Zdravotné poistenie a odchod do dôchodku: Dôležité aspekty a povinnosti

Odchod do dôchodku predstavuje významnú životnú zmenu, ktorá so sebou prináša aj zmeny v oblasti zdravotného poistenia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach poistencov v súvislosti so zdravotným poistením pri odchode do dôchodku, ako aj o ďalších relevantných aspektoch, ktoré by mali budúci dôchodcovia zvážiť.

Práva a povinnosti poistenca

Každý poistenec má v systéme zdravotného poistenia nielen práva, ale aj povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať. Nezabúdajte najmä na oznamovaciu povinnosť. Zmenu dôležitých údajov alebo životných situácií, ako je napríklad odchod do dôchodku, je potrebné oznámiť zdravotnej poisťovni do 8 dní.

Práva poistenca:

  • Slobodný výber zdravotnej poisťovne.
  • Slobodný výber lekára.
  • Zmenu zdravotnej poisťovne vždy k 1. januáru (vyplniť prihlášku online môžete tu).
  • Úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom.
  • Informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má poisťovňa zmluvu.
  • Poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj vtedy, ak s lekárom či zdravotníckym zariadením nemá uzatvorenú zmluvu.
  • Vrátenie preplatku z ročného zúčtovania poistného.
  • Podieľanie sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
  • Domáhanie sa ochrany práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Povinnosti poistenca:

  • Oznámiť zdravotnej poisťovni, že sa stal samoplatiteľom do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, odkedy táto zmena nastala.
  • Oznámiť zdravotnej poisťovni začiatok a koniec inej samostatnej zárobkovej činnosti (ak má príjmy z podnikania na základe iného ako živnostenského oprávnenia).
  • Uhradiť zdravotnej poisťovni zdravotnú starostlivosť, ak ju dostal preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky.
  • Zaplatiť dlžné poistné.
  • Preukazovať sa u lekára preukazom poistenca, prípadne občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti s elektronickým čipom.
  • Oznámiť najneskôr do 8 dní zánik zdravotného poistenia na Slovensku: ak odchádza pracovať do cudziny a bude tam aj zdravotne poistený alebo ak sa bude viac ako 6 mesiacov zdržiavať v cudzine a poistil si liečebné náklady na pobyt v cudzine.
  • Po návrate z cudziny oznámiť vznik poistenia a prihlásiť sa v slovenskej zdravotnej poisťovni tiež do 8 dní.
  • Oznámiť zamestnávateľovi zmenu zdravotnej poisťovne, ak k 1. januáru využil svoje právo na výber zdravotnej poisťovne.
  • Oznámiť zamestnávateľovi a zdravotnej poisťovni, že je osobou so zdravotným postihnutím (postihnutie podľa lekárskeho posudku 41 percent a viac oproti zdravej osobe), a teda má nárok na zníženú percentuálnu sadzbu pre výpočet poistného z vašich príjmov. Na oznámenie zmien zdravotnej poisťovni použite tlačivo Oznámenie poistenca/platiteľa poistného.

Kto nemá oznamovaciu povinnosť?

Oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni nemajú:

  • Nezaopatrené deti alebo študenti.
  • Poberatelia dôchodku.
  • Poberatelia rodičovského príspevku.
  • Osoby v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok.
  • Invalidné osoby bez nároku na invalidný dôchodok.
  • Osoby obvinené alebo osoby vo výkone trestu odňatia slobody.
  • Študenti z iného členského štátu.
  • Osoby poberajúce peňažný príspevok za opatrovanie.
  • Osoby poberajúce nemocenské, ošetrovné alebo materské alebo osoby, ktorých už zanikol nárok na uvedené dávky, ale stav stále trvá.
  • Osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi.
  • Evidovaní uchádzači o zamestnanie.
  • Cudzinci zaistení na území Slovenskej republiky.
  • Azylanti.
  • Osoby nemocensky zabezpečené podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
  • Doktorandi v dennej forme štúdia.
  • Osoby vykonávajúce osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

O tom, či patríte do niektorej z vyššie uvedených kategórií, informujú zdravotnú poisťovňu príslušné úrady, ako napríklad Sociálna poisťovňa, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Zbor väzenskej a justičnej stráže. Aj keď poistenci nemajú povinnosť hlásiť, či patria do niektorej z uvedených kategórií, zdravotná poisťovňa je oprávnená vyžiadať si od nich pre overenie potrebné dokumenty. Poistenci sú v takom prípade povinní poskytnúť súčinnosť.

Sankcie za nesplnenie povinností

Sankcie za nesplnenie povinností neukladá zdravotná poisťovňa, ale Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pokutu do výšky 165 € vám môže uložiť v týchto prípadoch:

Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek a ročník 1960: Ako sa to dotýka mužov?

  • Ak ste neuhradili zdravotnú starostlivosť, ktorú vám zdravotníci poskytli preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky.
  • Ak ste nedoplatili dlžné poistné.
  • Ak ste podali prihlášku do viac ako jednej zdravotnej poisťovne.

Pokutu až 331 € môže dostať ten, kto si nesplnil:

  • Povinnosť podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie v zdravotnej poisťovni do 8 dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia.
  • Oznamovacie povinnosti.

Zmeny v dôchodkovom veku a ich dopad

Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky nevedie detailný prehľad, resp. neeviduje mortalitu obyvateľstva Slovenskej republiky medziročne. Od 1. januára 2021 sa zmenila právna úprava dôchodkového veku. Dôchodkový vek, platný po 31. decembri 2020, je uvedený v prehľadnej tabuľke, ktorá je prílohou zákona o sociálnom poistení. Odborom sa podarilo v roku 2019 presadiť maximálny vek odchodu do dôchodku, a to na úroveň najviac 64 rokov u mužov. Pretože, ak by nebol zmenený systém určovania dôchodkového veku, ktorý sa začal uplatňovať od 1. januára 2017 podľa strednej dĺžky dožitia, súčasné deti by išli do dôchodku vo veku 70 rokov a viac. Zmenené podmienky boli v roku 2019 premietnuté aj do Ústavy Slovenskej republiky. Bohužiaľ, koncom roku 2020 bola z podnetu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, opäť v núdzovom stave, v Národnej rade Slovenskej republiky pozmenená Ústava Slovenskej republiky, v ktorej sa s účinnosťou od 1. januára 2023 vypustil strop odchodu do dôchodku. Z verejne dostupných informácii je zrejmé, že v roku 2020 sa stredná dĺžka života novorodenca mužského pohlavia znížila zo 74,3 na 73,1 roka, v prípade žien z 80,8 na 80,1 roka. Z pohľadu Konfederácie odborových zväzov je prioritou, aby bol zavedený v systéme dôchodkového zabezpečenia maximálny vek odchodu do starobného dôchodku a tento by sa už ďalej nepredlžoval (t.j. maximálne 64 rokov, resp. nižší podľa počtu vychovaných detí).

Dôchodok a zdravotné poistenie v rámci EÚ

Vznik nároku na dôchodok v rámci krajín EHS upravuje od 1.5.2010 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (zmenené a doplnené o NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 988/2009) a NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. Nárok na dôchodok vzniká v každej krajine na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie alebo v krajine, s ktorou má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení a to už po jednom odpracovanom roku, v ktorom boli odvádzané aj dávky sociálneho poistenia. Pokiaľ bola táto doba kratšia ako 1 rok, nárok na dôchodok nevzniká a obdobie počas ktorého sa odvádzalo poistenie sa pripočítava ku poistnému obdobiu v krajine, kde bude žiadateľ žiadať o dôchodok. Pri určovaní nároku na dôchodok nie je podmienkou, aby mal žiadateľ trvalé bydlisko v krajine, v ktorej žiada o dôchodok. Nevyžaduje sa ani štátna príslušnosť.

Na priznanie nároku na dôchodok v Rakúsku je dôležité, aby mal žiadateľ v rámci Európskej Únie odpracovaných minimálne 180 mesiacov. Problém s tým majú hlavne štátny prislušníci krajín, ktoré nie sú členmi Europskej Únie napr. Rusi, Ukrajinci a pod, ktorých je na Slovensku dosť veľa, majú už slovenské občianstvo, resp. trvalé bydlisko a tiež pracujú v Rakúsku. U žien narodených do 1.1.1964 štandardný vek odchodu do dôchodku 60 rokov.

Výška získaného nároku na dôchodok v Rakúsku sa dá vypočítať podľa výšky vymeriavacích základov. Pre každý rok sa výška získaného nároku na dôchodok vypočítava samostatne podľa výšky vymeriavacieho základu. Výšku dôchodku predstavuje percentuálna suma vypočítaná zo súčtu všetkých poistných platieb. Do úvahy sa berie 252 najlepších mesiacov. Za každých 12 mesiacov poistenia prináleží poistencovi suma do dôchodku vo výške 1,78% z vymeriavacieho základu. Pre dlhodobo poistených(nad 540 mesiacov poistenia u mužov a 480 mesiacov poistenia u žien) je to 1,90%. Pri poistení kratšom ako 12 mesiacov kal. roka sa suma kráti alikvotne. Ku dôchodku sa pripočítava aj obdobie vojenskej prezenčnej služby, obdobie materskej dovolenky atď. Pre tieto obdobia sú každý rok stanovené vymeriavacie základy, z ktorých sa vypočítava suma do dôchodku.

Prečítajte si tiež: Všetko o odchode do dôchodku v 60. roku života

Upozornenie: Nie je možné získať rakúsky minimálny dôchodok po odpracovaní napr. 15,20 či 30 rokov v Rakúsku, ako sa často rozpráva. Výška dôchodku sa vypočíta podľa dĺžky odpracovanej doby (počet mesiacov v rámci zákonného poistenia v Rakúsku) a výšky vymeriavacích základov. Druhá možnosť je, nastálo sa presťahovať do Rakúska a požiadať o tzv. Bonus k dôchodku (Ausgleichzulage). Ako príklad uvediem poistenca(živnostníka), ktorý mal celé 3 roky(36 mesiacov) aktívnu živnosť a platil odvody do sociálnej poisťovne. Z jeho vymeriavacieho základu vo výške 537,78€ platného pre prvé 3 roky mu vznikne nárok na mesačný dôchodok vo výške ca. 28,70€(9,57€ za každý rok). Za 10 odpracovaných rokov na živnosť a platenia odvodov do sociálneho poistenia z minimálnych vymeriavacích základov(od 4 roku platí minimálny vymeriavací základ vo výške 743,20€) vznikne nárok na dôchodku vo výške ca. Dôchodok zvyšuje vyšší príjem z čoho sa vyráta aj vyšší vymeriavací základ a tým aj vyšší dôchodok. Živnostníci, ktorý podávali a podávajú daňové priznania a majú nedoplatky na poistnom za uplynulé daňové obdobie, si samozrejme aj zvyšujú dôchodok. Dôchodcovské dávky podliehajú zdaneniu ako príjem zo závislého pomeru. Dôchodcom je ale automaticky pri daňovom zúčtovaní uplaňovaný daňový bonus vo výške 1.002,00Eur pri vý3ke döchodku do 21.245,00Eur.

O dôchodok sa žiada v krajine, v ktorej žiadateľ v čase podania žiadosti žije t.z. osoba s bydliskom na Slovensku žiada o dôchodok v pobočke soc. poisťovne v mieste svojho bydliska. V žiadosti uvedie krajiny, v ktorých bol dôchodkovo poistený. Nie je potrebné predkladať potvrdenia o poistení z iných štátov. Ak však žiadateľ o dôchodok má potvrdenie inštitúcie sociálneho poistenia štátu, v ktorom platil dôchodkové poistenie, môže ho príslušnej sociálnej poisťovni predložiť v konaní o nároku na dôchodkovú dávku. To vybavovanie penzie urýchli.

Dodatočné pripoistenie k dôchodku

Jedná sa o pripoistenie, kde sa môže pripoistiť každá povinne, alebo dobrovoľne poistená osoba v sociálnom poistení. Pripoistenie vedie k dodatočnej penzii, ktorá bude vyplácaná po dosiahnutí dôchodkového veku mesačne popri hlavnej penzii. Je to obdobný druh penzijného pripoistenia ako sú ponúkané v súkromných poisťovacích spoločnostiach. Na rozdiel od súkromným spoločností sa dávky z tohto pripoistenia vyplácajú 14 krát ročne. Poistné sa zhodnocuje tak ako bežné poistné v penzijnom poistení. Pripoistenie je možné uzatvoriť v každom veku. Maximálna výška ročného poistného je pre rok 2025 suma vo výške 12 900,00eur. Dávky z pripoistenia podliehajú čiastočne daňovej úľave. Zdaňuje sa len 25% z celkovej dávky. Poistné je možné zaradiť medzi daňové výdavky. V prípade úmrtia prechádza časť poistenia na pozostalých. O toto pripoistenie nie je potrebné požiadať. Ak napríklad vo veku 40 rokov zaplatíte raz 1 000 eur, vo veku 65 rokov dostanete na ročnom dôchodku o približne 120 eur viac. Vložená suma sa Vám vráti vo forme dôchodku už za necelých 9 rokov.Každý, kto vo veku 50 rokov zaplatí 1 000 eur, dostane na dôchodku o približne 95 eur ročne viac. Vložená suma sa Vám vráti vo forme dôchodku už za necelých 11 rokov.

Dôchodok z Rakúska a zdravotné poistenie

V prípade priznania dôchodku v Rakúsku a súčasne aj poberania dôchodku na Slovensku, je poberateľovy z celej sumy dôchodku (Rakusko+Slovensko) stiahnuté za každý mesiac 6% na zdravotné poistenie v Rakúsku, a to počas celej doby aktívnej rakúskej živnosti. Po odhlásení živnosti sa už zdravotné poistenie z dôchodku neplatí. Živnostníci v Rakúsku, ktorý už poberajú dôchodok na Slovensku, by si mali preto prerátať, kedy už môžu požiadať o dôchodok v Rakúsku, aby sa nestalo, že budú síce poberať dôchodok v Rakúsku, ale po stiahnutí poistného na zdr.

Pre živnostníkov v dôchodcovskom veku, ktorí napriek nároku na dôchodcovské dávky o tieto nepožiadali, platí od roku Januára 2017 úľava na penzijnom poistení vo výške 50% ich mesačných platieb. Poistencovi sa ale do penzie započítava plná suma poistenia, keďže tých ďalších 50% za poistenca uhrádza penzijný fond. Táto úľava je možná max. Pre živnostníkov, ktorí nepodávajú daňové priznanie v rakúsku je mesačná platba v penzijnom poistení pre rok 2025 vo výške 101,95 Eur t.z. mesačná úľava je vo výške 50,97eur. Z toho dôvodu je už teraz potrebné prehodnotiť okamžité podanie žiadosti o dôchodok, ak naň vznikne nárok. Od dátumu podania žiadosti o dôchodok zaniká nárok na túto úľavu. Ak bude teda dôchodcovská mesačná dávka nižšia ako vyššie spomenutá úľava, je lepšie o dôchodok nepožiadať a po dobu troch rokov platiť polovičné poistné do penzijného poistenia. Ak sa stane, že dôchodcovská dávka by bol vyššia, je potrebné požiadať o dôchodok, pretože dôchodok sa spätne nevypláca a nevyplatené dávky prepadnú.

Prečítajte si tiež: Tabuľka dôchodkového veku žien

Informácie od Sociálnej poisťovne pre zamestnávateľov

Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Postupuje sa od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavacieho základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.

tags: #odchod #do #dochodku #zdravotne #poistenie