Ochrana práce a nemocenské poistenie na Slovensku

Ochrana práce je systém opatrení, ktoré majú za cieľ zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné podmienky pre zamestnancov. Je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov a jej cieľom je prevencia pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. Nemocenské poistenie je zasa súčasťou sociálneho zabezpečenia, ktoré chráni zamestnancov v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ochrana práce ako súčasť sociálnej ochrany

V právnom poriadku Slovenskej republiky požívajú zamestnanci okrem základných ústavných práv a slobôd aj špecifické sociálne práva v rámci pracovnoprávnych vzťahov. Jedným z nich je právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré je zakotvené v článku 36 Ústavy SR. Právna úprava chráni sociálne práva zamestnancov v rámci pracovného pomeru, napríklad pri dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, tehotenstve, materstve a rodičovstve, zabezpečení v starobe, invalidite a zabezpečení pozostalých pri úmrtí zamestnanca.

Zákonník práce vo všeobecnej časti ustanovuje zásady, podľa ktorých sa ženám zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré zodpovedajú ich fyziologickým predpokladom a spoločenskej funkcii matky. Mladiství majú právo na zabezpečenie takých pracovných podmienok, ktoré umožnia ich telesný a duševný rozvoj. Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom.

Ochrana práce v medzinárodných dokumentoch a v práve EÚ

Ochrana zdravia vo vzťahu k práci je dôležitý preventívny nástroj. Pracovné prostredie má byť prispôsobené fyzickým a psychickým podmienkam pracovníkov. Medzinárodné dokumenty a právo EÚ upravujú ochranu práce všeobecne alebo konkrétne pre určitý typ práce.

Dokumenty OSN

• Svetová zdravotnícka organizácia (WHO): V roku 1948 Všeobecná deklarácia ľudských práv zakotvila právo na takú životnú úroveň, aby zaručila zdravie a blahobyt, právo na prácu, slobodnú voľbu zamestnania, slobodu združovať sa v odboroch a právo na zdravie.
• Pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966): Každý má právo na spravodlivé a bezpečné pracovné podmienky.

Medzinárodná organizácia práce (MOP)

MOP prijala viac ako 300 dohovorov, ktoré sa týkajú ochrany práce, napríklad:

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

• Dohovor číslo 130/1969 o zdravotnej starostlivosti a dávkach v nemocizdraví: Zabezpečuje dávky v prípade nemoci, nielen zdravotnú starostlivosť.
• Dohovor číslo 155/1981 o bezpečnosti a zdraví zamestnancov a pracovnom prostredí: Členské štáty majú prijať opatrenia, ktoré sú medzinárodnými skúsenosťami overené.
• Dohovor číslo 161/1985 o závodných zdravotných službách: Upravuje prevenciu v oblasti zdravotnej starostlivosti a orgány na kontrolu zdravia pracovníkov.

Európska únia

Proces európskej integrácie vychádza zo sociálnej podstaty, základom ktorej je zdravie. Dokumenty upravujúce ochranu práce v EÚ:

• Zmluva Európskeho spoločenstva (1997): Upravuje ochranu zdravia pre všetky činnosti v rámci spoločenstva a preventívne opatrenia.
• Charta základných práv EÚ (2000): Zakotvuje právo na preventívnu zdravotnú starostlivosť a na lekárske ošetrenie.
• Zmluva o Európskej únii z roku 1992: Upravuje ochranu ľudských práv a vysokú zamestnanosť.
• Európska sociálna charta (1961): Zakotvuje povinnosť štátu zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre tých, na ktorých sa z rôznych dôvodov zdravotné poistenie nevzťahuje a ktorí si ju nemôžu hradiť z vlastných prostriedkov.

EÚ vydala viac ako 300 smerníc, napríklad smernicu 89/391 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci a smernicu 89/654 upravujúcu pracoviská.

Základné pramene úpravy ochrany práce v právnom poriadku SR

Ak medzinárodný dokument upravuje určitý vzťah podstatne širšie ako je tomu v právnom poriadku SR, je nutné aplikovať právny poriadok medzinárodný. Základným dokumentom ohľadom ochrany práce je ústava, ktorá vychádza z listiny základných práv a slobôd. V čl. 36 je zakotvené právo na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. OP spadá do odvetvia pracovného práva.

• Zákonník práce (311/2001 Z. z.): Vo svojej 6. časti upravuje ochranu práce, povinnosti zamestnávateľa, práva a povinnosti zamestnanca.
• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci: Určuje pôsobnosť zákona, vymedzuje pojmy ako zamestanec, zamestnávateľ, prevencia, nebezpečenstvo, určuje povinnosti zamestnávateľa a práva a povinnosti zamestnanca.
• Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce: Upravuje inšpekciu práce prostredníctvom ktorej sa presadzuje ochrana zamestnancov, vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, práva a povinnosti inšpektora práce.
• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia: Stanovuje základné povinnosti zamestnávateľa čo všetko má zabezpečiť ohľadom ochrany zdravia, kladie dôraz na prevenciu, a jednotlivé práce sú kategorizované.
• Zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve: Upravuje organizáciu a výkon verejného zdravotníctva, podmienky ochrany verejného zdravia a charakteristiky determinantov zdravia, opatrenia orgánov štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, podmienky prevencie ochorení u ľudí, práva a povinnosti FO a PO pri ochrane verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru, sankcie za porušenie povinnosti na úseku verejného zdravotníctva.

Ochrana práce v Zákonníku práce

Ochrana práce je upravená v 6. časti Zákonníka práce. Je to systém opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Zlepšovanie pracovných podmienok a starostlivosť o OBZP sú neoddeliteľnou súčasťou pracovných povinností. OBZP je stav Pr. Podmienok , ktoré vylučujú a minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovných vzťahov. Všetky subjekty pracovnoprávnych vzťahov musia spolu spolupracovať pri vykonávaní opatrení ochrany práce. Zákonník práce upravuje povinnosti zamestnávateľa , ktorý je povinný sústavne zaisťovať OBZP, a vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečenia prevencie. Zvyšovať úroveň OBZP a prispôsobovať ich meniacim sa skutočnostiam. Naopak zamestnanci majú právo na zaistenie OBZP o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a prostredia. Zamestnanci sú povinný dbať o svoju bezpečnosť ako aj o osôb s ktorými ich práca súvisí. Inšpekcia práce je upravená samostatne v zákone o inšpekcii práce.

Odborové organizácie majú právo dozerať nad tým ako zamestnávateľ plní svoje povinnosti OBZP, preverovať pracovisko, či zamestnávateľ riadne vyšetruje pracovné úrazy a choroby z povolania, a zúčastňovať sa na ich vyšetrovaní, požadovať od zamestnávateľa aby odstránil nedostatkoch v prevádzke strojov, upozorniť na prácu nadčas a nočnú prácu, ktorá by ohrozovala OBZP, zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach OBZP.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

Subjekty spolupráce pri zabezpečovaní úloh v oblasti ochrany práce

Základnými subjektmi pri ochrane práce sú zamestnanec a zamestnávateľ, obaja sa zapajajú aktívne. Aj zamestnanec prostredníctvom odborových organizácii. Pojmy zamestnanec a zamestnávateľ sú upravené v zákonníku práce aj v zákone o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci.

Podľa tohto zákona zamestnanec je FO ,ktorá v pracovnoprávnom alebo v obdobnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu za mzdu alebo odmenu podľa jeho pokynov. A takisto zamestnancom je aj žiak učilištia, žiak odborného učilištia, žiak strednej školy pri praktickej vyučovaní alebo študent vysokej školy pri praktickej vyúčbe.

Zamestnávateľ je FO alebo PO, ktorá zamestnáva FO v pracovnoprávnom vzťahu, alebo v obdobnom vzťahu, uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilištia…..

Pracovnoprávny pomer vzniká pracovnou zmluvou, alebo dohodou o brigádnickej práci študenta. Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká, ak ďalej nie je ustanovené inak, dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku; zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.

Spôsobilosť FO mať práva a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch vzniká narodením. Nadobúdať práva a zodpovedať za povinnosti sa nadobúda 18 rokom života, dovtedy za ňho koná zástupca. Osobitnými skupinami zamestnancov sú tehotné ženy, dojčiace ženy, mladistvý a zamestnanci so zdravotným postihnutím. Zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorého volí za…

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku

Nemocenské poistenie a nárok na nemocenské dávky

Nárok na nemocenské (resp. nemocenskú dávku) upravuje § 33 až § 38 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

Podmienky nároku na nemocenské:

• Dočasná PN mu vznikla počas trvania nemocenského poistenia (t. j.
• Vyplatený za obdobie dočasnej PN (t. j. 462/2003 Z. z. zamestnancovi náhradu príjmu, a to za kalendárne dni (nie pracovné dni).
• Kalendárnych dní (vrátane) od vzniku dočasnej PN (t. j. napr. tejto PN maximálne za obdobie od 2.9.2020 do 11.9.2020 - vrátane.
• Zamestnanec skončí dočasnú PN napr. 1. do 3. 4. do 10. základu (napr. pre svojich zamestnancov od 1. základu).
• Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nem. nepretržite počas celého predchádzajúceho kalendárneho roka (napr. (napr. menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie podľa § 8 ods. 14.4.2020).
• Mesiaci, v ktorom vznikla dočasná PN.

Príklad na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej PN v roku 2020

Ján je zamestnancom spoločnosti XYZ už od 1.5.2012. 2.4.2020 bol dočasne uznaným PN, a to až do 10.4.2020.

• Určiť najprv rozhodujúce obdobie.
• Obdobím bude rok 2019.
• Počet kalendárnych dní, t. j.
• 3. deň, t. j.
• 9. deň, t. j. dni = 86,79429, t. j. spolu náhrada príjmu počas dočasnej PN = 106,60 €.

Poznámka: ak by dočasná PN trvala viac ako 10 dní, t. o dočasnej pracovnej neschopnosti“. I., II.+ II.a a IV. diel tohto potvrdenia, pričom:

• I. dodržiavania liečebného režimu.
• Zamestnávateľovi (II. a IV. (ak dočasná PN trvá viac ako 10 kalendárnych dní).
• Príplatok a či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení (napr. žiadne povinnosti. Ak dočasná PN zamestnanca trvá viac ako desať dní, t.
• Sociálnej poisťovne II. dni trvania dočasnej PN zamestnanca. (napr. zamestnávateľovi IV. liečebný režim určený lekárom. Zamestnávateľ má právo podľa § 9 ods.
• Práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN. dodržiavania liečebného režimu. súhlasu lekára, od uvedeného dňa mu podľa § 5 ods. 1 písm. liečebného režimu na základe ich podmienok. liečebného režimu.

Sú situácie, kedy sa chorý zamestnanec namiesto liečenia rozhodne prísť do práce. Ako v takej situácií môže zareagovať zamestnávateľ približujeme v článku Čo robiť, keď príde chorý zamestnanec do práce?

Minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre SZČO a DPO od roku 2025

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) od roku 2025 platia nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Poistné v novej výške za mesiac január následne po prvý raz zaplatia do 10. februára 2025. Nové minimálne poistné pre SZČO bude vo výške 237,02 €, maximálne dosiahne 5 214,49 €.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre SZČO a DPO sa od 1.

• Minimálne poistné pre povinne poistenú SZČO od 1. januára 2025 je 237,02 €.
• Maximálne poistné pre povinne poistenú SZČO je vo výške 5 214,49 €.
• Minimálne poistné pre DPO, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, je od 1.
• Poistné v novej výške sa platí do 10.

Minimálny vymeriavací základ sa na zamestnanca nevzťahuje. Podľa pracovnoprávnych predpisov zamestnávateľ je povinný odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n.

Zmena zdravotnej poisťovne a povinnosti samoplatiteľa

Zmenu zdravotnej poisťovne musíte oznámiť Vášmu zamestnávateľovi a to najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny. Pokiaľ ste osoba dobrovoľne nezamestnaná, tzv. samoplatiteľ bez zdravotného postihnutia, je minimálna výška preddavku na poistné od 01.01.2026 v sume 121,92 eur. Pre osoby so zdravotným postihnutím je minimálna výška preddavku v sume 60,96 eur.

Dlh na zdravotnom poistení a jeho riešenie

Nezaplatené zdravotné poistenie môže spôsobiť viac problémov, než sa na prvý pohľad zdá. Aj malý dlh sa časom zvyšuje o penále, a v krajnom prípade môže viesť až k exekúcii. Zdravotné poistenie je na Slovensku povinné - vzťahuje sa na každého od narodenia až do úmrtia, čo stanovuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

Ak však podnikáte, študujete po určitom veku alebo patríte medzi osoby bez príjmu, zdravotné poistenie si musíte hradiť sami. A práve v takýchto prípadoch treba byť opatrný - stačí zabudnúť navýšiť preddavok, zaplatiť neskoro alebo platbu vynechať, a dlh je na svete. Ďalej sa povinnosť platiť poistné týka osôb bez zdaniteľných príjmov - ide o ľudí, ktorí nepracujú, nepodnikajú, nie sú evidovaní na úrade práce a zároveň za nich neplatí poistné štát. Poistenie si musia hradiť aj študenti po dovŕšení 26.

Za tzv. štátnych poistencov (napr. deti, dôchodcov, evidovaných nezamestnaných) hradí štát poistné vo výške 36,57 € mesačne podľa zákona č. 580/2004 Z.

Za každý deň omeškania sa k dlžnej sume automaticky pripočítava penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy denne. Zároveň musíte aj naďalej platiť bežné poistné. Zdravotná poisťovňa má zákonnú povinnosť vymáhať dlh vrátane penále. Poisťovňa vás nemusí o vzniku dlhu informovať.

Riešenie dlhu na zdravotnom poistení

1. Zaplatiť dlh čo najskôr: Najjednoduchší spôsob je dlh čo najskôr zaplatiť. Ak nemáte potrebnú hotovosť, vyhnite sa rizikovým pôžičkám.
2. Splátkový kalendár: Ak dlh nezvládate uhradiť naraz, obráťte sa na poisťovňu so žiadosťou o splátkový kalendár.
3. Osobný bankrot: Ak máte viacero dlhov a nestíhate ich splácať, môže byť riešením osobný bankrot podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
4. Odstránenie tvrdosti zákona: Ak ste v ťažkej životnej situácii (napr. vážne zdravotné problémy, viaceré dlhy), môžete požiadať poisťovňu o odstránenie tvrdosti zákona, teda o odpustenie penále.

Dlh na zdravotnom poistení pri zakladaní živnosti

Dlhy na zdravotnom poistení môžu komplikovať vašu živnosť. Zdravotná poisťovňa sa o vašej novej živnosti dozvie automaticky z Registra právnických osôb. Rovnako ako pri zdravotnom, aj pri sociálnom poistení vám hrozí penále a exekúcia. Dlh na sociálnom poistení si môžete overiť cez e-Služby Sociálnej poisťovne.

Preddavky na zdravotné poistenie

Štát je platiteľom preddavkov (a tiež poistného) jednak za tzv. poistencov štátu (osoby taxatívne vymenované v § 11 ods.

Špecifické prípady platenia preddavkov

• Samostatne zárobkovo činná osoba v súbehu so zamestnaním: Preddavky sa neplatia.
• Príjmy z dividend: Príjmy z dividend oznamuje poistenec na tlačive "Oznámenie o príjmoch", z ktorých sa preddavky neplatia.
• Minimálny preddavok zamestnanec: Minimálny preddavok zamestnanec 4 % (14,20 eur) , zamestnávateľ 11 % (31,25 eur) zo sumy životného minima. Minimálny preddavok spolu 45,45 eur.

Osobitné sadzby poistného

• Zamestnanec s príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti: Pre zamestnanca, ktorý dosahuje príjmy aj z inej samostatnej zárobkovej činnosti (zdaniteľné podľa § 6 zákona o daniach z príjmov) je sadzba poistného 14 % z vymeriavacieho základu (7 %, ak je osobou so zdravotným postihnutím).
• Poistenec s príjmom z dividend: Pre poistenca, ktorý má príjem z dividend (zárobková činnosť podľa § 10b ods. 1 písm.

Príjmy zahrnuté do vymeriavacieho základu

• Príjmy zo závislej činnosti zdaňované podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods.
• Príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti zdaňované podľa §6 ods.
• Príjmy z kapitálového majetku zdaňované podľa § 7 ods. 1 písm. c), f) a h) a ods.
• Príjmy zdaňované podľa § 8 zákona o dani z príjmov, tzv. podiel na zisku, vyrovnací podiel a podiel na výsledku podnikania, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov okrem podielu na zisku akciovej spoločnosti alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu a okrem podielu na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na zisku, ktorý je oslobodený od dane z príjmov podľa osobitného (dividendy).

POZOR: Do vymeriavacieho základu sa započítavajú dividendy zo zisku z účtovného obdobia od 01.01.2011 do 31.12.2016.

Vymeriavací základ pre dobrovoľne nezamestnanú osobu

VZ osoby tzv. dobrovoľne nezamestnanej je jej príjem, ktorý podlieha dani z príjmov (podľa § 5 a 6 zákona o daniach z príjmov), dosiahnutý v rozhodujúcom období okrem vyňatých príjmov. Minimálny a maximálny vymeriavací základ za zamestnanca alebo zamestnávateľa nie je určený.

Splatnosť preddavkov

Preddavok za zamestnancov je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozčlenená na rôzne dni, preddavok je splatný v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac.

Platiteľ dividend je povinný vykázať celkovú výšku vyplatených dividend a preddavkov na poistné do 8 dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli dividendy vyplatené.

Povinnosti poistenca

Poistenec, ktorý nezaplatil zdravotnej poisťovni preddavok na poistné, resp. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.

Pokiaľ ste sa stali samoplatiteľom, máte povinnosť zdravotnej poisťovni túto zmenu oznámiť. pre preddavky je zákonom č. 580/2004 Z. z. Pokiaľ výška preddavku po tomto dátume nie je v aplikácii uvedená, preddavky neplatíte (napr. uveďte obdobie, za ktoré chcete preddavok uhradiť vo formáte RRRRMM (R je označenie roku a M je označenie mesiaca).

Špecifické príjmy a ich vplyv na preddavky

• Príjem z kapitálového majetku (napr.
• Príjem z ostatných príjmov (napr.

Výška preddavku pri účasti na štrajku

V prípade poistenca podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. z dôvodu jeho účasti na štrajku je určená výška preddavku v sume 0 Eur.

tags: #obzp #a #nemocenske #poistenie