Znalecký posudok ochrannej známky: Cena, význam a využitie

Ochrana duševného vlastníctva, vrátane ochrannej známky, je pre podnikateľov kľúčová. Značka alebo logo je dôležitou súčasťou majetku podniku a slúži na odlíšenie produktov a služieb od konkurencie. V slovenskom trhovom prostredí si podniky čoraz viac uvedomujú potrebu ochrany tohto nehmotného majetku, pričom základná ochrana spočíva vo využívaní inštitútu ochrannej známky.

Čo je ochranná známka a logo?

Pod značkou si môžeme predstaviť meno, slovné spojenie, symbol, dizajn alebo kombináciu týchto prvkov, ktoré slúžia na identifikáciu výrobkov či služieb predajcu a na ich odlišovanie od konkurencie na trhu. Logo je grafický prvok alebo emblém, ktorý má rovnaký účel ako značka. Odlišovacia schopnosť značky je veľmi významná a podniky by mali priebežne zisťovať, ako je daná značka vnímaná na trhu.

Význam ochrannej známky

Význam ochrannej známky spočíva v ochrane pre používateľa známky. Ak má podnik značku alebo logo zapísané v registri ochranných známok, dosiahne tak záruku, že jeho značku alebo logo nebude využívať nikto iný. Ochranná známka plní široké spektrum funkcií, či už pre samotné podniky, alebo aj pre kupujúcich. Je potrebné ju neustále chrániť pred možným zneužitím a rovnako je nutné ju neustále budovať a zveľaďovať. Slúži hlavne na dobrú identifikáciu, rýchle vyhľadanie produktov, ktoré podnik ponúka. Ochranná známka predstavuje pre podnik aj legálnu ochranu vlastností produktov.

Ochranné známky upravuje zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Ten stanovuje podmienky pre tzv. zápisnú spôsobilosť ochrannej známky. Ochrannou známkou môže byť akékoľvek označenie, najmä slová (vrátane osobných mien), kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru či zvuky. Zákon zároveň podrobne špecifikuje výluky označení zo zápisu a označenia, ktoré nemôžu byť ochrannou známkou. Majiteľom ochrannej známky môže byť akákoľvek právnická alebo fyzická osoba, ktorá je zapísaná ako majiteľ v registri ochranných známok. Platnosť zápisu ochrannej známky je 10 rokov odo dňa podania prihlášky ochrannej známky. Na žiadosť majiteľa ochrannej známky, záložného veriteľa alebo inej osoby, ktorá preukáže právny záujem, Úrad priemyselného vlastníctva platnosť zápisu ochrannej známky obnoví (po zaplatení správneho poplatku) na ďalších 10 rokov.

Hodnota ochrannej známky a investície do nej

Hodnotná ochranná známka je spojená s investovaním do značky s cieľom zvyšovania jej známosti či budovania dobrého mena ochrannej známky. Čím dlhšie je ochranná známka používaná, tým je cennejšia a je zárukou určitej kvality a tradície, ktorá sa s ňou spája. Pre zvýšenie hodnoty ochrannej známky je dôležité, aby sa ochranná známka spájala s tovarmi alebo službami, ktoré dokážu vygenerovať čo najvyššie tržby, prípadne zisk. Ochranná známka by sa mala vo svojej zaregistrovanej podobe čo najviac objavovať na prakticky každom produkte.

Prečítajte si tiež: Posudok o ochranných známkach v slovenskom biznise

Hodnota ochrannej známky vychádza z predpokladanej výšky licenčných poplatkov, ktoré by majiteľ ochrannej známky mohol získať v prípade, ak by známku umožnil používať inému podnikateľovi prostredníctvom licenčnej zmluvy. Ďalšou skutočnosťou, ktorá pozitívne vplýva na hodnotu ochrannej známky, je výška marketingových nákladov, ktoré majiteľ ochrannej známky vynakladá na zvýšenie povedomia o známke.

Znalecký posudok ochrannej známky

Znalecký posudok ochrannej známky je dokument, ktorý stanovuje hodnotu ochrannej známky. Potrebný je najmä vtedy, keď je ochranná známka vkladaná ako nepeňažný vklad do spoločnosti, pri predaji spoločnosti alebo pri konkurze.

Znalec v odbore Ekonómia a manažment, ktorý sa špecializuje na odvetvie financií, ohodnotenie cenných papierov a kontroling, môže vypracovať znalecký posudok ochrannej známky.

Metódy stanovenia hodnoty ochrannej známky

Najčastejšie sa používa metóda licenčnej analógie, ktorá spočíva v stanovení rôznych koeficientov. Jedným z údajov je buď obrat, alebo zisk dosiahnutý predajom tovarov alebo služieb označovaných ochrannou známkou. Dôležité je, čo sa očakáva do budúcnosti, aké výnosy prinesú majiteľovi tovary a služby označované ochrannou známkou.

Do výpočtov vstupujú koeficienty celkovej ročnej produkcie vo finančnom vyjadrení, čo sa násobí koeficientom zastarania alebo zhodnotenia. Ďalej vstupuje do výpočtu koeficient podielu nehmotného majetku na výrobe, a potom je tam koeficient miery kapitalizácie. Hodnotí sa tiež, čo môže mať vplyv na výšku alebo pokles licenčného poplatku, napríklad doba registrácie ochrannej známky, kvalita výrobkov, jednoduchosť a zapamätateľnosť označenia.

Prečítajte si tiež: Nároky na nemocenské dávky

Znalec by mal skontrolovať nielen aktuálny stav, ale aj budúce výnosy, a to či ich nejako majiteľ nenadsadil. Vždy skúmam predchádzajúce výsledky za tri roky a fakty, či ďalší vývoj prinesie primeraný očakávaný rast. Ak to je neprimerané, musím dostať vysvetlenie.

Príklady z praxe

Napríklad automobilka Škoda desiatky rokov platila za známku Felicia, a po rokoch ako by ju našli. Markíza má asi 140 ochranných známok. Zaregistrovali si názvy rôznych programov a pri svojom vzniku aj Televízne noviny. STV sa nemohla domôcť svojho práva, ale dnešná legislatíva by im už umožňovala získať svoju značku, ktorú roky používali. Retroaktívne to už nie je možné.

Vklad podniku fyzickej osoby do spoločnosti s ručením obmedzeným a znalecký posudok

Právna úprava regulácie podnikania fyzických a právnických osôb je v súčasnosti koncentrovaná predovšetkým v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“). Fyzické osoby môžu byť ako podnikatelia zaradené do všetkých uvedených kategórií, a to v závislosti od predmetu ich podnikateľskej činnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným je jednou z foriem obchodnej spoločnosti, ktorá sa povinne zapisuje do obchodného registra. Spoločnosť s ručením obmedzeným vzniká dňom zápisu v obchodnom registri.

Platná právna úprava umožňuje, aby sa ktorákoľvek z foriem obchodných spoločností (t. j. verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a primerane i družstvo) pretransformovala na inú formu obchodnej spoločnosti alebo na družstvo s tým, že platí základná zásada, podľa ktorej zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká a kontinuálne pokračuje v podnikaní v zmenenej právnej forme.

Laická verejnosť často podlieha mylnej predstave, že fyzická osoba - podnikateľ/živnostník/samostatne zárobkovo činná osoba, zmení svoju formu podnikania tým, že založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Tento názor nie je správny a nemá oporu v právnej úprave, dokonca vedie k sankcionovaniu fyzických osôb, ktoré si vznikom spoločnosti s ručením obmedzeným bezdôvodne prestanú plniť povinnosti voči daňovému úradu, Sociálnej poisťovni atď.

Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť po materskej

Správne rozhodnutie týkajúce sa formy podnikania má významné právne následky, predovšetkým týkajúce sa osobnej zodpovednosti a ručenia za záväzky vznikajúce pri podnikaní. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť podľa platného právneho poriadku založená i jednou fyzickou osobou, ktorá bude jej jediným spoločníkom, pričom nič nebráni tomu, aby táto osoba bola zároveň jej jediným konateľom. V prípade takejto jednoosobovej spoločnosti fyzická osoba nepodniká osobne (ako samostatne zárobkovo činná osoba), ale zaväzuje svojím konaním (ako konateľ) spoločnosť, ktorá je zodpovedná za plnenie záväzkov.

Fyzická osoba ako spoločník ručí za záväzky spoločnosti najviac do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (minimálna výška vkladu je 5 000 EUR). Po úplnom splatení vkladu prestáva ručiť za záväzky spoločnosti. Na rozdiel od tejto zákonnej konštrukcie fyzická osoba - podnikateľ, zodpovedá za záväzky z podnikania celým svojím majetkom.

Existujú rôzne spôsoby prevodu majetku fyzickej osoby na spoločnosť s ručením obmedzeným:

1. Vklad podniku fyzickej osoby do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným počas trvania spoločnosti s ručením obmedzeným
2. Prevod jednotlivých zložiek podniku fyzickej osoby na spoločnosť s ručením obmedzeným

Je dôležité upozorniť, že ani v jednom z uvedených prípadov nenastáva v dôsledku prevodu majetku na spoločnosť s ručením obmedzeným (i v prípade, ak sa prevádza celý podnik fyzickej osoby) na strane fyzickej osoby automaticky zánik statusu podnikateľa, nedochádza k zániku živnostenského oprávnenia alebo iného povolenia na podnikanie.

Podnikom sa rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania, pričom k podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Podnik môže byť predmetom predaja a môže byť taktiež predmetom vkladu do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným.

V prípade vkladu podniku do základného imania vystupuje podnikateľ ako zakladateľ, resp. jeden zo zakladateľov spoločnosti (pri vzniku spoločnosti) alebo ako záujemca o obchodný podiel pri prevzatí záväzku na vklad do spoločnosti (počas existencie spoločnosti) a ako protihodnotu za podnik získava obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, s ktorým sú spojené práva spoločníka, predovšetkým právo rozhodovať o záležitostiach spoločnosti na valnom zhromaždení a právo na podiel na zisku spoločnosti.

V prípade, ak podnik predstavuje vklad spoločníka do základného imania spoločnosti, je potrebné ho považovať za formu nepeňažného vkladu. V prípade nepeňažných vkladov zakotvuje OBZ viacero formálnych a materiálnych podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby sa predmet nepeňažného vkladu stal majetkom spoločnosti. Nepeňažný vklad môže byť do spoločnosti vnesený tak pri založení spoločnosti, ako i počas jej existencie v prípade zvyšovania základného imania.

Ak je nepeňažným vkladom podnik, prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je zakladateľ, ktorý ho do základného imania spoločnosti vkladá, povinný odovzdať správcovi vkladu. Ak sa má základné imanie zvyšovať nepeňažnými vkladmi a fyzická osoba vstupuje do spoločnosti počas jej existencie, schvaľuje nepeňažný vklad a výšku peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka, valné zhromaždenie.

Rozhodnutie o zvýšení základného imania patrí do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti - ktoré v rámci rozhodovania o zvýšení základného imania (suma, o ktorú sa zvyšuje základné imanie a spôsob jeho zvýšenia) schvaľuje nepeňažný vklad, ako i peňažnú sumu, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka. Na prijatie rozhodnutia o zvýšení základného imania sa vyžaduje súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov, pričom spoločenská zmluva môže určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí (súhlas trojštvrtinovej väčšiny všetkých spoločníkov).

V prípade, ak je podnik predmetom nepeňažného vkladu (tak pri založení spoločnosti alebo pri zvýšení základného imania) musí sa hodnota nepeňažného vkladu v súlade s ust. § 59 ods. 3 OBZ určiť znaleckým posudkom (v prípade zvýšenia základného imania musí pozvánka obsahovať aj údaj o tom, že valné zhromaždenie bude schvaľovať predmet nepeňažného vkladu spoločníka alebo záujemcu, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti). Znalecký posudok musí byť k dispozícii zakladateľom v deň podpisu Zakladateľskej listiny, resp. valnému zhromaždeniu v deň rozhodovania o zvýšení základného imania týmto spôsobom.

Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť „novým“ znaleckým posudkom, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila skôr vypracovaným znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie, a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. To neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu; na podnet a zodpovednosť štatutárneho orgánu tak vykoná nové ocenenie znalec a v znaleckom posudku uvedie opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Ak sa nové ocenenie nevykoná, môže jeden spoločník alebo viac spoločníkov, ktorí vlastnia spolu najmenej 5 % základného imania spoločnosti, v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania žiadať nové ocenenie znalcom.

Primeranosť výšky peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, riešil vo svojej rozhodovacej praxi opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky. Určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, má zásadný význam z hľadiska postavenia spoločníka v spoločnosti. Jej určenie v zjavnom nepomere ku skutočnej hodnote vkladaného majetku preto môže mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o vložení nepeňažného vkladu pre rozpor s dobrými mravmi.

Alternatívne metódy stanovenia hodnoty podniku

Ak podnikateľ potrebuje znalecký posudok, ktorým by sa stanovila hodnota podniku alebo jeho časti (tzv. všeobecná hodnota podniku resp. časti podniku), môže mu tento znalecký posudok vypracovať iba znalecká organizácia (príp. znalecký ústav). Ak sa podnikateľ obráti na znaleckú organizáciu s požiadavkou vypracovať znalecký posudok a stanoviť ním hodnotu podniku, je táto organizácia povinná použiť niektorú z metód, ktorá je popísaná v príslušnej vyhláške (č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov).

Ide o nasledovné metódy:

• Majetková metóda
• Podnikateľská metóda
• Kombinovaná metóda
• Likvidačná metóda
• Porovnávacia metóda

Znalecká organizácia si zvolí jednu z vyššie uvedených metód podľa účelu znaleckého posudku (t.j. na čo má posudok slúžiť). Ďalším kľúčovým faktorom je životný cyklus podniku (v každej fáze životného cyklu je vhodné použiť inú metódu stanovenia hodnoty) a rovnako aj množstvo a kvalita informácií, ktoré má znalecká organizácia k dispozícii. Použitie konkrétnej metódy musí byť v znaleckom posudku zdôvodnené.

Majetková metóda

Pri majetkovej metóde sa hodnota podniku (resp. všeobecná hodnota podniku resp. časti podniku) určí súčtom všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku znížených o všeobecnú hodnotu cudzích zdrojov ku dňu ohodnotenia (v zmysle § 3 vyhlášky 492/2004). Prakticky to znamená, že znalecká organizácia spočíta hodnotu všetkých majetkových zložiek podniku a odpočíta hodnotu záväzkov.

Výhodou tejto metódy je, že podnikateľ okrem samotnej hodnoty podniku získa informáciu aj o tom, aká je hodnota jednotlivých zložiek majetku a záväzkov. To je veľmi žiaduce napríklad v prípade, ak potrebuje pre účtovné účely určiť reálnu hodnotu jednotlivých zložiek majetku a záväzkov zakúpeného alebo zlučovaného podniku. Ďalej sa táto metóda používa v prípade, že podnikateľ nemá vyjasnený podnikateľský zámer, prípadne ak ide o stratový podnik.

Nevýhodou tejto metódy je jej časová náročnosť, prácnosť a finančná náročnosť. Je totiž nevyhnutné ku dňu ohodnotenia vykonať inventarizáciu majetku (každá majetková položka musí byť evidenčne zdokladovaná), podrobne zanalyzovať jednotlivé zložky majetku a záväzkov a mať k dispozícii príslušných znalcov, ktorí majú oprávnenie stanoviť hodnotu jednotlivých špecifických zložiek (napr. automobilu, ochrannej známky, stavby, cenného papiera a pod.). Taktiež táto metóda neberie do úvahy výnosový potenciál podniku. Nie je napríklad vhodná v prípade, ak podnikateľ poskytuje služby (obyčajne má vtedy len málo majetku, pričom hodnota jeho spoločnosti spočíva najmä v budúcich výnosoch - zrealizovaných zákazkách).

Podnikateľská metóda

Podnikateľská metóda sa v ekonomickej teórii radí medzi výnosové metódy stanovenia hodnoty podniku. V tomto prípade sa hodnota podniku určí tzv. kapitalizáciou odčerpateľných zdrojov (napr. výnosov, výsledkov hospodárenia, cash flows) za hodnotené časové obdobie podnikania. V princípe to znamená, že znalec vyčísli, aké peňažné prostriedky podnik v budúcnosti vytvorí, a zohľadní pritom časovú hodnotu peňazí (podstatou časovej hodnoty peňazí je, že peniaze, ktoré máme k dispozícii dnes, majú pre nás väčšiu hodnotu než tie, ktoré získame v budúcnosti, pričom významnú úlohu v tejto úvahe zohráva úrok a inflácia).

Podnikateľská metóda je najčastejšie využívaná metóda pri stanovení hodnoty podniku alebo jeho časti, najmä v prípadoch, keď podnikateľ potrebuje poznať hodnotu podniku za účelom predaja. Výhodou tejto metódy je, že zohľadňuje výnosový potenciál podniku a v porovnaní s majetkovou metódou je menej prácna. Naopak určitou nevýhodou môže byť, že podnikateľ získa informáciu o hodnote podniku ako celku, pričom nepozná hodnotu jednotlivých zložiek majetku a záväzkov.

Pri podnikateľskej metóde znalecká organizácia vychádza z finančného plánu podniku (ideálne na najbližších 5 rokov), ktorý jej predloží zadávateľ. Kvalitu a spoľahlivosť vstupných údajov organizácia overí najčastejšie pomocou finančnej a ekonomickej analýzy. Z finančného plánu získa údaje o tzv. odčerpateľných zdrojoch (obyčajne ide o čisté príjmy podniku), následne určí percento, ktorým sa budú čisté príjmy získané v budúcnosti prepočítavať na súčasnú hodnotu (tzv. miera kapitalizácie), a tieto údaje dosadí do vzorcov spadajúcich do oblasti finančnej matematiky. Takto vyčísli celkovú hodnotu podniku.

Kombinovaná metóda

Pri kombinovanej metóde znalecká organizácia vyčísli hodnotu podniku ako vážený priemer všeobecných hodnôt podniku stanovených majetkovou a podnikateľskou metódou. V tomto prípade je potrebné v prvom kroku vyčísliť hodnotu podniku obidvoma vyššie uvedenými metódami, následne sa týmto hodnotám určia váhy a v poslednom kroku sa vyčísli vážený priemer vypočítaných hodnôt.

Kombinovaná metóda nemá teoretické zdôvodnenie, preto by sa s ňou malo zaobchádzať veľmi opatrne. Jej výhodou je, že okrem hodnoty majetku podniku zohľadňuje aj výnosový potenciál podniku. Nevýhody tejto metódy vyplývajú zo skutočnosti, že je potrebné najskôr vyčísliť dve hodnoty podniku (čo je spojené s prácnosťou, časovou a finančnou náročnosťou).

Likvidačná metóda

Ako už vyplýva z názvu tejto metódy, používa sa pri zrušení právnickej osoby, ktoré je spojené s likvidáciou. V tomto prípade je výpočet veľmi podobný ako pri majetkovej metóde, avšak od hodnoty jednotlivých majetkových zložiek sa okrem záväzkov (cudzích zdrojov) odpočítajú aj náklady na likvidáciu (napr. odmena likvidátora, odmeny za znalecké posudky, likvidácia škôd, vyraďovanie dlhodobého majetku, nárok zamestnancov na odstupné a pod.). Pre úplnosť ešte dodávame, že túto metódu je možné použiť aj pri skončení činnosti podnikateľa konkurzom. V tomto prípade sa určí hodnota podniku ako súčet všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku prenásobený koeficientom speňažiteľnosti. Táto metóda sa využíva iba vo veľmi špecifických situáciách.

Porovnávacia metóda

Porovnávacou metódou stanoví znalecká organizácia hodnotu podniku (príp. jeho časti) zohľadnením vybraných spoločných kritérií súboru porovnateľných podnikov s využitím tzv. transakčného prístupu, vzorového prístupu alebo burzového prístupu. V zmysle transakčného prístupu sa stanoví hodnota podniku porovnaním so vzorovými podnikmi rovnakého odvetvia a zamerania, porovnateľnej veľkosti a štruktúry, ktoré boli kúpené alebo predané v nedávnom čase. Hodnota podniku alebo jeho časti sa stanoví pomocou cenových násobkov vybraných ukazovateľov vzorových podnikov, ktoré sa použijú na ohodnocovaný podnik alebo časť podniku.

Nevýhodou porovnávacej metódy je, že pri jej použití je potrebné disponovať informáciami, ktoré sú veľmi ťažko dostupné, prípadne sú dokonca nedostupné (napr. cenami porovnateľných podnikov v prípade transakčného a vzorového prístupu). Aj preto sa táto metóda prakticky vôbec nevyužíva.

tags: #ochrannej #známky #znalecký #posudok #cena