo to búrlivé reakcie verejnosti, médií aj iných politických subjektov. Nebola to totiž len ďalšia úprava skratky, ale priamo ôsmy rebranding od vzniku subjektu. Kritici upozorňovali, že politická strana si prisvojila názov celej krajiny, čo považovali za nevhodné a mätúce. Od tohto rozhodnutia neubehli ani dva roky a Matovičovci znovu menia názov. Kým donedávna bol v registri politických strán uvedený názov Slovensko, od 1. augusta figuruje hnutie už pod plným označením Hnutie Slovensko. Pre novinárov nejde o novinku - v médiách sa tento termín používal aj doteraz, aby bolo jasné, že ide o politickú stranu, nie o štát. „Išlo iba o technickú a administratívnu úpravu,“ okomentoval pre Aktuality hovorca hnutia Matúš Bystriansky.

Financovanie politických strán a volebný systém

Portál polemizuje aj o tom, či išlo v skutočnosti len o administratívnu úpravu alebo o taktickú hru. Ako totiž už dlhšie komunikuje Hlas, má v záujme viaceré zmeny volebného systému. Také jednoduché to však mať nebudú. Ešte donedávna síce stačila na podobnú zmenu obyčajná novela zákona, ale situácia sa skomplikovala začiatkom roka 2023. Medzi plánované zmeny okrem volebných obvodov by malo patriť napríklad aj rozdielne financovanie politických strán. To by spravilo najväčší škrt subjektom, ktoré by sa nedostali do parlamentu. Hnutia či strany, ktoré by to do parlamentných lavíc nedotiahli, by totiž na príspevok od štátu nemali nárok, píše Pravda. Návrh tiež predpokladá, že strany by pri parlamentných voľbách zaplatili kauciu vo výške 50 000 eur namiesto doterajších 17 000 eur a pri eurovoľbách 25 000 eur namiesto 1 700 eur. Avšak nie je jasné, aké ďalšie zmeny by Hlas mohol do volebného zákona implementovať, keďže už z minulosti vieme, že s názvom Slovensko mali problém. V tomto prípade sa ukazuje dobrý ťah Igora Matoviča. Hnutie Slovensko by sa totiž zaradilo do tej istej kategórie ako Progresívne Slovensko, čím odlišujú názov hnutia od názvu štátu. V konečnom dôsledku nepoužívali protiprávne názov ani doteraz, keďže v roku 2023 ministerstvo vnútra nenašlo dôvod názov Slovensko odmietnuť.

Odmena 500 eur za účasť vo voľbách

V súvislosti s motiváciou voličov sa objavila aj myšlienka odmeny 500 eur za účasť vo voľbách. Igor Matovič (Hnutie Slovensko) povedal, že na premiéra Ódora majú dve podmienky, ktoré, ak premiér splní, dostane zo strany hnutia podporu. Jednou z nich je aj táto odmena. Hlas-SD predložil návrh, ktorý smeruje cielene skupinám, ktoré sú najviac ohrozené. Raši podotkol, že úradnícka vláda má podľa Hlasu-SD tri zásadné úlohy. „Avšak, Hlas-SD podporí dobré návrhy úradníckej vlády, ale dôveru nepotrebuje, lebo nerobí program na štyri roky,“ povedal Raši.

Delegovanie členov do volebných komisií

Politické strany majú právo delegovať svojich zástupcov do volebných komisií. Oznámenie o delegovaní člena a náhradníka do okrskovej volebnej komisie doručí politická strana a petičný výbor za referendum starostovi obce (primátorovi mesta, starostovi mestskej časti) v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení referenda (do 24. Člen okrskovej volebnej komisie nemusí mať trvalý pobyt v obci, v ktorej vykonáva funkciu člena okrskovej volebnej komisie. V mene petičného výboru za referendum bude oznámenia o delegovaní členov volebných komisií podpisovať Mgr. Lehota na doručenie oznámenia sa končí uplynutím posledného dňa lehoty. V listinnej forme možno doručiť oznámenie o delegovaní člena osobne alebo prostredníctvom pošty. Ak politická strana alebo petičný výbor za referendum doručuje oznámenie prostredníctvom pošty, pre vznik členstva vo volebnej komisii je rozhodujúci dátum, kedy bolo oznámenie doručené. Elektronicky sa zasiela oznámenie o delegovaní člena a náhradníka do volebnej komisie ako sken. Členstvo vo volebnej komisii vzniká delegovaním člena do volebnej komisie (doručením oznámenia o delegovaní starostovi obce, resp. prednostovi okresného úradu, predsedovi štátnej komisie). Zložením zákonom predpísaného sľubu sa člen volebnej komisie ujíma svojej funkcie. Volebná komisia si na svojom prvom zasadaní určí zo všetkých členov komisie svojho predsedu a podpredsedu žrebom. Členstvo vo volebnej komisii zaniká dňom doručenia písomného oznámenia o odvolaní člena politickou stranou alebo petičným výborom za referendum, ktorý ho delegoval alebo doručením písomného oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi volebnej komisie, ktorej je členom. Predseda volebnej komisie povolá náhradníka, ak bol politickou stranou alebo petičným výborom za referendum náhradník v zákonnej lehote v oznámení určený.

Zabezpečenie poriadku vo volebnej miestnosti

V prípade narušenia poriadku vo volebnej miestnosti je predseda okrskovej volebnej komisie, v jeho neprítomnosti podpredseda komisie, povinný vyzvať člena okrskovej volebnej komisie, aby sa zdržal svojho konania. V prípade opakovaného narušenia poriadku vo volebnej miestnosti alebo neuposlúchnutia výzvy, predseda okrskovej volebnej komisie, v jeho neprítomnosti podpredseda komisie, požiada o pomoc orgány polície a informuje o tom prostredníctvom okresnej volebnej komisie štátnu komisiu.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť dôchodkového veku

Prečítajte si tiež: Riziká voľného času u mladých

tags: #obyčajní #ľudia #príspevok #štátu #za #voľby