Kolektívna zmluva vyššieho stupňa: Definícia, význam a dopad

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je dôležitý nástroj úpravy pracovných podmienok a vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na Slovensku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ich definíciu, obsah, proces rozširovania záväznosti a ich význam pre zamestnávateľov a zamestnancov.

Čo je kolektívna zmluva vyššieho stupňa?

Po obsahovej stránke neexistuje presná legálna definícia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Vo všeobecnosti ide o kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ako aj ich práva a povinnosti.

Kolektívne zmluvy môžu uzatvárať príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie. Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sú uzatvárané pre väčší počet zamestnávateľov. Uzatvárajú sa medzi príslušným vyšším odborovým orgánom alebo príslušnými vyššími odborovými orgánmi a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov. Príkladom môže byť zväz zamestnávateľov z odvetvia stavebného priemyslu a vyšší odborový orgán pôsobiaci v odvetví stavebného priemyslu.

Obsah kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno upraviť rôzne aspekty pracovných podmienok, napríklad:

• Výhodnejšie mzdové podmienky
• Zvýhodnenia za prácu nadčas
• Zvýhodnenia za nočnú prácu
• Zvýhodnenia za prácu vo sviatok
• Výhodnejšie odstupné
• Zabezpečenie zdravotnej starostlivosti zamestnancov
• Zabezpečenie stravovania zamestnancov
• Benefity zo sociálneho fondu
• Výhodnejší a prednostný nákup nepotrebného majetku (prvá ponuka pre zamestnancov)
• Prísnejšie zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (v prospech zamestnanca)

Nakoľko sa jednou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa upravujú pracovné, mzdové a iné podmienky aj pre niekoľko desiatok zamestnávateľov, podmienky by nemali byť upravené príliš podrobne. Podrobnú úpravu pracovných, mzdových a iných podmienok môže zamestnávateľ dohodnúť s príslušným odborovým orgánom alebo príslušnými odborovými orgánmi v podnikovej kolektívnej zmluve. Aby boli podmienky platné, musia byť pre zamestnanca výhodnejšie než tie, ktoré sú dohodnuté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

Prečítajte si tiež: Výpočet odborového príspevku

Rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa môže predstavovať pre zamestnávateľov aj riziko v podobe rozšírenia záväznosti. Od 1. januára 2014 opäť nie je potrebný súhlas zamestnávateľa s rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Jedným z nástrojov, ktorým sa môže zamestnávateľ brániť pred nechceným rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, je ten, že už bude pre neho záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len “ministerstvo”) je orgánom, ktorý môže rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ak sú splnené zákonné podmienky. Podmienky možno rozdeliť na dve skupiny: vecné, resp. hmotné a formálne, resp. procesné.

Vecnou podmienkou je podmienka, aby už existujúca kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorej záväznosť sa navrhuje rozšíriť, bola pre konkrétne odvetvie alebo konkrétnu časť odvetvia reprezentatívna. Podľa § 7 ods. 1 je reprezentatívnou kolektívna zmluva len vtedy, ak zamestnávatelia, pre ktorých je záväzná, zamestnávajú v odvetví alebo v časti odvetvia (ak sa navrhuje rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na časť odvetvia) väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví alebo v tej istej časti odvetvia uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.

K formálnym podmienkam paria požiadavky zákona o kolektívnom vyjednávaní na návrh na rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorými sú:

• Podpis zmluvných strán na tej istej listine
• Podpis zmluvnej strany (ak návrh podáva jedna zo zmluvných strán)
• Názov kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorej záväznosť sa navrhuje rozšíriť
• Označenie odvetvia alebo časti odvetvia, na ktoré sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa

Nesplnenie formálnych podmienok má za následok odmietnutie návrhu ministerstvom, i keď by vecné podmienky boli naplnené. Primerane sa to vzťahuje aj na rozšírenie dodatku ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, ktorej záväznosť bola rozšírená.

Prečítajte si tiež: Integrovaný odborový zväz školstva o kolektívnych zmluvách

Ministerstvo rozširuje záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa alebo záväznosť dodatku ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa všeobecne záväzným právnym predpisom (výnosom), ktorý sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov SR.

Oslobodenie od rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa

Na zamestnávateľa, ktorému by mohli podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa spôsobiť problémy, sa rozšírenie jej záväznosti nebude vzťahovať. Zákon o kolektívnom vyjednávaní uvádza presne a vyčerpávajúco, že ide len o zamestnávateľa:

• Pre ktorého je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa ku dňu účinnosti rozšírenia
• Ktorý je v úpadku ku dňu účinnosti rozšírenia
• Ktorý je v likvidácii ku dňu účinnosti rozšírenia
• U ktorého bol zavedený ozdravný režim alebo bola zavedená nútená správa ku dňu účinnosti rozšírenia
• Ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov podľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov vypočítaného za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom rozšírenie nadobudlo účinnosť
• Ktorý zamestnáva viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu zamestnancov vypočítaného za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom rozšírenie nadobudlo účinnosť
• Ktorého postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia trvajú
• Ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov ku dňu účinnosti rozšírenia, ak nejde o zamestnávateľa, ktorý je právnym nástupcom iného zamestnávateľa a ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v súčte s podnikateľskou činnosťou tohto iného zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov.

Zmeny v rozširovaní záväznosti od roku 2014

Od 1. januára 2014 nadobudla účinnosť nová úprava rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Novela zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o kolektívnom vyjednávaní”) s účinnosťou od 1. januára 2014 upravila podmienky pre rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv.

Zásadná bola zmena definície odvetvia a zadefinovanie časti odvetvia. Definícia odvetvia a časti odvetvia odkazuje na štatistickú klasifikáciu ekonomických činností NACE Rev. 2. Na účely zákona o kolektívnom vyjednávaní a v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností NACE Rev. 2 sa rozumie:

• časťou odvetvia ekonomická činnosť na úrovni kódu skupiny (do 31. decembra 2013 odvetvie)
• odvetvím ekonomická činnosť na úrovni kódu divízie

V rámci sekcií (najvyšší stupeň členenia ekonomických činností) ekonomická činnosť na úrovni divízie zahŕňa ekonomické činnosti na úrovni skupín.

Prečítajte si tiež: Benefity a pôžičky pre učiteľov

Od 1. januára 2014 sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvára pre odvetvie (divíziu) alebo časť odvetvia (skupinu). Keďže divízia zahŕňa niekoľko skupín, kolektívna zmluva uzatvorená na pre odvetvie môže upravovať pracovné a mzdové podmienky väčšieho počtu zamestnávateľov a zamestnancov. Taktiež záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa uzatvorenej pre odvetvie možno rozšíriť pre celé odvetvie alebo časť, resp. časti odvetvia.

Zamestnávateľ musí zaradiť svoju činnosť do určitého odvetvia (divízie) alebo časti odvetvia (činnosti). Legálne nie je upresnené aké ukazovatele má zamestnávateľ sledovať, aby vedel spoľahlivo zaradiť svoju činnosť do konkrétneho odvetvia (divízie) alebo časti odvetvia (skupiny). Reprezentatívne sú najmä tržby a podiel tržieb (príjmov) z rôznych činností na celkových tržbách (príjmoch).

Význam kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa

Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa majú významný vplyv na pracovné podmienky a zamestnávanie na Slovensku. Medzi ich hlavné prínosy patria:

• Zlepšenie pracovných podmienok: Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa môžu zabezpečiť lepšie mzdové podmienky, benefity a ochranu zamestnancov.
• Harmonizácia pracovných vzťahov: Kolektívne vyjednávanie a uzatváranie kolektívnych zmlúv prispieva k stabilite a predvídateľnosti v pracovných vzťahoch.
• Sociálny dialóg: Kolektívne zmluvy sú výsledkom dialógu medzi zamestnávateľmi a odbormi, čo posilňuje sociálne partnerstvo.
• Právna istota: Rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv zabezpečuje, že rovnaké podmienky platia pre všetkých zamestnávateľov v danom odvetví alebo časti odvetvia.

Aktuálne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa

Konfederácia odborových zväzov SR vyzvala vládu a samosprávy, aby sa čo najskôr dohodli na podmienkach financovania a následne na podpise kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre štátnu a verejnú službu na roky 2025 a 2026.

Súčasťou kolektívnych zmlúv, ktorých zámerom je vytváranie priaznivejších pracovných podmienok a podmienok zamestnávania sú, okrem valorizácie platových taríf, aj tzv. sociálne benefity, a to: skrátenie pracovného času, výmera dovolenky o týždeň viac oproti zákonu, odchodné a odstupné zvýšené o jeden funkčný plat nad rozsah zákona, výška príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, prídel do sociálneho fondu. Verejní a štátni zamestnanci zároveň získavajú aj 2 dni na zotavenie, tzv. sick days.

Kolektívna zmluva v Hasičskom a záchrannom zbore

Kolektívna zmluva je výsledkom konsenzu dotknutých strán, avšak v súlade s čl. 37 Ústavy SR nie je jedinou formou participácie zamestnancov (príslušníkov HZS) vo vzťahu k ich zamestnávateľovi (služobnému úradu). Konkrétne právne predpisy teda okrem akceptácie kolektívnej zmluvy upravujú aj ďalšie formy nepriamej participácie zamestnancov (príslušníkov HZS). Hovoríme o práve na spolurozhodovanie, práve na prerokovanie, ale aj o práve na informácie či práve na kontrolnú činnosť (viď.: § 159 zákona č. 315/2001 Z. z.

Z dikcie ustanovenia § 159 zákona č. 315/2001 Z. z. o HaZZ vyplýva, že odborový orgán má právo, dokonca pri doslovnom výklade, povinnosť súčinnosti so služobným úradom. Nadriadený musí súčinnosť s príslušným odborovým orgánom zrealizovať a s prihliadnutím na § 159 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o HaZZ aj vykonať evidenciu realizácie súčinnosti, keďže je viazaný lehotou desiatich dní od doručenia žiadosti o takúto súčinnosť čakať a následne postupovať bez vyjadrenia príslušného odborového orgánu.

Výsledkom posledného kolektívneho vyjednávania medzi OZP v SR a MV SR bolo uzatvorenie Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov HZS na rok 2023. Zamestnávateľ (služobný úrad) a OZP v SR podpisom kolektívnej zmluvy na seba prevzali povinnosti nad rámec zákona a zároveň akceptovali práva, ktoré im takto vznikli. Opakujeme, že podstatou extenzívnej povahy kolektívnej zmluvy je rozširovanie zákonom určených práv a povinností, tak na strane zamestnancov (príslušníkov HZS), ako aj na strane zamestnávateľa (služobného úradu).

tags: #odborový #zväz #kolektívna #zmluva #vyššieho #stupňa