Zmeny v odchode do dôchodku: Novela zákona o sociálnom poistení a jej dopady

Predčasný odchod do dôchodku sa pre Slovákov stáva menej atraktívnym. Ministerstvo práce pod vedením ministra Erika Tomáša presadilo novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá od 15. mája 2024 sprísnila podmienky odchodu do predčasného starobného dôchodku. Táto zmena reaguje na mimoriadnu situáciu na trhu práce, ktorú spôsobilo uvoľnenie pravidiel pre odchod do predčasnej penzie po 40 odpracovaných rokoch.

Sprísnenie podmienok pre predčasný dôchodok

Parlament schválil novelu, ktorá naviazala podmienku 40 odpracovaných rokov na získanie nároku na predčasný starobný dôchodok na zmenu strednej dĺžky života, rovnako ako v prípade všeobecného dôchodkového veku. To znamená, že vek odchodu do predčasnej penzie sa bude postupne zvyšovať.

Dôchodky schvaľované Sociálnou poisťovňou po 14. máji 2024 sa znižujú o 0,5 percenta za každých začatých 30 dní, ktoré poistencovi zostávajú do dovŕšenia bežného dôchodkového veku, bez ohľadu na počet odpracovaných rokov. Predtým bolo toto krátenie rozdielne, a to o 0,3 alebo 0,5 percenta v závislosti od toho, či poistenec získal alebo nezískal potrebný počet odpracovaných rokov. Po novom sa posudzuje „potrebné odpracované obdobie“, ktoré nahradilo fixný interval 40 rokov. Vypočíta sa tak, že od aktuálne platného všeobecného dôchodkového veku sa odráta číslo 23.

Minister Tomáš uviedol, že táto zmena reaguje na požiadavky zamestnávateľov, ktorým spôsoboval masívny odchod zamestnancov problémy, najmä v oblasti dopravy. Dodal, že nárast predčasných dôchodkov oproti roku 2022 predstavoval 200 percent a takmer 80 percent žiadateľov išlo na predčasný dôchodok na základe výhodnejšieho dôchodku.

Dôsledky populistických rozhodnutí

Zavedenie možnosti odchodu do predčasného starobného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch bývalým ministrom práce Milanom Krajniakom spôsobilo mimoriadnu situáciu na trhu práce. Slováci začali masívne odchádzať z pracovného procesu, keďže štát od januára 2023 výrazne uvoľnil pravidlá. Od tohto dátumu mali nárok na predčasnú penziu, ak im chýbali najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo odpracovali najmenej 40 rokov. Zároveň si museli aspoň 15 rokov platiť dôchodkové poistenie.

Prečítajte si tiež: Parlamentné reakcie

Ďalšou podmienkou bolo, že suma vypočítaného predčasného starobného dôchodku musela byť vyššia ako 1,6-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (aktuálne 268,88 eura). Až do 30. júna tohto roka má poistenec nárok naň vtedy, ak jeho suma dosiahne najmenej 430,30 eura.

Podnikatelia hlásili znepokojivé informácie o tom, že prevádzky nie sú schopné nájsť zamestnancov a fluktuácia novoprijatých je obrovská. Náklady na zaučenie nových zamestnancov, zdravotné prehliadky a školenia sú pritom značné.

Reakcie zamestnávateľov a odborníkov

Firmy zmenu legislatívy vítajú. Na trhu práce chýba viac než 80-tisíc pracovníkov a zamestnávatelia ich dlhodobo nevedia nájsť. Zatraktívnenie odchodu do predčasných dôchodkov situáciu zhoršilo, pretože z firiem začali odchádzať skúsení a kvalifikovaní pracovníci.

Republiková únia zamestnávateľov považuje za potrebné zamedziť tomu, aby bolo výhodnejšie odísť do predčasného dôchodku, ako čakať na riadny termín odchodu do penzie. Treba umožniť tým, čo odišli do neho legálne pracovať, lebo chýbajú na trhu práce, hoci len dočasne, kým sa zastaví ten odliv. Štát zjavne neodhadol, čo spôsobí zmena odchodu tisícov Slovákov do predčasnej penzie po 40 rokoch.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) tiež vnímala problém s predčasným odchodom skúsených starších ľudí z trhu práce naprieč všetkými sektormi. Rýchle nahradenie týchto ľudí je veľmi zložité s ohľadom na ich prax aj odbornosť.

Prečítajte si tiež: Praktické rady pre rodičov po rozvode

Vzhľadom na zmeny v legislatíve od polovice mája 2024 AZZZ SR verí, že atraktivita podmienok odchodu do predčasnej penzie sa zníži a mnohí pracovníci sa rozhodnú v práci zotrvať. Na trh práce bude totiž aj v kontexte demografického vývoja potrebné pritiahnuť čo najširší okruh osôb vrátane starších pracovníkov.

Riešenia a návrhy

Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz konštatoval, že zvýšenie penalizácie za predčasný odchod do dôchodku a postupné predlžovanie potrebného počtu odpracovaných rokov môže do budúcna pomôcť čiastočne znížiť počty odchádzajúcich. Nevyrieši však problém, ktorý vznikol masívnym odchodom tisícov predčasných dôchodcov už v minulom roku.

Podľa neho by štát mal predčasným dôchodcom umožniť súbeh práce a predčasného dôchodku, čo by pomohlo reálne zmierniť prehlbujúci sa nedostatok pracovnej sily v niektorých kľúčových profesiách. V súčasnosti predčasný dôchodca môže pracovať na dohodu maximálne do sumy 2 400 eur ročne. APZD navrhuje zmeniť tento limit na mesačný a povoliť mu pracovať do výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve, tak ako je to pri klasických starobných dôchodcoch.

Viceprezidentka AZZZ SR Zuzana Rumiz dopĺňa, že navyšovanie dôchodkového veku a počtu odpracovaných rokov nie je dobré riešenie, hlavne pri profesiách, ktoré sú fyzicky náročné. Navrhuje nechať možnosť týmto ľuďom naďalej pracovať na skrátený úväzok a využiť ich potenciál, zručnosti, skúsenosti a znalosti na zaúčanie novej generácie pracovníkov. Možno zvážiť aj odvodovú úľavu pre firmy, ktoré by zamestnali práve dôchodcov na prechodné obdobie generačnej výmeny ľudí.

Odborník na mzdy a odvody Jozef Mihál sa tiež prihovára za návrh umožniť žiadateľom aj poberateľom predčasnej penzie pracovať. Zákaz pracovať je podľa neho prežitok a v súčasnosti úplný nezmysel, kde aj štát prichádza o financie z daní a odvodov.

Prečítajte si tiež: Ako zmeniť spôsob doručovania dôchodku?

Plány rezortu práce

Hovorkyňa rezortu práce Natália Jachym Holubová potvrdila, že ľudia žiadajú o predčasné dôchodky čo najbližšie k dosiahnutiu dôchodkového veku, aby sa im predčasný dôchodok krátil čo najmenej. Na ministerstve práce prebiehajú odborné diskusie, ktoré sa zaoberajú revíziou dôchodkového systému s prihliadnutím na sociálnych partnerov.

Aktuálne sa však neuvažuje o žiadnom zvýšení ani rozšírení odvodových úľav, respektíve výnimiek z platenia poistného na sociálne poistenie, ktoré sa podľa platného zákona o sociálnom poistení na pracujúcich dôchodcov vzťahujú.

Jedným z možných opatrení môže byť opatrenie v rámci Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021-2030, z ktorého vyplýva záväzok pre rezort práce v spolupráci s rezortom financií a Sociálnou poisťovňou pripraviť „Zavedenie inštitútu aktuárne neutrálneho čiastočného dôchodku (ako nástroja postupného odchodu z trhu práce), motivácie dlhšieho zotrvania na trhu práce a zníženia tlaku na verejné financie“.

Udržateľnosť dôchodkového systému

Článok z roku 2016 o udržateľnosti prvého dôchodkového piliera z publikácie INESS, Dôchodky v politickom ohrození, uvádza, že ani reforma parametrov prvého dôchodkového piliera z roku 2012 neviedla k odstráneniu deficitov priebežného dôchodkového piliera, len k ich zníženiu.

INESS uviedol, že napríklad v Poľsku už dnes platí pre mužov vek odchodu do dôchodku 65,5 roka a vo viacerých krajinách sa táto hranica rýchlo zvyšovala v reakcii na krízu v rokoch 2009 až 2013. Na Slovensku sa však vek odchodu do penzie začne opäť zvyšovať až v roku 2017.

INESS tiež upozorňuje, že ani súčasné vysoké odvodové zaťaženie nestačí na financovanie vyplácania dôchodkov a aktuálna dôchodková hodnota je nastavená príliš vysoko. Inštitút radí vláde spomaliť jej zvyšovanie.

INESS tvrdí, že politici zakrývajú skutočný stav dôchodkového systému pred občanmi. Bývalá vláda Roberta Fica v lete 2012 schválila novelu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej sa bude od roku 2017 vek odchodu do dôchodku na Slovensku zvyšovať podľa toho, ako sa bude predlžovať priemerný vek dožitia. Od roku 2018 by sa mali dôchodky zvyšovať opäť percentuálne, a to o výšku tzv.

tags: #reakcie #zmena #zákona #odchod #do #dôchodku