
Tento článok sa zameriava na problematiku odchodu do invalidného dôchodku a nároku na odstupné v Českej republike. Detailne rozoberá podmienky vzniku nároku na odchodné, rozdiely medzi starobným a predčasným starobným dôchodkom, ako aj praktické situácie, ktoré môžu nastať v súvislosti s ukončením pracovného pomeru a priznaním dôchodku.
Odchodné predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok.
Zo znenia Zákonníka práce vyplýva, že nárok na odchodné patrí zamestnancovi vtedy, keď prvýkrát končí pracovný pomer po nadobudnutí nároku na dôchodok, t. j. skončenie pracovného pomeru nastáva až po vzniku nároku na dôchodok. Zamestnancovi vznikne právo na odchodné, keď nadobudne nárok na starobný dôchodok, na invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov a prvýkrát po vzniku tohto nároku skončí pracovný pomer.
V tejto súvislosti vzniká rozdiel medzi nárokom na starobný dôchodok a na predčasný starobný dôchodok. Nárok na predčasný starobný dôchodok nie je určený konkrétnym dňom, ale je v podstate limitovaný výškou dôchodku, ktorý nesmie klesnúť pod zákonom určenú hranicu. Takže zamestnanec sa môže rozhodnúť o skončení pracovného pomeru a odchode do predčasného dôchodku v omnoho väčšom časovom rozpätí, ako je to pri „riadnom“ starobnom dôchodku, ktorý je obmedzený presným dátumom vzniku nároku na tento dôchodok.
Obdobie možnosti využitia odchodu do predčasného dôchodku môže existovať u daného zamestnanca bez toho, aby vôbec uvažoval o nejakej možnosti využiť ho. Ak sa vyskytne situácia, že zamestnancovi končí pracovný pomer na dobu určitú alebo že mu má skončiť pracovný pomer zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov, stačí, ak sa rozhodne, že využije existenciu možnosti odísť do predčasného starobného dôchodku.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek a ročník 1960: Ako sa to dotýka mužov?
Iné to je pri starobnom dôchodku, do ktorého môže zamestnanec odísť len vtedy, keď už nárok naň má, t. j. keď oň môže požiadať. Ak teda pracovný pomer zamestnanca skončil napríklad 15. novembra a nárok na starobný dôchodok mu vznikne až 16. novembra, môže požiadať o starobný dôchodok, ale nemá nárok na odchodné. Tento zamestnanec by teoreticky požiadal o predčasný starobný dôchodok od 16.
Zamestnanec navrhol zamestnávateľovi skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31. októbra s tým, že požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku od 1. novembra. Od tohto dňa mu bol dôchodok aj priznaný. Zamestnávateľ mal pochybnosti o nároku zamestnanca na odchodné, pretože nevedel, či je dôležitý deň, keď sa žiadosť o priznanie starobného dôchodku podáva alebo deň, od ktorého zamestnanec žiada o priznanie dôchodku.
Zamestnanec ukončil pracovný pomer dohodou a zaevidoval sa na úrade práce do doby, keď mu bude priznaný predčasný starobný dôchodok. Zamestnanec skončil pracovný pomer a odchádza do predčasného starobného dôchodku, spĺňa teda obe pracovnoprávne podmienky na vznik nároku na odchodné. Túto skutočnosť však musí zamestnávateľovi preukázať, pretože v čase skončenia jeho pracovného pomeru nemá zamestnávateľ informácie o tom, že zamestnanec bude predčasným starobným dôchodcom. Až keď zamestnávateľovi poskytne kópiu právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní predčasného starobného dôchodku, malo by mu byť vyplatené odchodné, a to aj po uplynutí niekoľkých mesiacov od skončenia pracovného pomeru.
Zamestnanec sa po skončení pracovného pomeru prihlásil na úrade práce do evidencie nezamestnaných až do doby, keď mu bude priznaný predčasný starobný dôchodok. Iný zamestnanec sa po skončení pracovného pomeru nezamestnal ani neprihlásil na úrade práce a až následne sa rozhodol požiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku.
Po skončení pracovného pomeru a následnom zaevidovaní zamestnanca na úrade práce do evidencie nezamestnaných môže vzniknúť zamestnancovi nárok na odchodné vtedy, keď mu bude priznaný predčasný starobný dôchodok spätne odo dňa nasledujúceho po skončení pracovného pomeru. Zamestnanec, ktorý sa po skončení pracovného pomeru nezamestnal ani nezaevidoval na úrade práce do evidencie nezamestnaných, môže požiadať svojho bývalého zamestnávateľa o odchodné vtedy, keď predloží zamestnávateľovi rozhodnutie Sociálnej poisťovne, na základe ktorého mu priznala predčasný starobný dôchodokspätne odo dňa nasledujúceho po skončení pracovného pomeru.
Prečítajte si tiež: Všetko o odchode do dôchodku v 60. roku života
Zamestnankyňa požiadala o predčasný starobný dôchodok počas trvania pracovného pomeru. Mala na to právo, pretože poberanie dôchodku súbežne popri zárobkovej činnosti v pracovnom pomere alebo podnikaní sa nevylučuje. Ak zamestnankyňa pracovala do určitého dňa, kedy skončila pracovný pomer výpoveďou, má nárok na odchodné, pretože podľa Zákonníka práce vznikne zamestnancovi nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov podľa zákona o sociálnom poistení. Nárok na odchodné nie je viazaný na formu skončenia pracovného pomeru.
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Odchodné sa poskytuje najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov. Pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie. Na výpočet sa teda použije priemer pre pracovno-právne účely ako na výpočet napr.
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.
Prečítajte si tiež: Tabuľka dôchodkového veku žien
Zamestnancovi, ktorý nadobudol dôchodkový vek a bol mu priznaný starobný dôchodok, bol opäť uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú. V prípade daného zamestnanca sú obe podmienky teoreticky splnené. Zámerom zákonodarcu bolo poskytnutie odchodného formou rozlúčky so zamestnancom v prípade, že definitívne končí pracovný pomer.
Ak by bol uvedený zamestnanec odišiel po skončení pracovného pomeru priamo do invalidného dôchodku (a to aj keby mu ho poisťovňa priznala neskôr, ale s platnosťou ku dňu skončenia pracovného pomeru), bol by mal nárok na odchodné.