Znalecký Posudok: Ohodnotenie Ochranných Známok v Podnikateľskom Kontexte na Slovensku

Úvod

Znalecký posudok ohodnotenia ochrannej známky je kľúčový nástroj v podnikateľskom prostredí, ktorý umožňuje stanoviť hodnotu nehmotného majetku, akým ochranná známka je. Tento článok sa zameriava na proces ohodnocovania ochrannej známky, právny rámec a praktické aspekty, ktoré sú s tým spojené, s dôrazom na slovenské právne prostredie.

Právny Rámec Podnikania na Slovensku

Právna úprava regulácie podnikania fyzických a právnických osôb je v súčasnosti koncentrovaná predovšetkým v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“). Podľa OBZ, v ust. § 2 ods. d) fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu.

Fyzické osoby môžu byť ako podnikatelia zaradené do všetkých uvedených kategórií, a to v závislosti od predmetu ich podnikateľskej činnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným je jednou z foriem obchodnej spoločnosti, ktorá sa povinne zapisuje do obchodného registra. Spoločnosť s ručením obmedzeným vzniká dňom zápisu v obchodnom registri. Jej ďalší osud sa premieta v zápisoch zmien o jej údajoch do obchodného registra.

Do obchodného registra sa pri spoločnosti s ručením obmedzeným štandardne zapisuje predovšetkým jej obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, predmet podnikania, určenie spoločníkov a výšky ich vkladov do základného imania s uvedením rozsahu ich splatenia, určenie konateľov a spôsobu ich konania v mene spoločnosti, určenie členov dozornej rady (ak ju spoločnosť zriadila) a výška základného imania a rozsah jeho splatenia (zoznam všetkých údajov zapisovaných do obchodného registra je uvedený v ust. § 2 zákona č. 530/2003 Z. z.

Platná právna úprava umožňuje, aby sa ktorákoľvek z foriem obchodných spoločností (t. j. verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a primerane i družstvo) pretransformovala na inú formu obchodnej spoločnosti alebo na družstvo s tým, že platí základná zásada, podľa ktorej zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká a kontinuálne pokračuje v podnikaní v zmenenej právnej forme. Základné zákonné podmienky zmeny právnej formy obchodnej spoločnosti alebo družstva sú upravené v ust.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok hnuteľného majetku

Právna úprava neumožňuje, aby uvedeným spôsobom postupovala samostatne zárobkovo činná fyzická osoba. I keď verejnosť to vníma skreslene, nie je možné, aby sa fyzická osoba rozhodla zmeniť svoj status podnikania a kontinuálne podnikala ďalej vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným. Laická verejnosť často podlieha mylnej predstave, že fyzická osoba - podnikateľ/živnostník/samostatne zárobkovo činná osoba, zmení svoju formu podnikania tým, že založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Tento názor nie je správny a nemá oporu v právnej úprave, dokonca vedie k sankcionovaniu fyzických osôb, ktoré si vznikom spoločnosti s ručením obmedzeným bezdôvodne prestanú plniť povinnosti voči daňovému úradu, Sociálnej poisťovni atď.

Správne rozhodnutie týkajúce sa formy podnikania má významné právne následky, predovšetkým týkajúce sa osobnej zodpovednosti a ručenia za záväzky vznikajúce pri podnikaní. Tieto skutočnosti sú obvykle motivačným faktorom pri rozhodnutí založiť spoločnosť s ručením obmedzeným. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť podľa platného právneho poriadku založená i jednou fyzickou osobou, ktorá bude jej jediným spoločníkom, pričom nič nebráni tomu, aby táto osoba bola zároveň jej jediným konateľom. V prípade takejto jednoosobovej spoločnosti fyzická osoba nepodniká osobne (ako samostatne zárobkovo činná osoba), ale zaväzuje svojím konaním (ako konateľ) spoločnosť, ktorá je zodpovedná za plnenie záväzkov. Fyzická osoba ako spoločník ručí za záväzky spoločnosti najviac do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (minimálna výška vkladu je 5 000 EUR). Po úplnom splatení vkladu prestáva ručiť za záväzky spoločnosti. Na rozdiel od tejto zákonnej konštrukcie fyzická osoba - podnikateľ, zodpovedá za záväzky z podnikania celým svojím majetkom. Táto skutočnosť je preto dôvodom, pre ktorý fyzické osoby najčastejšie uvažujú o svojej „transformácii“ na spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá by prevzala ich záväzky a zodpovedala za ich splnenie.

Vklad podniku fyzickej osoby do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným

Existujú rôzne spôsoby, ako môže fyzická osoba previesť majetok do spoločnosti s ručením obmedzeným:

1. vklad podniku fyzickej osoby do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným počas trvania spoločnosti s ručením obmedzeným, t. j.
2. prevod jednotlivých zložiek podniku fyzickej osoby na spoločnosť s ručením obmedzeným.

Je dôležité upozorniť, že ani v jednom z uvedených prípadov nenastáva v dôsledku prevodu majetku na spoločnosť s ručením obmedzeným (i v prípade, ak sa prevádza celý podnik fyzickej osoby) na strane fyzickej osoby automaticky zánik statusu podnikateľa, nedochádza k zániku živnostenského oprávnenia alebo iného povolenia na podnikanie. V ďalšom texte sa budeme zaoberať vkladom podniku fyzickej osoby - podnikateľa, do podnikania spoločnosti s ručením obmedzeným a predajom podniku fyzickej osoby - podnikateľa, spoločnosti s ručením obmedzeným.

Definícia Podniku

Pred výkladom podrobností týkajúcich sa vkladu alebo predaja podniku fyzickej osoby do spoločnosti s ručením obmedzeným je potrebné ustáliť obsah pojmu „podnik“ alebo „časť podniku“. Laická verejnosť vníma pojem „podnik“ ako relikt socialistického hospodárstva v zmysle subjektu právnych vzťahov (v minulosti sa bežne uvádzalo, že „podnik je účastníkom nejakého právneho vzťahu“ a pod.). Definíciu podniku nachádzame v OBZ už v jeho základných ustanoveniach (§ 5), ktoré sa aplikujú pre účely celého Obchodného zákonníka.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok a jeho status verejnej listiny

V zmysle tejto definície je podnikom súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania, pričom k podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Z tejto definície je zrejmé, že podnik je objektom právnych vzťahov, nie jeho subjektom, hoci jeho vnímanie v subjektívnom význame je stále vžité (v tomto zmysle teda nemožno hovoriť, že „samotný podnik niečo predáva alebo kupuje“, ale že napr.

Podnik môže byť predmetom predaja a môže byť taktiež predmetom vkladu do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným. V oboch prípadoch - pri predaji i pri vklade - sa podnik podnikateľa, t. j. celý súbor zložiek jeho podnikania dostane do majetku spoločnosti s ručením obmedzeným. v prípade vkladu podniku do základného imania vystupuje podnikateľ ako zakladateľ, resp. jeden zo zakladateľov spoločnosti (pri vzniku spoločnosti) alebo ako záujemca o obchodný podiel pri prevzatí záväzku na vklad do spoločnosti (počas existencie spoločnosti) a ako protihodnotu za podnik získava obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, s ktorým sú spojené práva spoločníka, predovšetkým právo rozhodovať o záležitostiach spoločnosti na valnom zhromaždení a právo na podiel na zisku spoločnosti. V prípade, ak podnik predstavuje vklad spoločníka do základného imania spoločnosti, je potrebné ho považovať za formu nepeňažného vkladu. V prípade nepeňažných vkladov zakotvuje OBZ viacero formálnych a materiálnych podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby sa predmet nepeňažného vkladu stal majetkom spoločnosti. Nepeňažný vklad môže byť do spoločnosti vnesený tak pri založení spoločnosti, ako i počas jej existencie v prípade zvyšovania základného imania. ak je nepeňažným vkladom podnik, prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je zakladateľ, ktorý ho do základného imania spoločnosti vkladá, povinný odovzdať správcovi vkladu - t. j.

Vklad podniku počas existencie spoločnosti, t. j. Ak sa má základné imanie zvyšovať nepeňažnými vkladmi a fyzická osoba vstupuje do spoločnosti počas jej existencie, schvaľuje nepeňažný vklad a výšku peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka, valné zhromaždenie. Rozhodnutie o zvýšení základného imania patrí do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti - ktoré v rámci rozhodovania o zvýšení základného imania (suma, o ktorú sa zvyšuje základné imanie a spôsob jeho zvýšenia) schvaľuje nepeňažný vklad, ako i peňažnú sumu, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka. Na prijatie rozhodnutia o zvýšení základného imania sa vyžaduje súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov, pričom spoločenská zmluva môže určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí (súhlas trojštvrtinovej väčšiny všetkých spoločníkov). Na rozdiel od založenia spoločnosti teda so zvýšením základného imania nemusia zo zákona súhlasiť všetci spoločníci. V prípade, ak spoločenská zmluva nemodifikuje uvedenú zákonnú podmienku hlasovacieho kvóra, je nutné, aby sa na valnom zhromaždení, ktoré bude prijímať rozhodnutie o zvýšení základného imania spoločnosti, zúčastnili spoločníci, ktorí disponujú minimálne dvoma tretinami všetkých hlasov. Ak sa na valnom zhromaždení zúčastnia spoločníci, ktorí disponujú „iba“ dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov (t. j. nie všetci spoločníci), na prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas všetkých prítomných spoločníkov. Spoločenská zmluva môže zakotviť prísnejší režim a viazať prijatie uznesenia valného zhromaždenia na súhlas všetkých spoločníkov, príp. súhlas trojštvrtinovej väčšiny všetkých spoločníkov. Uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania nemusí mať formu notárskej zápisnice a podpisy predsedajúceho valného zhromaždenia, resp. prítomných spoločníkov nemusia byť úradne osvedčené. Rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania je zároveň rozhodnutím o zmene spoločenskej zmluvy. Rozhodnutím valného zhromaždenia o zvýšení základného imania spoločnosti totiž „ex lege“ dochádza k zmene výšky (číselného vyjadrenia) základného imania v spoločenskej zmluve spoločnosti. Zápis zvýšenia základného imania v obchodnom registri má deklaratórny charakter, tzn.

Znalecký Posudok Ako Kľúčový Element

V prípade, ak je podnik predmetom nepeňažného vkladu (tak pri založení spoločnosti alebo pri zvýšení základného imania) musí sa hodnota nepeňažného vkladu v súlade s ust. § 59 ods. 3 OBZ určiť znaleckým posudkom (v prípade zvýšenia základného imania musí pozvánka obsahovať aj údaj o tom, že valné zhromaždenie bude schvaľovať predmet nepeňažného vkladu spoločníka alebo záujemcu, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti). Znalecký posudok musí byť k dispozícii zakladateľom v deň podpisu Zakladateľskej listiny, resp. valnému zhromaždeniu v deň rozhodovania o zvýšení základného imania týmto spôsobom. V prípade zvýšenia základného imania zákon výslovne nezakotvuje povinnosť konateľov zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku už pred zvolaním valného zhromaždenia, no v praxi bude takéto riešenie nevyhnutné, a to z dôvodu určenia hodnoty nepeňažného vkladu a hodnoty, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad do spoločnosti. údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť „novým“ znaleckým posudkom, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila skôr vypracovaným znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie, a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. To neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu; na podnet a zodpovednosť štatutárneho orgánu tak vykoná nové ocenenie znalec a v znaleckom posudku uvedie opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Ak sa nové ocenenie nevykoná, môže jeden spoločník alebo viac spoločníkov, ktorí vlastnia spolu najmenej 5 % základného imania spoločnosti, v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania žiadať nové ocenenie znalcom. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie overenej audítorom bez výhrady. I v tomto prípade platí, že jeden spoločník alebo viac spoločníkov, ktorí vlastnia spolu najmenej 5 % základného imania spoločnosti, môžu v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania žiadať nové ocenenie znalcom. vyhlásenie, že nenastali okolnosti, ktoré by výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu vyjadrenú v pôvodnom ocenení.

Primeranosť Sumy a Dobré Mravy

Primeranosť výšky tejto sumy riešil vo svojej rozhodovacej praxi opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky a musíme konštatovať, že jeho prax v tomto smere nie je jednotná. Staršie z nižšie uvedených rozhodnutí kladie dôraz na zohľadnenie dobrých mravov pri určení pomeru skutočnej hodnoty vkladaného majetku, ktorý je predmetom nepeňažného vkladu, k sume, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka. Rozhodnutie z marca 2011 už nekladie dôraz na vzťah medzi hodnotou vkladaného majetku a výškou určenou znaleckým posudkom, keď je hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka v sume nižšej, ako vyplýva zo znaleckého posudku. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

Prečítajte si tiež: Trestné konanie a znalecké posudky

Určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, má zásadný význam z hľadiska postavenia spoločníka v spoločnosti. Jej určenie v zjavnom nepomere ku skutočnej hodnote vkladaného majetku preto môže mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o vložení nepeňažného vkladu pre rozpor s dobrými mravmi. V predmetnom konaní súd posudzoval otázku, či môže zjavný nepomer sumy, v akej sa vložený nepeňažný vklad započítal na vklad spoločníka, spôsobiť neplatnosť zmluvy o vložení nepeňažného vkladu do spoločnosti. Spoločník vložil do spoločnosti ako vklad do základného imania nehnuteľnosti, ktoré boli znaleckým posudkom ocenené odhadnou cenou vo výške 91 500 592 Sk. Na splatenie vkladu sa vkladateľovi započítala peňažná suma vo výške 20 000 Sk (pozn. vklad bol realizovaný pred účinnosťou novely obchodného zákonníka - zákona č. 11/1998 Z. z., ktorým bola minimálna výška vkladu spoločníka zvýšená z 20 000 Sk na 30 000 Sk). Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že tým, že sa vkladateľovi započítala na splatenie nepeňažného vkladu s odhadnou cenou 90 500 592 Sk iba suma 20 000 Sk, čím jeho obchodný podiel v spoločnosti činil len 16,67 %, takže získal neprimerane minoritné postavenie, zmluva o vložení nepeňažného vkladu bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje jej neplatnosť v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu malo pre účastníkov konania významné následky. Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o vložení nepeňažného vkladu do spoločnosti podával správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorým bol spoločník (akciová spoločnosť), ktorý vložil do spoločnosti predmetnú nehnuteľnosť, v dôsledku čoho sa vlastníkom tejto nehnuteľnosti stala spoločnosť. Správca konkurznej podstaty v konaní preukazoval rozpor zmluvy o vložení nepeňažného vkladu do spoločnosti s dobrými mravmi, s tým, že jeho cieľom bolo dosiahnuť, aby sa predmetná nehnuteľnosť dostala späť do majetku spoločníka. Na základe určenia neplatnosti zmluvy došlo k obnove vlastníckeho práva spoločníka - úpadcu - k vloženým nehnuteľnos…

Vyhláška Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej Republiky

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z., stanovuje podrobnosti o znaleckej činnosti.

Táto vyhláška definuje:

1. podmienky na výkon znaleckej činnosti,
2. obsah znaleckého posudku,
3. vzory tlačív.

Zmeny a Doplnenia Vyhlášky

Vyhláška bola novelizovaná vyhláškou č. 228/2018 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 33 písm. až g) zákona č. 382/2004 Z.z..

Podmienky Zápisu do Zoznamu Znalcov

Znalcom sa môže stať fyzická osoba, ktorá spĺňa tieto podmienky:

1. je odborne spôsobilá v odbore podľa § 5 ods. 1 písm.
2. má prax v odboroch alebo odvetviach uvedených v prílohe č.
3. je zamestnancom inej právnickej osoby zapísanej v zozname [§ 6 ods. 1 písm.
4. absolvovala vzdelávaciu inštitúciu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Sľub Znalca

(7) Sľub sa skladá verejne, slávnostným spôsobom na ministerstve.

Zmeny v Odbornej Skúške

1. V § 5 ods.
2. V § 5 ods. 3 sa slová "30. septembra" nahrádzajú slovami "31.
3. augusta kalendárneho roka.
4. V § 5 ods.
5. V § 5 ods. 10 a § 14 ods.
6. V § 6 ods.
7. V § 6 ods. 4, § 7 ods. 4 a § 8 ods.
8. V § 6 ods. 6 a § 8 ods. sa tieto slová: "ak predseda skúšobnej komisie neurčí dlhší časový limit.
9. V § 7 ods.
10. V § 8 ods.
11. ministerstvu.

Nahrádzanie Odbornej Skúšky

(1) Ak sa nahrádza absolvovanie odbornej skúšky znalca podľa § 2 ods. otázkou sú uvedené štyri tvrdenia. alebo nepravdivé. predpisov, literatúru, poznámky ani žiadne iné materiály. skúšky získať minimálne 30 bodov. ústav určí takémuto žiadateľovi opravný termín.

Označenie Zadavateľa Úkonu

1. V § 18 ods. "e) označenie zadávateľa úkonu v rozsahu
2. fyzickú osobu - nepodnikateľa,
3. ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa,
4. V § 18 ods.
5. V § 18 ods.
6. V § 18 ods.
7. prekladateľ označí okrem poradového čísla aj samostatným číslom odpisu.
8. V § 19 ods. pre odbor psychológia, odvetvie poradenská psychológia je uvedená v prílohe č.
9. oprávnenej osoby. zapísaný v denníku. uvedených v prílohe č.
10. alebo inej oprávnenej osoby. náhrada nákladov.

Prechodné Ustanovenia

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. do odvetvia Hospodárenie v lesoch a odhad škôd na lesnom majetku. podľa tejto vyhlášky v znení účinnom do 31.

#

tags: #znalecky #posudok #ohodnotenie #ochrannej #znamky