Odchod Učiteľa do Dôchodku: Práva, Nároky a Realita

Dosiahnutie dôchodkového veku je významný životný míľnik, ktorý sa dotýka každého zamestnanca, vrátane učiteľov. Táto udalosť so sebou prináša nielen zmenu životného štýlu, ale aj otázky týkajúce sa práv, nárokov a povinností. Často sa objavujú mylné predstavy o tom, čo odchod do dôchodku znamená pre zamestnanca a zamestnávateľa. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s dôrazom na legislatívny rámec a praktické aspekty.

Mýtus o povinnom odchode do dôchodku

Považujeme za potrebné hneď na úvod vyvrátiť jeden mýtus, ktorý sa opakovane vynára, a to, že zamestnanec dosiahnutím dôchodkového veku musí odísť na dôchodok, resp. že zamestnávateľ mu môže dať výpoveď z dôvodu dosiahnutia dôchodkového veku. Základnú ochranu zamestnancovi poskytuje Ústava Slovenskej republiky, a to konkrétne v článku 36, podľa ktorého zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní. Akýkoľvek zákaz diskriminácie vrátane tej z dôvodu veku je garantovaný aj v článku 12 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako vychádzajúc z týchto zásad upravuje zákaz diskriminácie aj článok 1 Zákonníka práce, podľa ktorého majú fyzické osoby právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon). Z dôvodu náležitého poznania legislatívy nemôžeme nespomenúť aj Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 111 o diskriminácii v zamestnaní.

Súbeh dôchodku a mzdy

Zákonník práce v platnom znení a ani predpisy týkajúce sa práva sociálneho zabezpečenia nevylučujú súbeh predčasného alebo starobného dôchodku a poberania mzdy za výkon závislej práce u zamestnávateľa. Rovnako to platí napríklad pri poberateľoch invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorí môžu dokonca vykonávať aj podnikateľskú činnosť.

Skončenie pracovného pomeru: Výpoveď a Dohoda

Pracovný pomer učiteľa môže skončiť rôznymi spôsobmi, pričom najčastejšie ide o výpoveď alebo dohodu so zamestnávateľom.

• Výpoveď: Ak sa zamestnávateľ rozhodne ukončiť pracovný pomer výpoveďou, musí dodržať zákonné dôvody a postupy. Najčastejším dôvodom výpovede zo strany zamestnávateľa je nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pri výpovedi z pracovného pomeru podľa ods. 1 písm. b) Zákonníka práce musia byť splnené všetky zákonné predpoklady vymedzujúce tento výpovedný dôvod (t. j. zmena úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo iná organizačná zmena ako príčina nadbytočnosti zamestnanca pre zamestnávateľa, nemožnosť zamestnávateľa zamestnávať zamestnanca inou prácou, a to ani po predchádzajúcej príprave, alebo skutočnosť, že zamestnanec túto zmenu odmieta), ako aj ostatné hmotnoprávne predpoklady platnej výpovede podľa Zákonníka práce. Ovýbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ sám, súd nemôže v tomto smere preskúmať rozhodnutie zamestnávateľa. Aj keď skutočnosť, že zamestnávateľ prijme iného zamestnanca na miesto uvoľnené odchodom zamestnanca, ktorému sa dala výpoveď pre nadbytočnosť, je spravidla dôkazom o neopodstatnenosti použitého výpovedného dôvodu, rozviazanie pracovného pomeru pre nadbytočnosť zamestnanca nie je podmienené absolútnym znížením počtu zamestnancov, naopak, môže k nemu dôjsť i pri zvyšovaní počtu zamestnancov. Zamestnávateľovi nezáleží totiž len na počte zamestnancov, ale aj na ich zložení z hľadiska profesií a kvalifikácie. Zamestnávateľ sa však nemôže domáhať v prípadnom súdnom spore neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou argumentujúc, že táto bola daná zamestnancovi len z dôvodu jeho veku bez ďalších dôkazov, že zamestnávateľ postupoval diskriminačne, zamestnanec nebol s prihliadnutím na svoju pracovnú pozíciu nadbytočný, ale dostal výpoveď len z dôvodu veku. V takom prípade začína plynúť výpovedná doba, ktorej dĺžka závisí od odpracovaných rokov.
• Dohoda: Často sa stáva, že zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodnú na skončení pracovného pomeru, najmä ak sa zamestnanec rozhodne odísť do starobného dôchodku. Najčastejším prípadom je skončenie pracovného pomeru dohodou zamestnanca so zamestnávateľom z dôvodu, že zamestnanec sa pre svoj vek rozhodol požiadať o starobný dôchodok. Zamestnanec však môže pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť, pričom zamestnancovi prináleží odstupné v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba.

Odstupné a Odchodné: Dva Samostatné Nároky

Často sa stretávame s nepochopením, čo je vlastne odstupné a čo odchodné. Považujeme za potrebné vysvetliť, že ide o dva samostatné nároky na sebe nezávislé a jeden nemôže ovplyvniť ten druhý a naopak a nie je v žiadnom prípade vylúčený ich súbeh. Ak zamestnanec splní zákonný nárok v zmysle § 76 Zákonníka práce, má nárok na odstupné a ak zároveň splní podmienky uvedené v § 76a Zákonníka práce, vznikne mu nárok aj na odchodné, pričom ich kumulácia, ako sme už vyššie uviedli, nie je vylúčená.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek a ročník 1960: Ako sa to dotýka mužov?

• Odstupné: Nárok na odstupné vzniká len v prípadoch, ak došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou z dôvodu zrušenia zamestnávateľa alebo pre nadbytočnosť zamestnanca. Zamestnancovi teda bude prináležať nárok na odstupné vo výške 3 priemerných mesačných zárobkov. Pri odstupnom je potrebné zdôrazniť, že zamestnanec je povinný vrátiť odstupné, prípadne jeho pomernú časť v prípade, ak nastúpil znova do pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi, prípadne k jeho právnemu nástupcovi. Ak sa tak stalo pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je zamestnanec povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Zamestnávateľ sa však so zamestnancom môže dohodnúť, že na vrátení odstupného nebude trvať. Ak už uplynul čas, za ktorý zamestnanec dostal odstupné (napríklad zamestnanec mal 3-mesačné odstupné a právny nástupca zamestnávateľa ho oslovil po 4 mesiacoch) a ten uzavrie pracovný pomer, nemá zamestnávateľ nárok na vrátenie ani pomernej časti odstupného. Odstupné je upravené aj v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, a to konkrétne v ustanovení § 53 zákona. Oproti Zákonníku práce je zákon o štátnej službe v otázke odstupného pre zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere priaznivejší, pretože v prípade skončenia pracovného pomeru vo vyššie uvedených prípadoch im prináleží odstupné vo výške dvojnásobku funkčného platu a v prípade, ak odpracovali aspoň dva roky, tak im prináleží až trojnásobok funkčného platu, čo je oproti § 76 ods. 2 v spojení s § 62 Zákonníka práce nepochybne priaznivejšie. Zákon o štátnej službe neopomína ani odstupné pre zamestnancov v stálej štátnej službe, ktorí boli odvolaní z pozícií vedúcich zamestnancov, ktorým taktiež prináleží odstupné vo výške dvojnásobku funkčného platu a v prípade, ak odpracovali viac ako dva roky, tak vo výške trojnásobku funkčného platu. Zákon o štátnej službe umožňuje aj kolektívne vyjednávanie a umožňuje uzavrieť tzv. kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá môže upraviť odstupné vyššie, ako je uvedené v § 53 zákona o štátnej službe.
• Odchodné: Odchodné je upravené v § 76a Zákonníka práce. O odchodné môžu požiadať iba pracovníci, ktorí po skončení zamestnania nadobudnú nárok na invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, na predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok. Na odchodné má však nárok len zamestnanec, u ktorého ide o prvé skončenie pracovného pomeru po tom, čo mu vznikol nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok (pri invalidnom dôchodku musí ísť o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), pričom si zamestnanec musí nárok na priznanie dôchodku aj uplatniť v Sociálnej poisťovni, čo musí zamestnávateľovi preukázať. Ak si zamestnanec neuplatní nárok na priznanie jedného z typov dôchodku v zákonom stanovenej lehote - teda pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení - stráca nárok na odchodné. Podmienky, ktoré musia byť splnené na vznik nároku na odchodné v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, upravuje § 54 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. štátny zamestnanec požiadal o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.

Príklad z praxe:

Zamestnanec, ktorý spĺňa podmienky na priznanie dôchodku, je v pracovnom pomere u zamestnávateľa 15 rokov, pričom u zamestnávateľa prebiehajú organizačné zmeny a tento zamestnanec sa stane nadbytočným. U zamestnávateľa nie je uzavretá kolektívna zmluva. Zamestnávateľ sa rozhodne skončiť s nadbytočným zamestnancom pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b). Keďže zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa 15 rokov, vznikol mu nárok v zmysle § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce na 3-mesačnú výpovednú dobu. Zamestnanec môže v zmysle § 76 Zákonníka práce požiadať o skončenie pracovného pomeru dohodou pred začatím plynutia výpovednej doby, prípadne sa môžu dohodnúť, že zamestnanec zotrvá v pracovnom pomere len časť výpovednej doby v zmysle § 76 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnancovi teda bude prináležať nárok na odstupné vo výške 3 priemerných mesačných zárobkov. Zamestnanec, keďže je v dôchodkovom veku a ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok a zamestnanec oň na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovni aj reálne požiadal, prináleží mu nárok na odchodné. Čiže de facto zamestnancovi je zamestnávateľ povinný vyplatiť aj odstupné, aj odchodné.

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Zamestnávateľ nemusí poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil okamžite z dôvodu právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru je vo svojej podstate výnimočným a špecifickým typom jednostranného skončenia pracovného pomeru, ktorý zakladá vážne následky, a to skončenie pracovného pomeru bez akejkoľvek výpovednej doby. Z hľadiska vážnosti následkov je potrebné okamžité skončenie pracovného pomeru chápať ako krajný a v praxi nie veľmi často využívaný spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorý možno využiť len po splnení zákonných predpokladov. Okamžité skončenie pracovného pomeru prichádza do úvahy tak na strane zamestnanca, ako aj na strane zamestnávateľa. Pre okamžité skončenie pracovného pomeru, rovnako ako pri výpovedi, je potrebné dodržať určité formálne náležitosti, a to hlavne písomnú formu. Prejav vôle musí byť písomný a doručený druhému účastníkovi, pričom účinky takto prejavenej vôle nastávajú okamžite, bez plynutia akejkoľvek výpovednej doby. Keďže ide o inštitút jedinečný, ktorým možno nastoliť veľmi závažné následky, je možné ho použiť len v prípadoch a lehotách výslovne uvedených v Zákonníku práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru je upravené v § 68 Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu. Musí ísť o právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, pričom nezáleží, či tento trestný čin bol spáchaný v súvislosti s plnením pracovných úloh. Rozhodujúce je len, že ide o právoplatné rozhodnutie súdu, t. j. nie je ani rozhodujúce, či bol odsúdenému zamestnancovi uložený trest odňatia slobody, alebo bol odsúdený len podmienečne so skúšobnou dobou. Tento výpovedný dôvod nemožno použiť pri nedbanlivostných trestných činoch. Závažné porušenie pracovnej disciplíny prichádza do úvahy pri vážnom porušení niektorej z povinností zamestnanca definovaných v § 81 Zákonníka práce. Je potrebné mať na zreteli, že závažné porušenie pracovnej disciplíny je povinný preukázať zamestnávateľ. Typickým príkladom porušenia pracovnej disciplíny je zamestnanec vykonávajúci prácu na pracovisku pod vplyvom alkoholu. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je v porovnaní so skončením pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce výnimočným opatrením [a to aj napriek tomu, že v čase od 1. júla 2003 (zákon č. 210/2003 Z. z.) do 1. septembra 2007 (zákon č. 348/2007 Z. z.) bolo slovo „výnimočne“ z ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce dočasne vypustené]. Zamestnávateľ môže preto skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno považovať (s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti) za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával.

Výplata Odstupného a Odchodného

Odstupné, ako aj odchodné sú finančné plnenia zo strany zamestnávateľa zamestnancom, a preto sa budú vyplácať spoločne s bežnou mzdou ostatných zamestnancov. Ide teda o plnenie, na ktorého vyplatenie nemá zamestnanec nárok okamžite napríklad priamo pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru, ale je potrebné počkať do najbližšieho výplatného termínu určeného u zamestnávateľa na výplatu mzdy. Zákonník práce v takomto prípade nevylučuje autonómiu vôle strán a umožňuje, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli aj na inom termíne, čo nevylučuje ani možnosť skoršieho, ale dokonca ani neskoršieho termínu vyplatenia odstupného. U zamestnávateľa, u ktorého je uzavretá kolektívna zmluva, bude lehota vyplatenia odstupného a odchodného pravdepodobne upravená priamo v kolektívnej zmluve, ak by upravená nebola, platili by zákonné ustanovenia, prípadne dohoda medzi stranami.

Príklad z praxe: V praxi môže nastať zaujímavá situácia, a to konkrétne, že zamestnanca vezmú do väzby. Samotné vzatie do väzby nie je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože v trestnom práve platí prezumpcia neviny a aj keď bol zamestnanec vzatý do väzby, stále nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

Deň Učiteľov a Spomienky na Povolanie

V piatok bol Deň učiteľov. Dlhoročná učiteľka Zdena Kresáková neprejde cez mesto bez toho, aby v nej niekto nespoznal svoju slovenčinárku a telocvikárku. Od roku 1961 učila vo viacerých martinských základných školách i na gymnáziách. Vychovala dve generácie Martinčanov a učí tretiu.Hoci je niekoľko rokov na dôchodku, ešte vždy si odskočí za katedru. Učenie stále miluje. „Nie je nič krajšie, ako stretnúť bývalého žiaka, ktorý sa vám na ulici prihovorí,“ priznáva.

Prečítajte si tiež: Všetko o odchode do dôchodku v 60. roku života

Zdena Kresáková je asi najstaršou aktívnou učiteľkou v regióne. Ešte nedávno zaskakovala na základnej škole za chorú učiteľku. Aktuálne má voľno, no nenudí sa. Nenájdete ju v žiadnom klube dôchodcov. Chodí po kultúrnych podujatiach, rada vyhľadáva spoločnosť mladých. Keď príde reč na jej vek, zavtipkuje: „Som v životnom štádiu, ktorému sa po detstve a strednom veku hovorí dobre vyzeráš.“ A ona fakt vyzerá dobre. Je to bielovlasá elegantná dáma v modernom, mladistvom, no vkusnom outfite, s upravenými vlasmi i mejkapom. Srší dobrou náladou, optimizmom a elánom.

Jej prví žiaci sú už sedemdesiatroční dôchodcovia. Učila ich v roku 1961 na „Mudroňke“ hneď po maturite na Pedagogickej škole v Turčianskych Tepliciach. Síce pôvodne dostala umiestenku na Orave, na martinskej škole potrebovali záskok, a tak to využila. A dobre urobila, pretože čoskoro sa vydala a stala sa mamou. Doma s dieťaťom mohla byť len krátko. Pomáhala jej mama. „Dcéru som dala po pár mesiacoch do jasličiek. Keď moja maminka, ktorá pracovala v jasličkách, mohla, postarala sa mi o ňu ona. Dcéru som dojčila, takže mama mi ju z dolných Vrútok nosila dvakrát cez prestávky do školy. Sprvu v kočíku, no keď dcéra vedela sedieť, tak na prednom sedadle bicykla,“ povedala s tým, že doba, v ktorej žila, nebola o nič ľahšia ako je teraz.

Z „Mudroňky“ odišla na rok do školy vo Vrútkach, z ktorej ju bývalí žiaci pravidelne pozývajú na stretnutia. Vo Vrútkach aj bývala. Jej rodičia sa tu presťahovali zo Žiliny, kde istý čas pracovali a kde sa narodila. Keď si urobila vysokú pedagogickú školu v Banskej Bystrici, nastúpila na martinské gymnázium, kde bol riaditeľom Dušan Jamriška. Pri ňom skúšala trochu rebelovať. „Museli sme nosiť dlhé modré plášte. A mne - mladej štíhlej žene, sa páčili viac minisukne. Skúsila som si ho neobliecť raz, dvakrát a keď si nikto nič nevšimol, odložila som ho,“ potmehúdsky sa usmiala Zdena Kresáková, ktorá napokon skončila u riaditeľa na koberčeku. „Triasla som sa, mala som rešpekt. Povedal mi, že krásne nohy síce mám, ale zajtra prídem v plášti. A tak som ho nosila. Aby nebol obyčajný, mama mi na rukávy a golier našila bielu stuhu,“ povedala. „Učitelia mali kedysi v sebe poslušnosť. Nie diktatúru, ale poslušnosť ako prejav inteligencie a slušnosti. Boli tak vzorom pre deti, ktoré s učiteľom trávili väčšiu časť dňa,“ pripomenula v tejto súvislosti.

Neskôr prešla učiť na „Tomášičku“, odtiaľ do novootvorenej ZŠ Východná. „Prišiel riaditeľ a povedal: - Dievčence, ktoré bývate k novej škole bližšie, môžete prestúpiť. Keďže som bývala v Košútoch, neváhala som. Vtedy neexistoval nedostatok učiteľov, vedeli školu rýchlo personálne obsadiť. Paradoxne, dnes, keď je kopec vysokých pedagogických škôl, z ktorých vychádzajú učitelia, je ich nedostatok,“ zamyslela sa. Hoci mali učitelia v minulom režime v triede aj 40 detí, vedeli vraj o nich toho viac. „Viedli sme takzvané pedagogické denníky, do ktorých sme zapisovali hodnotenie žiakov - ich povahové črty, správanie. Pedagogický zbor, ktorý zažila, bol súdržný. „Predtým, než sme išli po deti do družiny, sme si raz do mesiaca vybehli do Loktíka v kine Moskva. Dali sme si vyprážaný syr s hranolkami,“ zaspomínala si. Štyrikrát tiež bola uvádzacou učiteľkou pre „nováčikov“. „Kedysi to bol na školách zaužívaný zvyk. Mala som ich na starosti, usmerňovala som ich. Našťastie som mala vždy pani učiteľky, ktoré učiť chceli a bavilo ich to,“ povedala.

V roku 1988 otvárali „Hurbanku“, vtedajšiu Makarenkovu školu. Keďže Zdena Kresáková bývala naproti nej, opäť prestúpila. Bola to už jej šiesta škola. „Riaditeľkou tam bola Krnáčová, zástupcom Pavol Chovaňák. Pamätám si, že pred otvorením sme všetci učitelia umývali okná,“ zaspomínala si. Počas učiteľovania na „Hurbanke“ ju tu zastihol dôchodok. Podľa fotiek z jej súkromného albumu tu bola ešte v školskom roku 2018/2019 triednou učiteľkou. Slovenský jazyk vyučovala aj žiakov 1. stupňa základnej školy, ktorá sa neskôr pretransformovala na Gymnázium Jozefa Lettricha na martinskej Ľadovni.

Prečítajte si tiež: Tabuľka dôchodkového veku žien

„Nie som ten typ, čo potrebuje oddychovať. Myslím, že môžem byť ešte pre niekoho vzorom, mám ešte čo deťom odovzdať,“ teší sa žena, ktorá v sebe učiteľku nezaprie. Poučuje všetkých naokolo. „Sedela som na balkóne a videla som mladých mužov dojesť dobošku, no obal z nej hodili na zem. Nedalo mi to, a tak som sa im prihovorila. Oni ho poslušne zo zeme zodvihli a vopchali do vrecka. V nemocnici som zas opravovala chyby na ozname. Ani som si to neuvedomila,“ zasmiala sa. Priznáva, že v škole sa musela prispôsobiť novému spôsobu učenia.

Napriek tomu, že verejnosť dnešnú generáciu detí haní, Zdena Kresáková s týmto názorom vôbec nesúhlasí. „Deti nie sú zlé. Sú také isté ako som bola ja. Aj ja som vyrušovala, robila zlobu, skúšala fajčiť. Aj za mojich čias sa chlapci na záchode pobili, len to nikto nenazýval šikanou. Sú možno drzejšie, ale to prináša doba, ktorú sme si vytvorili my sami. Sú odrazom svojich rodičov. A práve tí sa zmenili. Prestali sa so svojimi deťmi rozprávať, prestali učiteľa vnímať ako autoritu,“ zhrnula skúsená pedagogička. Negatívne vníma však aj snahu učiteľov zapájať rodičov do školských projektov a zložitých domácich úloh. „Ak to nemá alebo nevie dieťa urobiť samo, domáce projekty nemajú zmysel. Osobne som ich vždy robila s deťmi v škole.

Zdena Kresáková si na roky v školstve pamätá s láskou. Rozpamätala sa aj na oslavy Dňa učiteľov, ktoré sa začínali najprv v komornej atmosfére v škole. „Nikdy sa nestalo, že by predseda rodičovského združenia nedoniesol kyticu kvetov. Rodičia nám nosievali aj torty. V kabinete sme sa zabávali, tancovali, utužovali kolektív,“ povedala. Nechýbali ani kvety od detí. „Nebolo jediného dieťaťa, čo by kvety nedonieslo. Samozrejme, aj teraz nosia. Najmä deti na prvom stupni,“ pripomenula. Neskôr sa učitelia zúčastnili na okresných oslavách. V Martine boli v kine Strojár alebo na priemyslovke. „Škola vždy vybrala učiteľov, ktorí tam išli. Dostali sme karafiát, pamätné listy. „Kedysi učiteľ niečo znamenal, mal postavenie, autoritu. Veľmi si prajem, aby sa im táto úcta vrátila. Od štátu i od rodičov, lebo učiteľ je ten, kto ich deti v škole nielen učí, ale aj vychováva.

tags: #odchod #učiteľa #do #dôchodku #prejav