Ochrana duševného vlastníctva na Slovensku: Komplexný prehľad

Duševné vlastníctvo je kľúčovým prvkom pre hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska. Ide o majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom tvorivého myslenia alebo tvorivej duševnej činnosti. Táto oblasť práva sa zaoberá ochranou diel, vynálezov, technických riešení, dizajnov, ako aj tovarov a služieb prostredníctvom ich označenia. Vzhľadom na rastúci význam inovácií a kreativity v digitálnej ére je ochrana duševného vlastníctva na Slovensku stále aktuálnejšia.

Čo je duševné vlastníctvo?

Duševné vlastníctvo predstavuje výsledok ľudskej tvorivosti a vynaliezavosti. Produkty ľudskej kreativity spoločne označujeme názvom predmety duševného vlastníctva. Ide o majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom tvorivého myslenia alebo tvorivej duševnej činnosti.

Duševné vlastníctvo rozdeľujeme do dvoch základných skupín:

1. Priemyselné vlastníctvo: Zahŕňa vynálezy, technické riešenia a dizajny. Tieto sú chránené právami na výsledky tvorivej duševnej činnosti, akými sú patenty, úžitkové vzory a dizajny.
2. Autorské právo a práva s ním súvisiace: Autorské právo chráni záujmy autorov literárnych, hudobných a iných umeleckých diel (napríklad obrazov, sôch a podobne). Medzi autorské diela sú zaraďované aj filmy, architektonické diela, mapy, technické výkresy.

Právna ochrana duševného vlastníctva

Duševné vlastníctvo podlieha právnej ochrane, ktorá zabezpečuje autorom, tvorcom a majiteľom týchto práv možnosť kontrolovať a využívať svoje diela a vynálezy. Právo duševného vlastníctva poskytuje nástroj, ako takýto nápad chrániť, komerčne ponúkať bezpečne ostatným a ďalej ho rozvíjať.

Na Slovensku existuje rozsiahla právna úprava, ktorá toto právne odvetvie reguluje. Právne predpisy prijaté na úrovni SR sú dostupné na právnom a informačnom portáli Slov-Lex. Medzi najdôležitejšie právne predpisy patrí:

Prečítajte si tiež: Povinnosť chrániť prírodu: Analýza

• Autorský zákon
• Zákon č. 185/2015 Z. z.
• Zákon č. 486/2013 Z. z.
• Vyhláška 490/2013 Z. z. Ministerstva financií SR zo 16. decembra 2013, ktorou sa vykonávajú ustanovenia zákona č. 486/2013 Z. z.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013, o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003.
• Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1352/2013, ktorým sa stanovujú formuláre podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/1020 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011.

Autorské právo

Autorské právo chráni diela z oblasti literatúry, umenia alebo vedy. Podľa § 3 ods. 1 Autorského zákona musí ísť o jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora, ktorý je objektívne vnímateľný zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia. Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého alebo vedeckého diela, ak spĺňa pojmové znaky diela.

Autorské právo nechráni myšlienku či nápad, ktoré viedli k vzniku diela, ale len samotné dielo. Autorský zákon v § 5 vymenúva, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva. Autorské právo sa neudeľuje v žiadnom osobitnom konaní, neregistruje sa. Platná slovenská právna úprava teda neobsahuje ustanovenia o vydávaní dokladov, potvrdení, či osvedčení, ktoré by dokazovali, resp. potvrdzovali autorstvo fyzickej osoby k určitému dielu, ani neurčuje orgán, ktorý by bol touto činnosťou poverený.

Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Určité osobitosti možno nájsť pri audiovizuálnom diele, počítačovom programe a databáze.

Audiovizuálne dielo

Na tvorbe audiovizuálneho diela sa podieľa zvyčajne viacero fyzických osôb, ktoré sú spoluautormi audiovizuálneho diela. Autorom audiovizuálneho diela je predovšetkým osoba zapísaná v Medzinárodnom zozname audiovizuálnych diel. Ďalšími autormi sú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo. Osoby, ktoré sú autormi audiovizuálneho diela, treba odlišovať od osoby, ktorá k audiovizuálnemu dielu vykonáva práva. Výkon práv k audiovizuálnemu dielu je totiž prenesený z tvorcov (autorov) na výrobcu originálu (producenta) audiovizuálneho diela. Z toho vyplýva, že majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca originálu audiovizuálneho diela (producent), ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene jednotlivo pre každý spôsob použitia audiovizuálneho diela.

Počítačový program

Počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme, použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení (napr. Príkazy a inštrukcie môžu byť vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Definícia počítačového programu zahŕňa aj programy, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvéru). Počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Na to, aby bol počítačový program autorskoprávne chránený, stačí, ak spĺňa podmienku tvorivosti, teda je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Žiadne iné kritériá na určenie autorskoprávnej ochrany počítačového programu sa neuplatnia. Autor počítačového programu udeľuje na jeho použitie súhlas prostredníctvom uzavretia licenčnej zmluvy. Počítačové programy majú jednak osobitnú úpravu výnimiek a obmedzení (§ 89), a jednak sa na ne môžu aplikovať niektoré ďalšie všeobecné výnimky a obmedzenia majetkových práv (napr.

Prečítajte si tiež: Preukazy osôb so zdravotným postihnutím

Kto je autor?

Autorom diela je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila (§ 13). Pri určení autora sa vychádza z predpokladu autorstva, podľa ktorého fyzická osoba, ktorej meno, priezvisko alebo meno a priezvisko (ďalej len „meno") je uvedené na diele alebo vo vzťahu k dielu obvyklým spôsobom ako označenie autora, sa považuje za autora diela, ak nie je preukázaný opak. To platí aj vtedy, keď je dielo označené pseudonymom, ak nie sú nijaké pochybnosti o totožnosti autora. Pri tvorbe jediného diela môže vzniknúť spoluautorstvo (§ 15) dvoch alebo viacerých osôb (pokiaľ nie je možné od seba odlíšiť tvorivé vklady jednotlivých autorov a použiť ich ako samostatné diela).

Ako vzniká autorské právo?

Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami (§ 16). Nie je pritom rozhodujúca jeho podoba, obsah, kvalita, účel alebo forma vyjadrenia. Nezáleží ani na miere dokončenia diela (ak časť spĺňa pojmové znaky diela, je chránená aj len táto časť, resp. vývojová fáza diela).

Ktorákoľvek fyzická osoba sa môže sama rozhodnúť, že vlastnou tvorivou duševnou činnosťou vytvorí dielo a stane sa tak jeho autorom. Takejto fyzickej osobe vzniká autorské právo k dielu momentom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.

Zamestnanecké dielo

Pri zamestnaneckom diele je autorom zamestnanec, teda osoba pracujúca pre určitého zamestnávateľa. Zamestnanecké dielo je také dielo, ktoré vzniklo z dôvodu, že zamestnanec si jeho vytvorením plní povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu (napr. služobného alebo štátnozamestnaneckého vzťahu) - napr. v pracovnej zmluve má zamestnanec v rámci popisu práce uvedenú literárnu alebo publikačnú činnosť. Zamestnaneckým dielom sa rozumie aj dielo, ktoré vytvoril autor, aby si splnil povinnosti vyplývajúce mu z členstva v orgánoch právnickej osoby. Právnická osoba, členom orgánu ktorej je autor, sa potom chápe ako zamestnávateľ. Hoci v pozícii autora je pri zamestnaneckom diele zamestnanec, autorský zákon priznáva výkon majetkových práv autora zamestnávateľovi, pokiaľ sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom - autorom inak.

Školské dielo

K vytvoreniu autorskoprávne chránených diel dochádza aj v prostredí školy. Deti, žiaci alebo študenti tvoria školské diela (napr. Škola vynaloží určité náklady (poskytne nástroje, zariadenie, energie atď.), čím pomôže žiakovi alebo študentovi vytvoriť dielo a on ako autor je následne na návrh školy povinný uzavrieť so školou nevýhradnú a bezodplatnú licenčnú zmluvu. Licenčná zmluva slúži škole, aby mohla školské dielo použiť spôsobom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný. Keďže licenčná zmluva, ktorú uzatvára autor so školou je nevýhradná, autor môže ďalej k svojmu školskému dielu uzatvárať licenčné zmluvy, a to aj za odmenu (t.j. autor školského diela môže udeliť tretej osobe odlišnej od školy súhlas, že môže použiť jeho dielo a môže si dohodnúť za takéto použitie aj odmenu).

Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v práci

Osobnostné a majetkové práva autora

Osobnostné práva autora sú neprevoditeľné, to znamená, že autor tieto práva nemôže previesť na inú osobu ani sa ich nemôže vzdať. Ani po smrti autora si však nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu. Dielo možno použiť len takým spôsobom, ktorý neznižuje jeho hodnotu. Tiež je nutné uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo. Po smrti autora sa ochrany autorského práva - tzv. postmortálnej ochrany, môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba (definíciu blízkej osoby v právnom zmysle obsahuje § 116 Občianskeho zákonníka), dedič, príslušná profesijná komora alebo príslušná právnická osoba združujúca autorov (napr. komora architektov alebo organizácia kolektívnej správy). Autor môže so svojimi osobnostnými právami disponovať len v obmedzenej miere, a to udeliť súhlas používateľovi svojho diela na zásah do svojich osobnostných práv (napr. na to, aby používateľ dielo spracoval sa často vyžaduje aj zásah do diela, t.j. do autorovho osobnostného práva na nedotknuteľnosť diela).

Autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Autorovi prináleží aj právo na odmenu. Majetkové práva autora udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú, autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu. Tak ako osobnostné práva, aj majetkové práva autora sú neprevoditeľné a nemožno sa ich vzdať. Jedinou možnosťou dispozície je teda udelenie licencie (licenčnou zmluvou).

Trvanie autorských práv

Osobnostné práva autora trvajú len počas jeho života a zanikajú smrťou (§ 18 ods. 3). Ak bolo dielo zverejnené pod pseudonymom, alebo ak ide o anonymné dielo, trvajú majetkové práva 70 rokov po zverejnení tohto diela. To platí len v prípade, ak totožnosť autora nie je známa. Po uplynutí tejto doby sa dielo stáva voľným dielom (§ 9) (ang. Public domain), čo znamená, že používateľ nie je povinný získať súhlas na použitie diela, ani uhradiť odmenu.

Zákonné licencie

Bez súhlasu autora možno dielo použiť v prípade, ak ide o použitie na základe tzv. Zákonné licencie predstavujú výnimky a obmedzenia z práva autora na udelenie súhlasu na použitie diela. Za použitie diela na základe zákonnej licencie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu, v niektorých prípadoch však autorovi patrí tzv. Uplatnenie zákonných licencií je možné len za súčasného splnenia podmienok tzv. trojkrokového testu. Na to, aby bolo možné použiť zákonnú licenciu musia byť uvedené podmienky v každom jednotlivom prípade naplnené kumulatívne, to znamená spoločne. Ak by čo len jedna z podmienok nebola splnená, zákonnú licenciu nemožno uplatniť. V prípade zamestnaneckého diela (§ 90 vykonáva majetkové práva autora k tomuto dielu zo zákona zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak.

Osirelé dielo a obchodne nedostupné dielo

• dielo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou iného diela, napr.
• čiastočne osirelé dielo, prvýkrát vydané alebo odvysielané v niektorom členskom štáte EÚ, ktorého autora nemožno určiť, alebo, ak bol určený, nemožno ho nájsť ani napriek dôslednému vyhľadávaní a je uložené v zbierkach vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií alebo v zákonnom depozitári. Smernica a Autorský zákon stanovuje zákonnú výnimku z povinnosti získať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a sprístupňovanie osirelého diela verejnosti (§ 51). Osirelé dielo tak môžu bez súhlasu nositeľa práv použiť knižnice, múzeá, galérie, archívy, školy, ale aj verejnoprávny vysielateľ či Slovenský filmový ústav, avšak výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme. Zákon súčasne chráni práva autora, ktorý má právo kedykoľvek ukončiť status osirelého diela a nárokovať si primeranú odmenu od používateľa svojho diela. Na základe pravidla tzv. vzájomného uznávania statusu osirelého diela je dielo, ktoré sa považuje za osirelé v niektorom členskom štáte EÚ, uznané za osirelé aj v ostatných členských štátoch.
• Inštitút obchodne nedostupného diela upravuje § 12 Autorského zákona. Za obchodne nedostupné diela sa považujú slovesné diela vyjadrené v písomnej forme, najmä knihy, časopisy a noviny (a obdobne fotografické diela a diela výtvarného umenia, ktoré sú súčasťou takéhoto diela alebo sú s ním spojené), ktoré sú autorskoprávne chránené, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch, nie je ich teda možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (medzi tradičné obchodné kanály nespadá kúpa použitej veci podľa Občianskeho zákonníka, t.j. „kúpa z druhej ruky", napr. predaj v antikvariáte či na burze).

Práva súvisiace s autorským právom

Tieto práva patria medzi práva súvisiace s autorským právom, t.j. týkajú umeleckých výkonov (napr. spevákov, tanečníkov, hudobníkov, hercov), zvukových záznamov (napr. záznam piesne na zvukovom CD), audiovizuálnych záznamov (napr. Práva výkonných umelcov sa týkajú umeleckých výkonov výkonných umelcov (napr. speváci, tanečníci, herci, hudobníci a pod.), t.j. tvorivých vyjadrení (vykonania) diel v rôznych umeleckých podob.

Priemyselné práva

Medzi priemyselné práva patria najmä ochranné známky, priemyselné vzory (dizajn), patenty a úžitkové vzory a slúžia na ochranu brandu, dizajnu alebo unikátnej technológie. Ochrana priemyselných práv bola v minulosti často podceňovaná a riešila sa až na poslednú chvíľu; to predstavuje v mnohých prípadoch problém, pretože sa uplatňuje princíp „kto skôr príde, ten skôr registruje priemyselné vlastníctvo“.

Ochranné známky

Ochranné známky predstavujú dôležitý nástroj na ochranu identifikácie a reputácie značky na trhu. Registrácia ochrannej známky teda predstavuje kľúčový krok pre ochranu značky a zabezpečenie jej unikátnej identity na trhu. Po zaregistrovaní ochrannej známky, toto označenie nemôže, bez udelenia predchádzajúceho súhlasu od vlastníka ochrannej známky, používať nikto iný okrem jej vlastníka. Ochranná známka môže byť zaregistrovaná pre jedného podnikateľa ako individuálna ochranná známka alebo pre skupinu podnikateľov ako kolektívna ochranná známka. Takouto ochrannou známkou môžu byť slová, akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť, číslice, obrázky, tvary alebo ich kombinácie, ktoré môžu odlíšiť váš výrobok od výrobku iného podnikateľa.

O zápis ochrannej známky sa žiada prostredníctvom prihlášky zverejnenej Úradom priemyselného vlastníctva (ďalej len „Úrad"). Po jej podaní Úrad preskúma, či prihláška spĺňa všetky potrebné náležitosti. Ak tieto náležitosti spĺňa, zverejní prihlášku v Úradnom Vestníku, čím začína plynúť 3 mesačná lehota na podanie námietok proti prihláške. Ochranná známka platí po dobu 10 rokov, ale počíta sa už odo dňa podania prihlášky. Poplatok za podanie žiadosti o registráciu ochrannej známky predstavuje pri individuálnej kolektívnej známke do troch tried tovarov a služieb 166 €, pri kolektívnej ochrannej známke 332 €. Za každú ďalšiu triedu tovarov sa poplatok zvyšuje o 20 €. Ochrannú známku s platnosťou pre územie všetkých členských štátov EÚ si môžete zaregistrovať na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

Patenty a úžitkové vzory

Patent alebo úžitkový vzor (tzv. Aby patent alebo úžitkový vzor dokázal poskytnúť očakávanú ochranu, je potrebné nastaviť správnu patentovú stratégiu, spracovať patentové rešerše a pripraviť patentové prihlášky. To si vyžaduje kombináciu špičkových právnych kapacít kombinovaných s technickou a praktickou skúsenosťou patentových zástupcov.

Porušovanie práv duševného vlastníctva

K porušeniu práva duševného vlastníctva najčastejšie dochádza v prípadoch, keď niekto použije tento majetok nehmotnej povahy bez súhlasu autora, tvorcu, či majiteľa duševného vlastníctva. Častým prípadom porušovania práv duševného vlastníctva je falšovaný a pirátsky tovar, ktorého rozsah sa neustále zvyšuje. Priamo ovplyvňuje hospodárske a sociálne vzťahy a predstavuje hrozbu nielen pre národné ekonomiky a medzinárodné trhové prostredie, ale aj pre zdravie a bezpečnosť ľudí, nakoľko sa stále viac orientuje na výrobky dennej spotreby (potraviny, lieky, hračky, kozmetika a pod.). Výroba falzifikátov tiež spôsobuje deformáciu trhového prostredia, keďže ohrozuje konkurenciu zaplavením trhu lacným tovarom a poškodzovaním domácich výrobcov. Okrem toho je rozšíreným problémom porušovanie autorského práva, predovšetkým na internete (napr. sprístupňovanie hudby, filmov, kníh a pod.

Aktuálnou výzvou pre právo duševného vlastníctva je najmä schopnosť reagovať na požiadavky digitálnej éry, kde tradičné koncepcie čelia novým problémom.

Medzirezortná komisia pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu

Koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu zabezpečuje Medzirezortná komisia pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu. Členmi sú zástupcovia jednotlivých ministerstiev, generálnej prokuratúry SR a Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Najčastejšie prípady porušovania práv duševného vlastníctva riešené na súdoch na Slovensku

• Porušenie autorských práv: Neoprávnené kopírovanie, šírenie a používanie autorských diel (knihy, hudba, filmy, softvér) bez súhlasu autora alebo vlastníka práv. Obchádzanie technologických ochranných opatrení (napr. DRM) na elektronických súboroch. Autorské pirátstvo a falšovanie audiovizuálnych diel, ktoré vedie k súdnym sporom a sankciám.
• Porušenie ochranných známok a falšovanie tovarov: Falšovanie značkového tovaru v odvetviach odevov, obuvi, kozmetiky a ďalších, čo spôsobuje miliónové škody štátu aj podnikateľom. Neoprávnené používanie alebo napodobňovanie registrovaných ochranných známok na trhu. Spolupráca s colnou správou a orgánmi činnými v trestnom konaní pri zadržiavaní falzifikátov.

Súdne konania často vznikajú aj medzi firmami, kde ide o porušenie licenčných zmlúv, plagiátorstvo alebo nelegálne šírenie obsahu online. V posledných rokoch rastie aj počet sporov súvisiacich s digitálnym prostredím, vrátane “ukradnutých” doménových mien, sociálnych sietí a nelegálneho streamovania.

Presadzovanie práv duševného vlastníctva colnými orgánmi

Colné orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní práv duševného vlastníctva, najmä pri tovare pod colným dohľadom. Právne predpisy upravujúce túto oblasť sú:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003.
• Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1352/2013 zo 4. decembra 2013, ktorým sa stanovujú formuláre podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.
• Zákon č. 486/2013 Z. z. z 29. novembra 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.
• Vyhláška 490 MF SR zo 16. decembra 2013, ktorou sa vykonávajú ustanovenia zákona č. 486/2013 Z. z.

Oprávnená osoba (držiteľ práv duševného vlastníctva) môže požiadať Finančné riaditeľstvo SR o prijatie opatrenia colnými orgánmi, ak má podozrenie, že dochádza k porušovaniu jej práv. Žiadosť sa podáva:

• písomne alebo elektronicky; ak sa žiadosť podáva elektronicky, treba ju doplniť písomne najneskôr do troch pracovných dní. Na žiadosti, ktoré neboli takto doplnené v tejto lehote, sa neprihliada (§ 13 ods. 1 zákona č.
• prostredníctvom formulára podľa čl. 6 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 [nové okno]; žiadosť musí obsahovať informácie, ktoré sa v nej vyžadujú (políčka označené * sú povinné a musia sa vyplniť, označenie + znamená, že aspoň jedno z týchto políčok je potrebné vyplniť).
• v štátnom jazyku, pričom ak je žiadosť podaná v inom jazyku ako v štátnom jazyku, k žiadosti sa pripojí jej úradne osvedčený preklad do štátneho jazyka (§ 13 ods. 2 zákona č.
• v dvoch vyhotoveniach (čl. 2 nariadenia (EÚ) č.
• spolu s dokladmi poskytujúcimi dôkaz, že žiadateľ je oprávnený podať žiadosť (čl. 6 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č.
• spolu s dokladom o oprávnení osoby vystupovať ako zástupca, ak žiadateľ podáva žiadosť prostredníctvom zástupcu (čl. 6 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č.
• spolu so zoznamom práv alebo práva duševného vlastníctva, ktoré sa majú presadzovať (čl. 6 ods. 3 písm. e) nariadenia (EÚ) č.
• spolu s informáciami nevyhnutnými na to, aby colné orgány mohli ľahko identifikovať predmetný tovar (čl. 6 ods.3 písm. h) nariadenia (EÚ) č.

Finančné riaditeľstvo SR do tridsiatich pracovných dní od doručenia žiadosti oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí žiadosti (čl. 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 [nové okno]). Finančné riaditeľstvo SR pri schvaľovaní žiadosti určí lehotu, počas ktorej majú colné orgány SR prijať opatrenie. Táto lehota začína plynúť dňom, ktorým nadobúda účinnosť rozhodnutie o schválení žiadosti a jej trvanie neprekročí jeden rok odo dňa nasledujúceho po dátume prijatia (čl. 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 [nové okno]).

Od 13. decembra 2021 je možné všetky „Žiadosti o prijatie opatrenia pod colným dohľadom“ (Application for action) (ďalej len „AFA“) podávať a spravovať elektronicky cez IP Enforcement Portal (ďalej len „IPEP“). Dňa 12. septembra 2024 bolo zverejnené vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/2399, ktoré upravuje používanie formulárov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi. Toto nariadenie nadobudlo účinnosť 3. októbra 2024. Od tohto dátumu je potrebné podávať všetky žiadosti o prijatie opatrenia, zmeny alebo predĺženia výlučne elektronicky cez portál IP Enforcement Portal (IPEP). Používatelia môžu žiadosti podpísať buď digitálne, alebo fyzicky.

Prijatie opatrenia na domácom trhu

Oprávnená osoba môže požiadať Finančné riaditeľstvo SR (§ 3 ods. 2 zákona č. 486/2013 [nové okno]) o prijatie opatrenia na domácom trhu:

• písomne alebo elektronicky; ak sa táto žiadosť podáva elektronicky, treba ju doplniť písomne najneskôr do troch pracovných dní. Na žiadosť, ktorá nebola doplnená v tejto lehote, sa neprihliada (§ 3 ods. 2 zákona č.
• na tlačive, ktorého vzor je ustanovený v prílohe č.1 k vyhláške č. 490/2013 Z.
• v štátnom jazyku (§ 3 ods. 5 zákona č. 486/2013 [nové okno]), pričom ak je žiadosť podaná v inom jazyku ako v štátnom jazyku, k žiadosti sa pripojí jej úradne osvedčený preklad do štátneho jazyka (§ 13 ods. 2 zákona č.
• v dvoch vyhotoveniach (§ 3 ods. 2 zákona č.
• spolu s dokladom, ktorým sa preukazuje, že žiadateľ je oprávnenou osobou (§ 3 ods. 3 písm. a) zákona č.
• spolu s dokladom preukazujúcim oprávnenie konať ako zástupca, ak sa žiadosť podáva prostredníctvom zástupcu (§ 3 ods. 3 písm. b) zákona č.

Ak žiadosť o prijatie opatrenia na domácom trhu spĺňa všetky náležitosti, Finančné riaditeľstvo SR vyznačí schválenie žiadosti na oboch vyhotoveniach žiadosti o prijatie opatrenia na domácom trhu. Schválená žiadosť o prijatie opatrenia na domácom trhu sa považuje za vykonateľné rozhodnutie (§ 4 ods. 1 zákona č. 486/2013 [nové okno]). Colné úrady prijímajú opatrenia na domácom trhu počas dvoch rokov odo dňa vydania rozhodnutia. Na základe žiadosti držiteľa rozhodnutia možno túto dobu predĺžiť o ďalšie dva roky, a to aj opakovane (§ 4 ods. 2 zákona č. 486/2013 [nové okno]). Žiadosť o predĺženie doby uplatňovania rozhodnutia sa podáva na tlačive, ktorého vzor je ustanovený v prílohe č. 2 k vyhláške č. 490/2013 Z. z. [nové okno] Finančné riaditeľstvo vydá rozhodnutie do 30 pracovných dní odo dňa podania žiadosti o prijatie opatrenia na domácom trhu (§ 4 ods. 7 zákona č.

tags: #ochrana #duševného #vlastníctva #na #Slovensku