Nárok na dovolenku a jej krátenie: Podmienky a pravidlá

Dovolenka je základným právom zamestnanca, ktoré mu umožňuje zotavenie a regeneráciu síl. Zákonník práce presne upravuje podmienky vzniku nároku na dovolenku, jej dĺžku, čerpanie a tiež situácie, kedy môže dôjsť ku kráteniu dovolenky.

Vznik nároku na dovolenku

Nárok na dovolenku nie je automatický a vzniká za splnenia určitých podmienok. Podľa Zákonníka práce má zamestnanec nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak u zamestnávateľa odpracoval aspoň 60 dní v príslušnom kalendárnom roku. Ak pracovný pomer netrvá celý kalendárny rok, zamestnanec má nárok na pomernú časť dovolenky.

Dovolenka za kalendárny rok a jej pomerná časť

Zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak u zamestnávateľa odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Ak pracovný pomer vznikol alebo zanikol v priebehu kalendárneho roka, zamestnanec má nárok na pomernú časť dovolenky. Táto časť sa určí ako 1/12 ročnej výmery dovolenky za každý celý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru.

Príklad: Zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru 1. apríla a odpracuje do konca roka všetky mesiace. Má nárok na 9/12 z ročnej výmery dovolenky.

Dovolenka za odpracované dni

Ak zamestnanec neodpracoval u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku, vzniká mu nárok na dovolenku za odpracované dni. Táto dovolenka predstavuje 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v danom kalendárnom roku.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Príklad: Zamestnanec pracuje na dohodu a v lete odpracuje len 42 dní. V tomto prípade mu vznikne nárok na dovolenku za odpracované dni.

Dĺžka dovolenky

Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Zamestnanec, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 33 rokov veku, má nárok na dovolenku v dĺžke najmenej päť týždňov. Niektoré kategórie zamestnancov, napríklad učitelia, majú nárok na šesť týždňov dovolenky.

Dodatková dovolenka

Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec vykonáva tieto práce len časť kalendárneho roka, má nárok na pomernú časť dodatkovej dovolenky.

Krátenie dovolenky

V niektorých prípadoch môže dôjsť ku kráteniu nároku na dovolenku. Zákonník práce presne stanovuje dôvody, kedy je možné dovolenku krátiť. Dôležité je, že dovolenka sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje.

Dôvody krátenia dovolenky za kalendárny rok

Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za kalendárny rok, ak zamestnanec splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12. Zameškané dni sa týkajú prípadov, kedy zamestnanec nepracoval z dôvodu:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

  • Výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu
  • Čerpania rodičovskej dovolenky
  • Dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie
  • Dôležitých osobných prekážok v práci (napríklad dlhodobá pracovná neschopnosť pre chorobu) a podľa § 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce (pracovné voľno na žiadosť zamestnanca).

Okrem toho môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) o jeden až dva dni. Dovolenka za kalendárny rok sa môže krátiť aj v prípade výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby. Treba si uvedomiť, že krátenie dovolenky má svoje limity.

Dôvody krátenia dovolenky za odpracované dni a dodatkovej dovolenky

Dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku je možné krátiť len za neospravedlnené absencie, a to o jeden až dva dni za každú neospravedlnene zameškanú zmenu.

Kedy sa dovolenka nekráti?

Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá. Taktiež sa dovolenka nekráti za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky.

Príklad: Zamestnancovi Jozefovi sa stal pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol práceneschopný. Za úraz zodpovedá zamestnávateľ. Hoci Jozef nepracoval viac ako 100 pracovných dní, jeho dovolenka sa z uvedených dôvodov nekráti.

Minimálna dĺžka dovolenky pri krátení

Aj v prípade krátenia dovolenky musí byť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trval počas celého kalendárneho roka, poskytnutá dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa. U mladistvého zamestnanca je to v dĺžke dvoch týždňov.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Čerpanie dovolenky

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho záujmy, ale aj na prevádzkové potreby spoločnosti. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

Plánovanie dovolenky

Zamestnávateľ môže určiť plán čerpania dovolenky, aby zabezpečil plynulý chod prevádzky. Môže tiež určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov, ale len po dohode so zástupcami zamestnancov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne.

Odvolanie z dovolenky

Zamestnávateľ môže zamestnanca z dovolenky odvolať, ak to vyžaduje dôležitý prevádzkový dôvod. V takom prípade je povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu vznikli bez jeho zavinenia v dôsledku odvolania z dovolenky.

Prepadnutie dovolenky a preplatenie nevyčerpanej dovolenky

Dovolenku by mal zamestnanec vyčerpať v kalendárnom roku, za ktorý mu vznikol nárok. Ak to nie je možné, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.

Nevyčerpaná dovolenka sa prepláca len pri skončení pracovného pomeru. Prepláca sa len tá časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.

Príklad: Zamestnanec odchádza z pracovného pomeru a má nevyčerpaných 10 dní dovolenky. Táto dovolenka mu bude preplatená v mzde pri skončení pracovného pomeru.

Dovolenka a skrátený pracovný čas

Kratší pracovný čas neovplyvňuje dĺžku dovolenky. Aj zamestnanec pracujúci na kratší pracovný čas má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je len v tom, že ak zamestnanec s kratším pracovným časom pracuje denne, ale menej hodín, jeden deň jeho riadnej dovolenky bude predstavovať menší počet hodín, za ktoré mu zamestnávateľ pri čerpaní dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku.

tags: #nárok #na #dovolenku #a #jej #krátenie