
Práca opatrovateľky v Rakúsku, najmä vo Viedni, je pre mnohé Slovenky atraktívnou možnosťou zárobku. Avšak, realita tejto práce je často spojená s rôznymi výzvami, ktoré si vyžadujú pozornosť a riešenia. Tento článok sa zameriava na skúsenosti slovenských opatrovateliek pracujúcich vo Viedni, s dôrazom na podmienky, zárobky, práva a povinnosti, ako aj na dostupné formy pomoci a podpory.
Viedeň, ako hlavné mesto Rakúska, je pre Slovákov ideálnym miestom na prácu v zahraničí. Práca opatrovateľa či opatrovateľky vo Viedni a jej blízkom okolí prináša pre slovenských občanov množstvo výhod. Je blízko, ponúka výborné pracovné podmienky a kvalitné sociálne zabezpečenie. Opatrovateľstvo je profesia, ktorá ponúka nielen stabilný príjem, ale aj pocit naplnenia z pomoci druhým. Táto práca je vhodná pre mužov aj ženy, ktorí majú súcit, trpezlivosť a túžbu zlepšiť kvalitu života iných. Ak hľadáte stabilnú a zmysluplnú prácu s atraktívnymi podmienkami, práca opatrovateľa vo Viedni a okolí je pre vás ideálnou voľbou.
V Rakúsku existuje niekoľko foriem opatrovania, na ktoré štát rodinám finančne prispieva. Existujú rôzni asistenti a zdravotné sestry, mobilné služby aj dvadsaťštyrihodinová starostlivosť. „Dvadsaťštvorku“ vykonávajú väčšinou ženy z juhovýchodnej Európy. Hlavne Rumunky a Slovenky. „Také opatrovanie je luxus, lebo pre klienta je niekto dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni k dispozícii. Zároveň je to najlacnejšia služba,“ opisuje Simona.
Mama Simony Ďurišovej robila opatrovateľku v Rakúsku desať rokov, otec tak ešte stále pracuje. Rovnako aj mamy väčšiny jej najlepších kamarátok. Ona vyštudovala globálne štúdiá so špecializáciou na ekonomickú a sociálnu etiku v Grazi a diplomovú prácu písala na tému sociálneho a pracovnoprávneho znevýhodnenia opatrovateliek v Rakúsku. Už vtedy videla, že slovenské ženy, ktoré sa v Rakúsku starajú o klientov v dvadsaťštyrihodinovom systéme opatrovania, potrebujú organizáciu, ktorá by zastupovala ich záujmy. Vlaňajšia prvá vlna pandémie koronavírusu situáciu ešte vyhrotila. Simona iniciovala vznik spoločnej organizácie pre slovenské a rumunské opatrovateľky pod názvom IG-24. Snažia sa dosiahnuť férové podmienky pre opatrovateľky zo zahraničia. Pred pár dňami získali v Rakúsku prestížne ocenenie SozialMarie za sociálne inovácie.
V Rakúsku je podľa štatistík okolo šesťdesiattisíc opatrovateliek - žien, ale aj mužov ako Simonin otec -, ktoré sa takto starajú o klientov priamo v ich domácnostiach. Tridsaťtisíc z nich pochádza z Rumunska, dvadsaťtisíc je Sloveniek. Približne jedno percento opatrovateliek sú Rakúšanky. Simona konštatuje, že za aktuálnych pracovných podmienok toto Rakúšanky robiť nebudú. Naproti tomu Slovenky za touto prácou začali do Rakúska dochádzať ešte v 90. rokoch, keď sa otvorili hranice. „Vtedy to bolo načierno. Vznikli však aj prvé agentúry. Až na prelome rokov 2007 a 2008 dvadsaťštyrihodinové opatrovanie legalizovali po škandále politika, o ktorého mamu sa načierno starala pani zo Slovenska.“
Prečítajte si tiež: Príležitosti v 24-hodinovom opatrovaní v zahraničí
Slovenky medzi opatrovateľkami kedysi prevažovali. No je ich čoraz menej. Kým robili načierno a menili rakúske eurá za slovenské koruny, zarobili slušne. Po legalizácii ruka v ruke s rastom platov aj životnej úrovne na Slovensku to už také lukratívne nie je. „Opatrovateľka väčšinou pracuje dva týždne a dva týždne je doma. Zarobí priemerne sedemsto eur. A akú cenu za to platí? Dva týždne od rodiny, mnohé ženy majú doma malé deti alebo rodičov, o ktorých sa treba starať. Plus platia agentúram a odvody z rakúskej živnosti,“ vysvetľuje Simona. Prečo teda opatrujú ďalej? „V niektorých regiónoch Slovenska je naďalej vysoká nezamestnanosť. Medzi opatrovateľkami sú aj seniorky, dôchodkyne opatrujú dôchodcov. A niektoré ženy sa zasekli v tejto práci, keďže nemali možnosť na dovzdelávanie a rekvalifikáciu. Brali ju ako niečo dočasné a po rokoch si uvedomili, že ju stále robia a za ten istý plat. Už si nevedia predstaviť, akú inú prácu by si na Slovensku našli.“
Vysoké finančné ohodnotenie: Plat opatrovateľa v Rakúsku sa pohybuje od 1.900 do 2.200 € netto, pričom denný zárobok je 75 - 90 € (pri starostlivosti o imobilného pacienta môže byť vyšší).
Simona Ďurišová a opatrovateľky združené v IG-24 nazývajú svoju živnosť fiktívnou. Jej podmienky majú totiž ďaleko od toho, ako si svoju prácu organizujú iní živnostníci. „Žijú s klientom v jednej domácnosti. Nemôžu si určiť pracovný čas ani miesto výkonu práce. Regulovaný pracovný čas pre živnostníkov neexistuje. Opatrovateľka je fixovaná na potreby opatrovanej osoby. Systém je nastavený tak, že umožňuje vykorisťovanie opatrovateliek. S požiadavkami sa na ne obracia nielen klient, ale často aj jeho rodinní príslušníci, a stáva sa, že idú nad rámec toho, čo sa smie robiť v dvadsaťštyrihodinovom opatrovaní,“ vysvetľuje Simona. „Ľudia často argumentujú tým, že opatrovateľka predsa nepracuje celých dvadsaťštyri hodín. Ale ona musí byť stále v pohotovosti. Klienti na ne zvonia aj niekoľkokrát za noc. Niektorí sú veľmi nároční. Opatrovateľky oficiálne môžu vykonávať iba podporu klientov a starostlivosť o domácnosť a nie ošetrovateľské úkony. No ony sú reálne nútené robiť aj tie. Nemajú na ne vzdelanie, no nesú plnú právnu zodpovednosť, ak by sa niečo stalo. Napríklad ak má klient katéter, podľa pravidiel stačí, ak zdravotná sestra alebo lekár raz ukáže opatrovateľke, ako s ním manipulovať. No ak sa niečo stane, môže ísť opatrovateľka na súd. To by mal podľa nás robiť len odborný personál.“
Dvadsaťštvorku robia opatrovateľky na živnosť. Je to voľná živnosť, neviaže sa na žiadne vzdelanie. Aj keď - ak chce rodina klienta požiadať o príspevok na opatrovateľku, musí mať opatrovateľka certifikát o absolvovaní dvesto hodín opatrovateľského kurzu. Ten si môže urobiť aj tu na Slovensku, rakúske úrady nekontrolujú jeho kvalitu.
Druhý obrovský problém je podľa Simony závislosť opatrovateliek od agentúr. Niektoré opatrovateľky si klientov už hľadajú samy. No väčšina sa stále spolieha na agentúry. „Hoci sú živnostníčky, agentúry im vyjednávajú podmienky, plat aj zmluvy o diele. Pozorujeme damping v oblasti platov. Tie nestúpajú, ale klesajú. Z hľadiska inflácie a nárastu životnej úrovne je to nehoráznosť. No na trhu práce je veľká konkurencia. Ak to jedna nechce robiť, nájde sa ďalšia,“ vysvetľuje Simona.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o deti Viedeň
V IG-24 sa stretávajú s tým, že agentúry nútia opatrovateľky využívať ich dopravné služby alebo ich nepravdivo informujú o zdravotnom stave klienta. Ale rumunské opatrovateľky majú zmluvy aj na 35 eur na deň. Z toho niečo zhltnú poplatky agentúram - tie sú veľmi rôznorodé, od registračného poplatku po ročný príspevok či percento zo zárobku. Opatrovateľka ďalej zaplatí odvody zo živnosti a ak jej ročný príjem presiahne 11-tisíc eur, tak aj daň. „Po pätnástich odpracovaných rokoch má takáto živnostníčka nárok na rakúsky dôchodok. Často je to však len sto-stopäťdesiat eur, lebo nedosahovala veľké zisky,“ vypočítava Simona. „Mnohé opatrovateľky nemajú na Slovensku žiadny alebo len veľmi nízky dôchodok, lebo všetky odvody odvádzali zo živnosti v Rakúsku.“ Na porovnanie, existenčné minimum v Rakúsku, ktoré dostáva človek evidovaný na úrade práce, je 949 eur.
Výkon práce opatrovateľky je v mnohom v rozpore s rakúskym pracovným právom. Je to možné práve preto, že ide o prácu na živnosť, na ktorú sa predpisy o regulovanom pracovnom čase či ochrane na pracovisku pred fyzickou a psychickou záťažou nevzťahujú.
„Opatrovateľky nemajú nárok ani na podporu v nezamestnanosti, platenú péenku, trinásty plat,“ vysvetľuje Simona. „Neexistujú pre ne kolektívne pracovné zmluvy, ktoré by ich pozíciu posilnili.“
Pandémia situáciu ešte zhoršila. Simona sa stretávala s tým, že po uzavretí hraníc boli opatrovateľky nútené zostať v rodinách bez prestávky celé mesiace, lebo ich nemal kto vystriedať. Tie, ktoré nútene zostali doma, zas boli úplne bez príjmu.
„V Rakúsku síce vytvorili fond na podporu malých podnikateľov, no kto chcel požiadať, musel mať daňové číslo a účet založený v Rakúsku. To väčšina nemala, keďže ročne nezarobili viac ako 11-tisíc eur, teda im nevznikla povinnosť platiť dane. Ďalšie nemali účet založený v Rakúsku a na diaľku či bez trvalého pobytu v krajine bolo problematické si ho založiť. Vláda uvoľnila tieto podmienky až tento rok v apríli. V prvej vlne pandémie preto mnohé opatrovateľky zápasili s existenčnými problémami.“
Prečítajte si tiež: Služby hodinového opatrovania
Združenie IG-24 sa snaží opatrovateľkám radiť a pomáhať v krízových situáciách, no robí hlavne politický lobing a spolupracuje na návrhoch rakúskych zdravotníckych a sociálnych reforiem, aby bol systém spravodlivejší voči opatrovateľkám zo zahraničia. „Chceme odstránenie fiktívnej živnosti a pre opatrovateľky kolektívne pracovné zmluvy a pracovnoprávnu ochranu. Aj keď tu na to nie je politická vôľa,“ konštatuje Simona. „Snažíme sa o vytváranie poradenských centier, na ktoré by sa mohli opatrovateľky obrátiť, ak sú konfrontované napríklad s násilím alebo so sexuálnym obťažovaním na pracovisku. Tri takéto centrá už vznikli. V Linzi, Grazi a vo Viedni môžu opatrovateľky získať pomoc vo svojom materinskom jazyku.“
Práve prípady násilia alebo neadekvátnych pracovných podmienok nie sú podľa Simony zatiaľ poriadne preskúmané či kontrolované zo strany rakúskych úradov. „Viem o opatrovateľke, ktorá musela spať na matraci v pivnici a nedostávala jedlo, no úrady povedali, že pracovné podmienky nekontrolujú. Pracovná inšpekcia zas nepríde, lebo opatrovateľka nie je zamestnaná, ale je živnostníčka. Môžu sa obrátiť iba na organizácie, ktoré pomáhajú týraným ženám. Stáva sa, že pacient je agresívny a dezorientovaný pre svoju diagnózu. Neexistujú páky na pomoc opatrovateľke v takýchto situáciách,“ hovorí Simona a dodáva, že aj preto chcú o „dvadsaťštvorke“ hovoriť. Aby si aj rakúska verejnosť uvedomila, o akú potrebnú službu ide a čo všetko sa pri jej poskytovaní deje. „Reakcie ľudí sú stále rôzne. Niektorí si uvedomujú, že systém je zlý, no nemá sa im kto starať o rodičov. Ale sú aj takí, ktorí hovoria: ja ťa platím a musíš urobiť všetko, čo ti poviem. Dodnes sa čudujú, načo je opatrovateľke voľno alebo internetové pripojenie."
Prvým a najdôležitejším krokom je získanie rakúskej živnosti, tzv. Gewerbeberechtigung. Opatrovateľ/ka vykonáva svoju činnosť na základe zmluvy (Werkvertrag) uzavretej medzi živnostníkom a opatrovanou osobou, resp. jej zástupcom. Živnosť sa nahlasuje v mestách na Magistráte, mimo miest na okresných úradoch Bezirkshauptmannschaft (BH) podľa miesta výkonu opatrovateľskej činnosti. Odosiela sa to na tlačive Gewerbeanmeldung spolu s príslušnými prílohami. Je potrebné, aby opatrovateľ/ka bola prihlásená na prechodný pobyt, bez tohto prihlásenia nie je možné založenie živnosti.
Založenie živnosti príslušný BH oznámi na hospodárskej komore (WKO) a sociálnej poisťovni (SVS). Niektoré agentúry, ako napríklad naša, zabezpečujú založenie živnosti všetkým zaregistrovaným opatrovateľom/kám, ktorí vycestujú do rodiny.
Je dôležité mať prehľad o daňových a finančných aspektoch podnikania ako opatrovateľka v Rakúsku.
WKO - Wirtschaftskammer - Hospodárska komora - je to zoskupenie všetkých podnikateľských subjektov v Rakúsku. Každá spolková krajina má príslušnú hospodársku komoru. Každý opatrovateľ/ka sa založením živnosti stáva členom hospodárskej komory, je mu pridelené číslo WKO (Mitgliedsnummer) - toto číslo sa používa ako variabilný symbol pri úhrade členských poplatkov, ktoré sa platia raz ročne pre jednotlivé spolkové krajiny podľa miesta podnikania (Standortverlegung). Ak zmeníte miesto výkonu podnikateľskej činnosti v priebehu roka, napr. v prípade, že ste zaplatili členský poplatok vo viacerých spolkových krajinách, je možné si požiadať o započítanie.
Oznámenie podnikateľskej činnosti sa oznamuje na tlačive Verf 24 (Fragebogen) - tento formulár slúži na oznámenie začatia podnikateľskej činnosti v Rakúsku. Fragebogen sa odosiela s prílohami a dotazníkom (Beiblatt) na príslušný finančný úrad podľa miesta podnikania (Standortverlegung). Je potrebné ho odoslať do 1 mesiaca od začatia podnikateľskej činnosti s príslušnými prílohami. Napr. Meldezettel - formulár na prihlásenie na prechodný pobyt v mieste trvalého bydliska opatrovanej osoby. Tento formulár je opatrovateľ/ka povinný odovzdať pri každom novom nástupe do novej rodiny opatrovanej osobe alebo splnomocnenému zástupcovi opatrovanej osoby, aby ho prihlásili na prechodný pobyt.
Daňové priznanie sa podáva do 31. marca nasledujúceho roka. Ak ste poistená v Rakúsku (ako živnostníčka), ale chcete mať zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku (napr. u svojho lekára), formulár E106 je pre vás kľúčový. S E106 si môžete vybaviť plnú zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku, hoci platíte odvody len v Rakúsku. Odoslanie formulára E-106 - tento formulár slúži na to, aby OP mohla byť ošetrená na Slovensku, aj v Rakúsku, aj keď už na Slovensku nie je zdravotne poistená. Niektoré agentúry odosielajú tento formulár elektronicky na SVS a SVS už vyplnenú E-106 posiela elektronicky na príslušnú zdravotnú poisťovňu na Slovensku, ktorú opatrovateľ/ka pred vycestovaním mala.
Za posledné roky prebehli daňové zákony a zákony sociálneho zabezpečenia v Rakúsku mnohými zmenami. Všetky údaje na stránke by mali zodpovedať aktuálnemu zneniu rakúskych daňových zákonov. Paušálne výdavky sú vo výške 12% resp. 6% pri istých druhoch živnosti. Cestovné výdavky je možné uplatniť spolu s paušálnymi len za presne určených podmienok. Na vystavenej faktúre je potrebné mať uvedenú presnú výšku príspevku na cestovanie a od vodiča, ktorému je zaplatené za dopravu, potvrdenie o výdavku na tú istú sumu. Takýto kombinovaný odpis zníži výšku poistenia aj o niekoľko stoviek za kal. rok. Je potrebné mať za každý kalendárny rok spravené zúčtovanie príjmu - Einnahmen - Ausgaben Rechnung, výpočet obratu a základu dane. Od roku 2020 sa zaviedol pre drobných podnikateľov aj nový paušál vo výške 45% pre firmy zaoberajúce sa výrobou a vo výške 20% pre firmy poskytujúce služby, kde patrí aj opatrovanie - Personenbetreung.
Podmienkou na uplatnenie je, že obrat firmy nesmie prekročiť sumu 35.000eur. Jednorazové prekročenie obratu do 40.000eur nie je prekážkou na uplatnenie paušálu, ak v predchádzajúcom roku nebol limit 35.000eur prekročený. Takisto podnikanie nesmie byť v danom kal. roku prerušené. Z toho vyplýva, že drobný podnikateľ má dve možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov. Buď Basispauschalierung, alebo Kleinunternehmerpauschalierung.
Od 01.01.2021 sa zmenila štruktúra finančného úradu v Rakúsku. Finančné úrady boli do 31.12.2020 rozdelené podľa územných celkov a každý fungoval samostatne. Od 01.01.2021 je už len jeden finančný úrad pre celé Rakúsko. Jednotlivé pobočky ale zostali zachované ako predtým. V júli 2020 bola v Rakúsku odhlasovaná zmena výšky dani pri príjme medzi 11.000eur a 18.000eur. Daň sa znížila z 25% na 20%.
V kontexte opatrovania v domácnosti je dôležité používať správnu terminológiu. Opatrujete klientov, nie pacientov. Pacienti sú v nemocniciach. Kompetencie opatrovateľov v domácnosti v Rakúsku sú presne dané a definované. Medzi ne nepatria napríklad kosenie záhrady, dojenie kráv a ani varenie či starostlivosť o celú rodinu klienta! Je tiež presne definované, že nemôžete vykonávať ošetrovateľské úkony. Bude tiež nevyhnutné zmeniť pojem -24 hodinová opatrovanie. Toto pomenovanie nepretržitej prítomnosti navádza k chybnej domnienke, že opatrovatelia majú povinnosť pracovať 24 hodín denne! Nie nemajú! Sú prevažne živnostníci, ktorí ako každý iný človek majú právo na odpočinok, nepretržitý spánok, jedlo,teplo, vhodné podmienky, ubytovanie.
Keďže veľká väčšina opatrovateliek pracuje cez agentúry, je nevyhnutné, mať vopred pred podpisom zmluvy s klientom dohodnuté všetky podmienky. Ak Vám podmienky nevyhovujú-nepodpisujte! Ani v Rakúsku nie je domáca opatera štandard, je to luxusná služba, ktorá nie je dostupná každému, kto by ju potreboval. Keďže tento luxus domácej opatery chcú dopriať svojim príbuzným aj tí, ktorí na to nemajú, stáva sa, že práve maximálnym šetrením, nedostakom jedla, tepla atď. chcú ušetriť a teda ušetriť na Vás! Nedovoľte to!
Kompetencie opatrovateľov v domácnosti v Rakúsku sú presne dané a definované. Medzi ne nepatria napríklad kosenie záhrady, dojenie kráv a ani varenie či starostlivosť o celú rodinu klienta! Je tiež presne definované, že nemôžete vykonávať ošetrovateľské úkony.
Bude tiež nevyhnutné zmeniť pojem -24 hodinová opatrovanie. Toto pomenovanie nepretržitej prítomnosti navádza k chybnej domnienke, že opatrovatelia majú povinnosť pracovať 24 hodín denne! Nie nemajú! Sú prevažne živnostníci, ktorí ako každý iný človek majú právo na odpočinok, nepretržitý spánok, jedlo,teplo, vhodné podmienky, ubytovanie.
Keďže veľká väčšina opatrovateliek pracuje cez agentúry, je nevyhnutné, mať vopred pred podpisom zmluvy s klientom dohodnuté všetky podmienky. Ak Vám podmienky nevyhovujú-nepodpisujte! Domáca opatera ako luxusná služba ani v Rakúsku nie je domáca opatera štandard, je to luxusná služba, ktorá nie je dostupná každému, kto by ju potreboval. Keďže tento luxus domácej opatery chcú dopriať svojim príbuzným aj tí, ktorí na to nemajú, stáva sa, že práve maximálnym šetrením, nedostakom jedla, tepla atď. chcú ušetriť a teda ušetriť na Vás! Nedovoľte to!
tags: #hodinove #alebo #denne #opatrovanie #Viedeň #skúsenosti