Sociálne Podnikanie a Ochrana Životného Prostredia na Slovensku: Príklady a Legislatívny Rámec

Sociálne podnikanie sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou slovenskej ekonomiky, pričom spája ekonomické ciele so sociálnym dopadom a ochranou životného prostredia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o sociálnom podnikaní na Slovensku, jeho legislatívnom rámci, príkladoch dobrej praxe a výzvach, ktorým čelia sociálne podniky.

Čo je Sociálna Ekonomika?

Sociálna ekonomika predstavuje novú oblasť ekonomických aktivít, pre ktoré je charakteristické prepájanie ekonomických a sociálnych cieľov. Na rozvoji sociálnej ekonomiky sa podieľate, ak popri podnikaní vykonávate aktivity, ktoré spadajú do kategórie spoločenská zodpovednosť. V praxi to znamená, že sa staráte o svojich zamestnancov, správate sa eticky, minimalizujete negatívny dopad svojej činnosti na životné prostredie, podporujete miestnu komunitu.

Stále však platí, že ste bežným podnikateľom, nie ste subjektom sociálnej ekonomiky, pretože vašim primárnym cieľom je maximalizácia zisku. Ak máte silnú motiváciu (možno vlastný príbeh), vidíte príležitosti a veríte svojej myšlienke, môžete to zmeniť na sociálne podnikanie a primárne sledovať dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu.

Legislatívny Rámec Sociálneho Podnikania na Slovensku

Základným kameňom pre rozvoj sociálneho podnikania na Slovensku je zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto legislatíva si kladie za cieľ vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie pre sociálne podnikanie, vniesť poriadok do terminológie a regulácie, odstrániť prekážky brániace rozvoju sociálnej ekonomiky, vytvoriť systém podpory a stanoviť pravidlá na zamedzenie zneužívania štatútu sociálneho podniku.

Základné piliere sociálnej ekonomiky na Slovensku:

1. Legislatívne prostredie (zákon č. 112/2018 Z. z.).
2. Finančná podpora (investičná a kompenzačná).

Právne formy sociálneho podnikania

Zákon umožňuje zvoliť si rôzne právne formy podnikania. Sociálne podnikať môžete ako fyzická osoba - podnikateľ, ktorá je zamestnávateľom, družstvo alebo obchodná spoločnosť, či už je to spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť. Najdôležitejšie však je, aby ste si najskôr zadefinovali cieľ sociálneho podnikania a potom si zvolili právnu formu sociálneho podniku. Ak budete mať jasný cieľ, ľahšie nájdete cestu k jeho naplneniu.

Prečítajte si tiež: Povinnosť chrániť prírodu: Analýza

Registrovaný sociálny podnik

Aby sa subjekt, ktorý spĺňa atribúty sociálneho podniku, mohol stať registrovaným sociálnym podnikom, musí o registráciu požiadať. Priznaním štatútu registrovaného sociálneho podniku získava subjekt osvedčenie od štátu (MPSVR SR) o tom, že spĺňa všetky zákonom dané podmienky na priznanie takéhoto štatútu a môže vykonávať hospodársku činnosť ako registrovaný sociálny podnik. Registrovaným sociálnym podnikom prináležia len určité výhody, napríklad realizácia formou vyhradenej zákazky.

Registrovaný sociálny podnik je jedným z aktívnych nástrojov politiky zamestnanosti na Slovensku. Je to jedna z foriem zamestnateľnosti ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Druhy registrovaných sociálnych podnikov:

• Integračný sociálny podnik.
• Sociálny podnik bývania.
• Všeobecný registrovaný sociálny podnik.

Rôzne druhy sociálnych podnikov sa odlišujú v napĺňaní ich sociálneho vplyvu. V prípade integračného sociálneho vplyvu ide napr. o zamestnávanie znevýhodnených osôb. Všeobecný registrovaný sociálny podnik ho napĺňa poskytovaním akejkoľvek spoločensky prospešnej služby.

Spoločensky prospešné služby podľa zákona NR SR č. 112/2018 Z.z.:

a) poskytovanie zdravotnej starostlivosti,

b) poskytovanie sociálnej pomoci a sociálnych služieb,

Prečítajte si tiež: Preukazy osôb so zdravotným postihnutím

c) uskutočňovanie, ochrana a podpora ľudských práv a základných slobôd,

d) vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry,

e) ochrana životného prostredia a ochrana spotrebiteľa,

f) ochrana kultúrneho dedičstva,

g) tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,

Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v práci

h) podpora regionálneho rozvoja a zamestnanosti,

i) zabezpečovanie bývania,

j) poskytovanie finančných prostriedkov subjektom sociálnej ekonomiky na vykonávanie spoločensky prospešnej služby podľa písmen a) až i).

Integračný sociálny podnik

Integračný podnik je verejnoprospešný podnik, ktorý svojou činnosťou napĺňa spoločensky prospešnú službu podpora regionálneho rozvoja a zamestnanosti. Musí zamestnávať najmenej 30 % znevýhodnených alebo zraniteľných osôb v pracovnom pomere, ktorého minimálny rozsah je uvedený v zákone č. 112/2018 Z. z.

Všeobecný registrovaný sociálny podnik

Všeobecný registrovaný sociálny podnik napĺňa ktorúkoľvek zo spoločensky prospešných služieb - zdravotná starostlivosť, sociálna pomoc, kultúra, vzdelávanie, výchova, ekológia…, na ktorý nie sú kladené prísnejšie podmienky.

Príklady Sociálnych Programov a Podnikov na Slovensku

Sociálne podnikanie na Slovensku sa prejavuje v rôznych formách a odvetviach. Tu je niekoľko príkladov:

Obecné sociálne podniky

Jeden z prvých obecných podnikov, ktorý požiadal o štatút registrovaného sociálneho podniku, bol ten v Čirči. Ďalšími príkladmi sú obecné registrované sociálne podniky Solisko ČIRČ s.r.o.

Katalóg príkladov dobrej praxe z Prešovského kraja

Katalóg ponúka príbehy a rozhovory na tému sociálne podnikanie, napríklad:

• Paloča s.r.o.: Spojenie obedov pre seniorov a obnovy hradu Plaveč.
• Obecný sociálny podnik Ihľany: Lesníctvo, starostlivosť o les a práca s drevom.
• Social food s.r.o., r.s.p.: Riešenie problému regiónu prostredníctvom podnikateľskej príležitosti.
• Anatal shoes s.r.o.: Vytváranie zmysluplnej činnosti bez primárneho cieľa čerpať príspevky.
• Pomáhaj a chráň o.z.: Budovanie silnej komunity, ktorá má záujem pomáhať.

Agro - drevinový ekosystém BBSK s.r.o.

VÚC Banská Bystrica schválila v lete založenie sociálneho podniku Agro - drevinový ekosystém BBSK s.r.o. v Rovňanoch v okrese Poltár. Podnik má prispieť primárne k potravinovej sebestačnosti, odbornému vzdelávaniu žiakov, zamestnanosti, ako aj k tvorbe krajiny. Žiaci majú možnosť na obnovených poľnohospodárskych pozemkoch absolvovať tzv. duálne vzdelávanie s odbornou praxou, a vyšším cieľom je tiež vytvárať vzťah žiakov k pôde, lesom a farmárčeniu. Súčasťou vízie tohto sociálneho podniku je zamestnávať aj znevýhodnené osoby, do štyroch rokov by to malo byť 25 ľudí.

AfB Slovakia

V oblasti obehového hospodárstva sa pohybuje sociálny podnik AfB (Arbeit für Menschen mit Behinderung - práca pre ľudí so zdravotným znevýhodnením). Podnik na jednej strane zhodnocuje vyradenú výpočtovú techniku od súkromných firiem, bánk, poisťovní a verejných inštitúcií tak, aby sa mohla naďalej využívať, čím šetrí životné prostredie a prírodné zdroje; na strane druhej, vytvára pracovné miesta pre zdravotne znevýhodnených ľudí.

Podnik sociálnej integrácie v Revúcej

V rámci sociálneho podnikania sa na Slovensku sľubne rozvíja napríklad sociálne poľnohospodárstvo zamerané na (ekologickú) produkciu potravín. V obci Revúca, ktorá trpí vysokou nezamestnanosťou, samospráva založila „podnik sociálnej integrácie zameraný na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných skupín. Od roku 2018 zamestnáva päť žien, ktoré každý deň vyrábajú v priemere 80 kg vysokokvalitných cestovín.

Národný projekt Inštitút sociálnej ekonomiky (NP ISE)

Projekt financovaný zo zdrojov európskych štrukturálnych a investičných fondov realizuje v rámci Operačného programu Ľudské zdroje Implementačná agentúra MPSVR SR. Počas piatich rokov pôsobenia NP ISE sa podarilo vytvoriť na Slovensku fungujúci systém podpory rozvoja sociálnej ekonomiky. V súčasnosti na Slovensku pôsobí 543 fungujúcich sociálnych podnikov, ktoré vytvorili viac ako 6 720 pracovných miest, pričom 4 600 z nich obsadili znevýhodnené, zraniteľné alebo zdravotne znevýhodnené osoby. Regionálne centrá sociálnej ekonomiky, založené v rámci projektu NP ISE, poskytujú dôležitú podporu sociálnym podnikateľom v každom krajskom meste.

Katalóg sociálnych podnikov

Online Katalóg sociálnych podnikov prináša prehľad registrovaných sociálnych podnikov na Slovensku a databázu ich tovarov a služieb. Je nástrojom pre rast zamestnanosti najmä u zdravotne, sociálne, či inak znevýhodnených ľudí.

Podnikateľský Plán v Sociálnom Podnikaní

Tak ako komerčné, aj sociálne podnikanie sa riadi podnikateľským plánom. Ak ste ho už zostavovali, viete, že je dôležité mať ho v písomnej podobe. Ak podnikanie je pre vás nové, o to viac je podnikateľský plán pre vás dôležitý. Podnikateľský plán je kľúčovým dokumentom pre váš sociálny podnik pri realizácii podnikateľskej činnosti, jej riadení a ďalšom plánovaní. Je to „živý dokument“, ktorý vás bude sprevádzať počas celej činnosti sociálneho podniku, ktorý budete aktualizovať na základe vývoja a zmien v prostredí - na trhu, v odvetví, regióne, miestnej komunite, v legislatíve. Prostredníctvom plánu budete komunikovať s bankou, investormi, zákazníkmi, miestnou komunitou, verejným sektorom.

Štruktúra podnikateľského plánu

Každá oblasť podnikania má svoje špecifiká, neexistuje preto univerzálna alebo ideálna štruktúra podnikateľského plánu. Medzi dôležité súčasti patria:

• Podnikateľský zámer: Rozpracovanie a strategické vyjadrenie podnikateľského nápadu alebo myšlienky, vízia, ktorú sa podnikateľ usiluje naplniť.
• Finančný plán: Projekcia ekonomiky podnikania v číslach, vrátane vstupnej investície, zdrojov financovania, odhadu výnosov, nákladových položiek a plánu cash flow.
• Definovanie cieľa sociálneho podnikania: Špecifikovanie hlavného cieľa činnosti a spôsobu, akým bude podnik dosahovať a merať pozitívny sociálny vplyv.
• Analýza trhu a konkurencie: Zistenie informácií o ostatných podnikoch v rovnakej oblasti, o situácii a trendoch v odvetví, o veľkosti trhu.

Podnikateľský plán núti podnikateľa, aby si premyslel a objektívne posúdil dôležité aspekty podnikania vo vonkajšom prostredí (konkurencia, dodávatelia, odberatelia, veľkosť trhu) aj vo vnútornom prostredí (marketing, predaj, financie, ľudia, vybavenie, priestory). Tieto sformuluje do plánu, ktorého rozsah bude zodpovedať účelu, teda tomu, čo a komu chce podnikateľ komunikovať.

Výhody a riziká registrovaného sociálneho podnikania

Cieľom štúdie bolo zistiť výhody a riziká registrovaného sociálneho podnikania v podmienkach súčasnej legislatívy v Slovenskej republike. Výskum ukázal, že motiváciou pre zakladanie registrovaných sociálnych podnikov je pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím, pomoc pri pracovnom procese, zvýšiť sebavedomie, nebyť odkázaný na iného, naplniť prvky deinštitucionalizácie, využiť finančné zdroje zo štátu.

Limity registrovaných sociálnych podnikov

Registrované sociálne podniky síce majú zdanlivo mnoho benefitov v porovnaní s bežnými organizáciami, no aj tak čelia mnohým výzvam ako to pri podnikaní býva. Medzi najčastejšie limity patria:

• Ťažšie hľadanie personálu na vytvorené pracovné miesta, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie.
• Nedostatok finančných prostriedkov.
• Problém s priestormi výrobne.
• Chýbajúce vybavenie.
• Byrokracia.

Návrhy pre prax

Návrhy pre prax jednotlivých participantov boli rôznorodé, asi ako pri každom inom podnikaní, nakoľko každý podnikateľ prežíva iný príbeh. Medzi najčastejšie návrhy patria:

• Zjednodušenie administratívy a byrokracie.
• Zabezpečiť, aby sme si nemuseli dávať pozor pri prijímacích pohovoroch, či nediskriminujeme zdravých účastníkov nakoľko sa snažíme prioritne pomôcť znevýhodneným.

Problémy sociálneho podnikania

Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku v roku 2020 definovala hlavné problémy sociálneho podnikania. Najväčším pozitívom bola označená legislatíva v oblasti sociálneho podnikania, naopak jeden z najväčších negatív bola neexistujúca investičná pomoc. Veľkým pozitívom je existencia národného programu Inštitút sociálnej ekonomiky, existencia regionálnych a podporných centier, ako i programové vyhlásenie súčasnej vlády, v ktorom je sociálne podnikanie uvádzané vo viacerých kapitolách. Za negatívum bolo označené chýbajúce komplexné vzdelávanie o sociálnom podnikaní, toto je však nedostatočné aj o podnikaní všeobecne.

Z pohľadu problémov a hlavných výziev sa medzi našimi participantmi najčastejšie objavovalo spojenie prílišnej byrokracie, nedostatočne pohotovej reakcie zo strany regionálnych centier a finančná výpomoc. Jeden z oslovených participantov dokonca vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku (a do nášho výskumu sa teda nezapojil), nakoľko investičná pomoc zo strany štátu bola zdĺhavá a v danej dobe nejasná.

Mnohé nástroje nie sú dotiahnuté, chýbajú investičné nástroje pre rozvoj sociálneho podnikania, chýbajú ľudské kapacity v oblasti sociálneho podnikania - ľudia, ktorí by sociálnemu podnikaniu aj rozumeli, aj ho vedeli podporiť, propagovať ho a rozvíjať, no tiež ľudia, ktorí by vedeli v sociálnych podnikoch pracovať. V tejto oblasti chýba komplexné vzdelávanie v oblasti sociálneho podnikania a túto sféru vnímajú v jej začiatkoch. Informovanosť ľudí v tejto oblasti je nedostatočná. Rovnako je nedostatočné aj pochopenie toho, čo je vlastne sociálna ekonomika a to na strane podnikateľov, no aj subjektov verejnej správy - ministerstiev, regionálnej a miestnej samosprávy.

Spoločenská Zodpovednosť Podnikov (CSR)

Spoločenská zodpovednosť podnikov (CSR) je koncept, ktorý sa prelína so sociálnym podnikaním. Znamená to, že podniky sa dobrovoľne zaväzujú k etickému správaniu, minimalizácii negatívneho dopadu na životné prostredie, podpore miestnej komunity a starostlivosti o svojich zamestnancov.

Zamestnávanie Občanov so Zdravotným Postihnutím

Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

tags: #ochrana #životného #prostredia #sociálny #podnik #príklady