Odchod vysokoškolských učiteľov do dôchodku: Podmienky pre odstupné a odchodné

Tento článok sa zameriava na podrobné vysvetlenie odchodného a odstupného v kontexte štátnej služby na Slovensku. Cieľom je objasniť podmienky nároku na tieto peňažné plnenia, ich výšku a relevantné právne predpisy, ktoré ich upravujú, s dôrazom na situáciu vysokoškolských učiteľov odchádzajúcich do dôchodku vo veku 65 rokov.

Úvod do Odchodného a Odstupného

Odstupné a odchodné sú dve odlišné formy finančnej kompenzácie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi. Hoci sa oba považujú za peňažné plnenia, ich účel a podmienky nároku sa líšia. Odstupné predstavuje určitú satisfakciu pri skončení pracovného pomeru, zatiaľ čo odchodné je plnenie poskytované pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok. Ani odstupné, ani odchodné sa nepovažujú za mzdu.

Čo je Odstupné?

Odstupné je peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ako určitú satisfakciu pri skončení pracovného pomeru. Poskytovanie odstupného vychádza z predpokladu, že ak bol pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na neurčitý čas, potom pri predčasnom skončení pracovného pomeru patrí zamestnancovi finančná kompenzácia. Odstupné je teda satisfakcia poskytovaná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer sa skončí skôr, ako sa predpokladalo. Na rozdiel od odchodného, odstupné môže zamestnanec v priebehu svojej pracovnej činnosti dostať aj viackrát.

Dôvody pre Poskytnutie Odstupného

Odstupné patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru výpoveďou, resp. z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, t. j. z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. V prípade pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vymedzených zákonom č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nárok na odstupné vzniká aj v prípade skončenia pracovného pomeru na základe zákona z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku. Obdobne v prípade vysokoškolských učiteľov podľa zákona č. 131/2002 Z. z.

Konkrétne dôvody pre poskytnutie odstupného sú:

Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek a ročník 1960: Ako sa to dotýka mužov?

• Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa: Ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce.
• Nadbytočnosť zamestnanca: Ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov alebo inej organizačnej zmene.
• Strata spôsobilosti vykonávať prácu: Ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Výška Odstupného

Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odstupného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Obdobne v prípade vysokoškolských učiteľov podľa zákona č. 131/2002 Z. z.

Čo je Odchodné?

Odchodné predstavuje peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na poberanie dôchodku, pričom ide o určité plnenie za celoživotnú pracovnú kariéru zamestnanca. Odchodné patrí zamestnancovi iba raz.

Kedy Vzniká Nárok na Odchodné?

Na odchodné má však nárok len zamestnanec, u ktorého ide o prvé skončenie pracovného pomeru po tom, čo mu vznikol nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok (pri invalidnom dôchodku musí ísť o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), pričom si zamestnanec musí nárok na priznanie dôchodku aj uplatniť v Sociálnej poisťovni, čo musí zamestnávateľovi preukázať.

V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

• Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Všetko o odchode do dôchodku v 60. roku života

Výška Odchodného

Odchodné je zákonodarcami upravené v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca po splnení podmienok v zmysle § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zamestnávateľ môže mať v interných predpisoch, v kolektívnej zmluve upravené poskytovanie odchodného nad tento zákonný nárok. Z odchodného je zamestnávateľ povinný zraziť zamestnancovi preddavok na daň v zmysle § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. Nárok na odchodné je v sume najmenej priemerného mesačného zárobku podľa Zákonníka práce.

Právny Rámec Odstupného a Odchodného

Podmienky, za ktorých zamestnávatelia poskytujú zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme odstupné a odchodné, ako aj výšku daných plnení, upravujú viaceré predpisy. Základné podmienky upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. K ďalším predpisom patrí zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje maximálnu výšku odstupného a odchodného. U zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné pri poskytovaní odchodného a odstupného vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. Pri výpočte odstupného aj odchodného sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca na pracovnoprávne účely upraveného v § 134 Zákonníka práce. V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. je potrebné brať do úvahy aj ustanovenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

Zákonník Práce ako Základný Predpis

Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) predstavuje základný právny predpis, ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy na Slovensku. Ustanovuje minimálnu sumu odstupného a situácie, kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť odstupné. To umožňuje zamestnávateľom dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve, resp. upraviť vo vnútornom predpise poskytovanie odstupného aj nad minimálny rozsah uvedený v Zákonníku práce, a to čo sa týka výšky, ako aj dôvodov poskytnutia odstupného.

Zákon o Výkone Práce vo Verejnom Záujme

Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov upravuje okrem iného aj maximálnu výšku odstupného a odchodného pre zamestnancov v tejto sfére.

Zákon o Odmeňovaní Niektorých Zamestnancov pri Výkone Práce vo Verejnom Záujme

Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je dôležitý pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa tohto zákona. Pri poskytovaní odchodného a odstupného je potrebné vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre týchto zamestnávateľov.

Prečítajte si tiež: Tabuľka dôchodkového veku žien

Odstupné v Zákone o Štátnej Službe

Odstupné je upravené aj v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, a to konkrétne v ustanovení § 53 zákona. sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Oproti Zákonníku práce je zákon o štátnej službe v otázke odstupného pre zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere priaznivejší, pretože v prípade skončenia pracovného pomeru vo vyššie uvedených prípadoch im prináleží odstupné vo výške dvojnásobku funkčného platu a v prípade, ak odpracovali aspoň dva roky, tak im prináleží až trojnásobok funkčného platu, čo je oproti § 76 ods. 2 v spojení s § 62 Zákonníka práce nepochybne priaznivejšie.

Zákon o štátnej službe neopomína ani odstupné pre zamestnancov v stálej štátnej službe, ktorí boli odvolaní z pozícií vedúcich zamestnancov, ktorým taktiež prináleží odstupné vo výške dvojnásobku funkčného platu a v prípade, ak odpracovali viac ako dva roky, tak vo výške trojnásobku funkčného platu.

Zákon o štátnej službe umožňuje aj kolektívne vyjednávanie a umožňuje uzavrieť tzv. kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá môže upraviť odstupné vyššie, ako je uvedené v § 53 zákona o štátnej službe.

Odchodné v Zákone o Štátnej Službe

Podmienky, ktoré musia byť splnené na vznik nároku na odchodné v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, upravuje § 54 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Z § 54 ods. 1 zákona o štátnej službe vyplýva, že podmienky na priznanie odchodného sú vcelku obdobné tým, ktoré vyžaduje § 76a Zákonníka práce. štátny zamestnanec požiadal o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.

Výplata Odstupného a Odchodného

Odstupné, ako aj odchodné sú finančné plnenia zo strany zamestnávateľa zamestnancom, a preto sa budú vyplácať spoločne s bežnou mzdou ostatných zamestnancov. Ide teda o plnenie, na ktorého vyplatenie nemá zamestnanec nárok okamžite napríklad priamo pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru, ale je potrebné počkať do najbližšieho výplatného termínu určeného u zamestnávateľa na výplatu mzdy.

Zákonník práce v takomto prípade nevylučuje autonómiu vôle strán a umožňuje, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli aj na inom termíne, čo nevylučuje ani možnosť skoršieho, ale dokonca ani neskoršieho termínu vyplatenia odstupného.

Príklady z Praxe

Príklad z praxe: Odstupné

Spoločnosť AX, s. r. o., zrušuje svoje podnikateľské aktivity, a preto dá zamestnancom výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. a). Na podklade toho dôjde zo strany zamestnanca k výzve, aby došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou, s ktorou je v zmysle zákona zamestnávateľ povinný súhlasiť a zamestnancovi vyplatí odstupné. Následne dôjde k zrušeniu spoločnosti AX, s. r. o., bez likvidácie, pretože celý jej majetok prejde na právneho nástupcu ALFA, s. r. o., ktorá sa rozhodne pokračovať v podnikateľských aktivitách právneho predchodcu, pričom osloví aj pôvodného zamestnanca a tento opätovne nastúpi do pracovného pomeru. Ak sa tak stalo pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je zamestnanec povinný povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Zamestnávateľ sa však so zamestnancom môže dohodnúť, že na vrátení odstupného nebude trvať. Ak už uplynul čas, za ktorý zamestnanec dostal odstupné (napríklad zamestnanec mal 3-mesačné odstupné a právny nástupca zamestnávateľa ho oslovil po 4 mesiacoch) a ten uzavrie pracovný pomer, nemá zamestnávateľ nárok na vrátenie ani pomernej časti odstupného.

Príklad z praxe: Odchodné

Zamestnanec, ktorý spĺňa podmienky na priznanie dôchodku, je v pracovnom pomere u zamestnávateľa 15 rokov, pričom u zamestnávateľa prebiehajú organizačné zmeny a tento zamestnanec sa stane nadbytočným. U zamestnávateľa nie je uzavretá kolektívna zmluva. Zamestnávateľ sa rozhodne skončiť s nadbytočným zamestnancom pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b). Keďže zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa 15 rokov, vznikol mu nárok v zmysle § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce na 3-mesačnú výpovednú dobu. Zamestnanec môže v zmysle § 76 Zákonníka práce požiadať o skončenie pracovného pomeru dohodou pred začatím plynutia výpovednej doby, prípadne sa môžu dohodnúť, že zamestnanec zotrvá v pracovnom pomere len časť výpovednej doby v zmysle § 76 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnancovi teda bude prináležať nárok na odstupné vo výške 3 priemerných mesačných zárobkov. Zamestnanec, keďže je v dôchodkovom veku a ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok a zamestnanec oň na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne aj reálne požiadal, prináleží mu nárok na odchodné. Čiže de facto zamestnancovi je zamestnávateľ povinný vyplatiť aj odstupné, aj odchodné.

Príklad z praxe: Vrátenie Odchodného

Odchodné mi bolo vyplatené podľa nižšie uvedeného textu zákona o št. službe na základe mojej žiadosti o invalidný dôchodok predloženej do jedného mesiaca po skončení štátnozámestnaneckého pomeru: §54 ods.(1) Pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho posledne priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení. Miera zníženia pracovnej schopnosti bola stanovená na 35%, teda invalidný dôchodok mi nebol priznaný. Zaujíma ma či odchodné musím vrátiť, sú na to rôzne vysvetlenia služobného úradu zamestnavateľa a sl. úradu ministertva? Ďakujem za odpoveď. Podmienky, ktoré musia byť splnené na vznik nároku na odchodné v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru upravuje § 54 zákona č. 400/2009 Z.z. § 54 ods. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, t.j. nárok na odchodné má štátny zamestnanec v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru iba v prípade, ak spĺňa požiadavky uvedené v bode a., b. Podmienkou vzniku nároku na odchodné je okrem iného aj preukázanie nároku na invalidný dôchodok. Nakoľko Vám invalidný dôchodok nebol priznaný, neviete túto skutočnosť preukázať.

Rozdiely Medzi Odstupným a Odchodným

Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Hlavným účelom poskytovania odstupného je určitá náhrada poskytovaná zamestnancovi za to, že jeho pracovný pomer končí z dôvodov na strane zamestnávateľa, veľmi často z dôvodov hospodárskych problémov zamestnávateľa. Odchodné slúži k inému účelu ako odstupné. Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok.

Kolektívne Zmluvy a Ich Vplyv na Výšku Odstupného a Odchodného

U zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné pri poskytovaní odchodného a odstupného vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe na obdobie 01. 07. 2025 - 31. 12. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, na obdobie 01. 07. 2025 - 31. 12. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe je záväzná pre všetkých štátnych zamestnancov a pre všetky služobné úrady podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jej obsahom je priaznivejšia úprava podmienok vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami na obdobie 01. 07. 2025 - 31. 12. 05. 2025 a ktorí plnili služobné úlohy v období od 01. 01. 2025 do 31. 05. 2025 aspoň v minimálnom rozsahu, v…

Dovŕšenie 65 rokov veku a nárok na starobný dôchodok

Novela Zákonníka práce priniesla okrem zmien účinných od 1.3.2021 týkajúcich sa finančného príspevku na stravovanie, telepráce a domáckej práce a brigádovania osôb starších ako 15 rokov aj ďalšiu výraznú zmenu, ktorá vchádza do účinnosti od 1.1.2022. Touto zmenou je možnosť zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom nad 65 rokov a zároveň mu vznikol aj nárok na starobný dôchodok. Od 1.1.2022 pribudne v ustanovení § 63 ods. 1 Zákonníka práce umožňujúcom zamestnávateľovi dať výpoveď zamestnancovi nové písmeno - „f) zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok“. Zároveň dochádza k zmene súvisiacich ustanovení Zákonníka práce, a to tých, ktoré sa týkajú ukončenia pracovného pomeru dohodou a odstupného.

Aktualizácia: V stredu, 15.12.2021, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o pozastavení účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, ktorý umožňoval zamestnávateľom po 1.1.2022 ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Toto rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1.1.2022 nebude uplatňovať a zamestnávatelia ho teda nebudú môcť využiť.

tags: #odchod #vysokoškolských #učiteľov #do #dôchodku #65