
Slovensko, podobne ako mnohé iné krajiny, čelí výzvam spojeným s udržateľnosťou svojho dôchodkového systému. Štúdia Allianz Pension Sustainability Index (PSI) 2016, ktorá analyzovala 54 krajín, poukázala na to, že Slovensko sa nachádza medzi krajinami s najohrozenejším dôchodkovým systémom, konkrétne na 36. mieste. Hoci sa udržateľnosť mierne zvýšila vďaka reformám ako zvýšenie veku odchodu do dôchodku, stále to nestačí na riešenie demografických zmien a rastúceho veku populácie. Na druhej strane, krajiny ako Čína zaznamenali výrazný prepad v rebríčku udržateľnosti dôchodkových systémov. Prečo je tomu tak?
Investičný manažér Allianz - Slovenská d.s.s. Miro Kotov upozorňuje, že samotné zvýšenie veku odchodu do dôchodku prvý pilier nespasí. Dôvodom je odčerpávanie peňazí z druhého piliera na vykrývanie deficitu verejných financií, čo z dlhodobého hľadiska ohrozuje udržateľnosť systému. V porovnaní s Českom, Poľskom, Maďarskom, Rumunskom a Bulharskom má Slovensko horšie vyhliadky. Kotov ako pozitívny príklad uvádza pobaltské štáty, ktoré zavádzajú efektívne dôchodkové reformy, ako je zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a znižovanie nákladov dôchodkového systému na verejné financie. Dôchodky v Lotyšsku a Estónsku sú v porovnaní s priemernými mzdami nižšie ako na Slovensku, pričom vek odchodu do dôchodku je vyšší.
Najvýraznejší prepad v rebríčku udržateľnosti dôchodkových systémov oproti roku 2014 zaznamenali Rusko a Čína. Rusko sa prepadlo kvôli ekonomickej a finančnej kríze a vysokým verejným výdavkom. Čína skončila na predposlednom mieste, kvôli rýchlejšiemu starnutiu obyvateľstva a tiež väčšiemu objemu výdavkov na budúce penzie. Táto situácia si vyžaduje hlbšiu analýzu čínskeho dôchodkového systému a faktorov, ktoré k tomuto prepadu prispeli.
Rýchle starnutie obyvateľstva je globálny trend, ktorý má významný dopad na dôchodkové systémy. Čína, s jej obrovskou populáciou, čelí tomuto problému obzvlášť intenzívne. Politika jedného dieťaťa, ktorá bola zavedená v roku 1979 a zrušená v roku 2015, mala za následok výrazný pokles pôrodnosti a rýchle starnutie populácie. To znamená, že čoraz menej pracujúcich musí financovať dôchodky čoraz väčšieho počtu dôchodcov.
Čínsky dôchodkový systém je komplexný a viacvrstvový, skladá sa z:
Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek a ročník 1960: Ako sa to dotýka mužov?
Problémom je, že prvý pilier je preťažený a závislý od demografickej štruktúry. S rastúcim počtom dôchodcov a klesajúcim počtom pracujúcich sa stáva financovanie tohto piliera čoraz náročnejšie.
Rastúce výdavky na dôchodky predstavujú významnú záťaž pre čínsky štátny rozpočet. S pribúdajúcim počtom dôchodcov a zvyšujúcou sa dĺžkou života sa zvyšujú aj náklady na vyplácanie dôchodkov. To si vyžaduje rozsiahle reformy dôchodkového systému, ktoré by zabezpečili jeho dlhodobú udržateľnosť.
Udržateľnosť dôchodkových systémov ovplyvňuje viacero faktorov:
Na zabezpečenie udržateľnosti dôchodkových systémov je potrebné zavádzať rozsiahle reformy, ktoré zohľadňujú demografický vývoj, ekonomickú situáciu a špecifiká danej krajiny. Medzi najčastejšie opatrenia patria:
Niektoré krajiny dosiahli významný pokrok v reformovaní svojich dôchodkových systémov. Napríklad:
Prečítajte si tiež: Všetko o odchode do dôchodku v 60. roku života
Ak sa nebudú zavádzať potrebné reformy, hrozí, že dôchodkové systémy sa stanú neudržateľnými. To môže mať vážne dôsledky pre:
Prečítajte si tiež: Tabuľka dôchodkového veku žien