
V súčasnosti čelí Slovensko rastúcej potrebe zabezpečenia kvalitnej a dostupnej starostlivosti pre seniorov, osoby so zdravotným postihnutím a ďalšie skupiny obyvateľstva, ktoré potrebujú pomoc pri zabezpečení svojich každodenných potrieb. Odkázanosť na pomoc inej osoby je komplexný stav, ktorý ovplyvňuje životy mnohých jednotlivcov. V slovenskom kontexte prechádza definícia a posudzovanie tejto odkázanosti významnými zmenami, ktoré majú priamy dopad na dostupnosť sociálnych služieb a finančnej podpory. Tento článok sa zameriava na definovanie pojmu človeka odkázaného na pomoc inej osoby, s prihliadnutím na legislatívne zmeny a praktické aspekty života s týmto stavom.
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, ich financovanie a kontrolnú činnosť. Sociálna služba je definovaná ako odborná, obslužná alebo ďalšia činnosť, prípadne súbor týchto činností, zameraných na prevenciu, riešenie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie, zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti viesť samostatný život, zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb a riešenie krízových situácií.
Nový Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti (ďalej len "zákon o IPČ") prináša s účinnosťou od 1. septembra 2025 zjednotenie posudkovej činnosti, ktorá sa vykonáva v správnom konaní o integrovanom posudku v rámci pôsobnosti Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR). Cieľom je uplatnenie nárokov, ktoré sú podmienené integrovaným posudkom, najmä:
Sociálna posudková činnosť predchádza lekárskej posudkovej činnosti a zohľadňuje podmieňujúce aspekty životnej situácie posudzovaných osôb, ich individuálne predpoklady, rodinné prostredie a prostredie, ktoré ovplyvňuje ich začlenenie do spoločnosti. Aktívna pozícia posudzovaných osôb počas konania sa zabezpečuje prostredníctvom sebaposudzovacieho dotazníka, ktorý je súčasťou žiadosti o integrovaný posudok.
Od 1. septembra 2025 prechádza posudzovanie odkázanosti na sociálne služby pod ÚPSVR. To znamená, že obce a vyššie územné celky (VÚC) už nebudú posudzovať nové žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu podané po tomto termíne. Ich doterajšia posudková a rozhodovacia činnosť podľa zákona o sociálnych službách (SoS) sa nahrádza integrovanou posudkovou činnosťou vykonávanou ÚPSVR.
Prečítajte si tiež: Domovy pre seniorov - cenník a odkázanosť
Poskytovanie sociálnych služieb, ktoré sú podmienené odkázanosťou, bude možné len na základe integrovaného posudku, ktorý určí:
Ak fyzická osoba prejaví záujem o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu po 31. auguste 2025 na obci alebo VÚC, bude informovaná o potrebe podať žiadosť o integrovaný posudok na príslušnom ÚPSVR. Ak bola písomná žiadosť podaná na nesprávnom mieste, obec/VÚC ju bez meškania postúpi príslušnému ÚPSVR a informuje o tom aj žiadateľa.
Konania o odkázanosti na sociálnu službu, ktoré boli začaté pred 1. septembrom 2025 a neboli právoplatne skončené do 31. augusta 2025, budú dokončené obcami/VÚC podľa zákona o SoS v znení účinnom do 31. augusta 2025.
Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu vydané podľa zákona o SoS v znení účinnom do 31. augusta 2025 stráca platnosť nadobudnutím právoplatnosti integrovaného posudku alebo právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o integrovanom posudku.
Zákon o IPČ obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré zabezpečujú plynulý prechod na nový systém posudzovania. Fyzická osoba, ktorej stupeň odkázanosti bol určený podľa zákona o SoS v znení účinnom do 31. augusta 2025, sa považuje za fyzickú osobu s príslušným stupňom odkázanosti podľa zákona o IPČ až do nadobudnutia právoplatnosti integrovaného posudku alebo rozhodnutia o zastavení konania o ňom.
Prečítajte si tiež: Zmeny v systéme podpory odkázanosti
Pre lepšiu orientáciu uvádzame prevod stupňov odkázanosti:
Obce si aj po 31. auguste 2025 zachovávajú svoju samosprávnu pôsobnosť v konaní a rozhodovaní o potrebe poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o SoS.
Stupeň odkázanosti sa určuje na základe počtu základných životných potrieb, ktoré fyzická osoba nie je schopná samostatne uspokojovať. Tieto potreby a ich počet sa určujú na základe dotazníka k určeniu odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.
Medzi základné životné potreby patria:
Stupne odkázanosti sa rozlišujú nasledovne:
Prečítajte si tiež: Domovy pre seniorov a platby
| Stupeň odkázanosti | Počet ZŽP (nad 15 rokov) | Počet ZŽP (do 15 rokov) |
|---|---|---|
| I. ľahká odkázanosť | 1 - 2 | 1 |
| II. stredne ľahká odkázanosť | 3 - 4 | 2 - 3 |
| III. stredne ťažká odkázanosť | 5 - 6 | 4 - 5 |
| IV. ťažká odkázanosť | 7 - 8 | 6 - 7 |
| V. úplná odkázanosť | 9 - 10 | 8 - 9 |
Osoba odkázaná na sociálnu službu IV. stupňa (podľa novej klasifikácie III. stupňa) je osoba, ktorá nie je schopná samostatne uspokojovať 7 až 8 základných životných potrieb. To znamená, že potrebuje rozsiahlu pomoc pri zabezpečovaní osobnej hygieny, stravovania, vyprázdňovania, obliekania, mobility, dodržiavania liečebného režimu, starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Tieto osoby vyžadujú pravidelný dohľad a pomoc pri väčšine činností.
Finančný príspevok na sociálne služby je určený na pokrytie nákladov na poskytovanie sociálnych služieb pre osoby, ktoré sa nachádzajú v zhoršenej sociálnej situácii. Príspevok je určený na sociálne služby a prináša veľa výhod pre osoby, ktoré potrebujú pomoc, a to najmä v zmysle prístupu k dostupnej a kvalitnej starostlivosti. Týmto spôsobom sa zlepšuje kvalita života týchto osôb a znižuje sa ich sociálna izolácia. Pre mnoho jednotlivcov je tento príspevok nevyhnutný na zabezpečenie každodenných potrieb a na umožnenie im žiť s dôstojnosťou.
Existujú dva základné typy príspevkov:
Výška príspevku na sociálne služby závisí od viacerých faktorov, ako sú konkrétne potreby žiadateľa, typ sociálnej služby a lokalita, v ktorej sa služba poskytuje, a miera odkázanosti. Suma príspevku sa môže pohybovať od niekoľkých desiatok až po niekoľko stoviek eur mesačne. Súčasťou procesu žiadosti o príspevok je aj predloženie potrebnej dokumentácie, ako sú lekárske správy a dôkazy o príjmoch, ktoré potvrdzujú nárok na príspevok. Po schválení žiadosti je príspevok vyplácaný mesačne, pričom môže byť poskytovaný priamo poskytovateľovi sociálnych služieb.
Osobná asistencia je definovaná ako pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach, pri ktorých je podľa integrovaného posudku odkázaná na osobnú asistenciu. Osobná asistencia je riadená osobou so zdravotným postihnutím, ktorá si sama vyberá a zaškoľuje asistenta, uzatvára s ním zmluvu o výkone osobnej asistencie, určuje mu úlohy a sama ho aj vypláca. Ak ide o zdravotne postihnuté dieťa, tieto povinnosti plnia jeho rodičia. Štát poskytuje príspevok na financovanie asistenta (asistentov). Príspevok na osobnú asistenciu poberá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom nie je limitovaný jej príjmom.
Rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa zoznamu činností, ktoré si osoba s ŤZP nemôže vykonávať sama, a počtu hodín potrebných na ich vykonanie. Maximálny ročný rozsah je 7 300 hodín (20 hodín denne). Do rozsahu sa nezapočítava čas strávený v zariadení sociálnych služieb, pri zamestnaní alebo návšteve školy. Príspevok nemožno poskytovať osobe, ktorú opatruje rodinný príslušník alebo opatrovateľská služba.
Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie je 6,22 €. Príspevok vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách za predchádzajúci mesiac.
Osobná asistencia sa vykonáva na základe zmluvy, v ktorej si užívateľ a asistent určia činnosti, práva a povinnosti, výšku odmeny a spôsob ukončenia zmluvy. Zmluva môže byť uzatvorená na dobu neurčitú alebo určitú. Užívateľ môže uzatvoriť zmluvy s ľubovoľným počtom asistentov. Zmluvu je potrebné predložiť príslušnému úradu najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca po jej uzatvorení.
Z odmeny asistenta sa neplatia odvody na zdravotné poistenie (ak je asistent poistený z iného dôvodu, inak je poistencom štátu). Ak má asistent vykonávať osobnú asistenciu v rozsahu aspoň 140 hodín mesačne, je poistencom štátu aj na účely dôchodkového poistenia. Osobný asistent nie je povinne nemocensky poistený, poistený v nezamestnanosti a nevzťahuje sa naňho garančné a úrazové poistenie.
Výkon činnosti osobného asistenta nie je prekážkou pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak mesačná odmena nepresiahne sumu životného minima. Z odmeny asistenta sa platí daň z príjmu, preto je povinný zaregistrovať sa na daňovom úrade a podávať daňové priznanie.
Žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska.
Osobná asistencia je založená na medziľudskom vzťahu a dohode medzi užívateľom a asistentom. Užívateľ deleguje na asistenta tie činnosti, ktoré z dôvodu postihnutia nemôže vykonávať samostatne. Dôležité je, že užívateľ sám rozhoduje o tom, ktoré aktivity a akým spôsobom sa vykonávajú. Pomoc sa prispôsobuje individuálnym potrebám ľudí so zdravotným postihnutím.
Osobná asistencia umožňuje človeku s postihnutím prijať pomoc a riadiť ju doma alebo v prostredí, ktoré si sám zvolí. Vďaka tomu nie je odkázaný na život v špecializovaných zariadeniach. Osobná asistencia rozlišuje medzi pojmami „postihnutie“ a „choroba“. Označovať človeka s postihnutím za „chorého“ len na základe jeho postihnutia je nesprávne.
Pri výbere osobného asistenta je dôležité zistiť jeho motiváciu, fyzické a psychické predpoklady. Asistent by mal byť zdravý, šikovný, fyzicky zdatný, empatický, ochotný, láskavý, trpezlivý, prispôsobivý, zodpovedný a spoľahlivý. Dôležité je tiež zistiť si jeho časové možnosti.
Na výkon osobnej asistencie nie je potrebná žiadna špecifická kvalifikácia. Užívateľ sa musí školiť a vzdelávať vždy a svoje vedomosti a skúsenosti odovzdáva asistentovi, ktorého si školí sám podľa svojich potrieb.
Užívateľ by mal asistentovi poskytnúť informácie o poskytovaní pomoci a práci, ktorá ho čaká, zoznámiť ho s denným a týždenným programom, poučiť ho o spôsoboch a "technológiách" vykonávania asistencie a umožniť mu všetky činnosti si najskôr vyskúšať.
Vzťah medzi užívateľom a asistentom musí byť partnerský, rovnoprávny a rovnocenný. Užívateľ by nemal od asistenta chcieť viac, ako je schopný zvládnuť. Ak je užívateľ s asistentom nespokojný, je nutné sa rozísť (po zaistení náhrady) a jednať čestne, zdvorilo a otvorene.
Ideálne je mať najmenej dvoch asistentov, aby sa zabránilo ponorkovej chorobe, zaistila zastupiteľnosť a znížila únava asistentov. Je potrebné zaistiť nadväznosť služieb pri striedaní asistentov a plán práce (dopredu povedať asistentovi, čo bude užívateľ potrebovať).
Osobná asistencia dáva šancu na nezávislosť, samostatnosť a istotu v takom rozsahu, aký môže napodobniť iba málo iných foriem systematickej, každodennej pomoci. Súčasne znamená, že určité požiadavky sa kladú aj na užívateľa. Voľba medzi pasívnym odovzdaním sa do opatery druhých a možnosťou riadiť svoj vlastný život sám.
Klienti sa do útulku, ktorý je neziskovou organizáciou založenou obcou, umiestňujú na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Úhradu za poskytovanie sociálnej služby platí klient. Nakoľko právnická osoba založená obcou je verejným poskytovateľom sociálnej služby, na určenie úhrady sa vzťahuje regulácia pre verejných poskytovateľov. Sociálna služba, ktorá má nízkoprahový charakter, musí byť pre fyzickú osobu ľahko dostupná aj vzhľadom na výšku požadovanej úhrady. Obec, ktorá založila neziskovú organizáciu prevádzkujúcu útulok, je povinná túto službu spolufinancovať bez ohľadu na trvalý pobyt klientov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytuje na základe žiadosti obci finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie.
Odkázanosť na sociálnu službu v nízkoprahových zariadeniach a vo všeobecnosti pri sociálnych službách krízovej intervencie vzhľadom na ich povahu a účel a pri poskytovaní sociálneho poradenstva posudzuje priamo poskytovateľ sociálnej služby (sociálna práca s klientom je súčasťou každej sociálnej služby). VÚC sa má možnosť vopred dohodnúť s neverejným poskytovateľom o poskytovaní sociálnej služby vzhľadom na preukázateľný alebo predpokladaný oprávnený dopyt a následne uzavrieť zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby.
VÚC "objednáva" u poskytovateľov poskytovanie sociálnej služby klientom, ak ide o sociálnu službu, o ktorej odkázanosti sa nerozhoduje preukázateľným požiadaním budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby, ktoré môže byť realizované aj predbežne a rámcovo (napr. na určenú kapacitu ZSS, napr. nocľahárne) alebo aj na konkrétneho klienta alebo konkretizovaný počet klientov. Závisí to od povahy a účelu sociálnej služby a od dohody VÚC a neverejného poskytovateľa, ale aj od iných skutočností napr. reálnych potrieb daného regiónu - preukázateľného alebo predpokladaného dopytu po sociálnej službe, v závislosti od toho, či je daná sociálna služba nedostatková alebo úplne chýba.
Pri tomto type zariadenia klient nie je povinný podať žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo VÚC a preto klient žiada o poskytnutie tejto sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby priamo poskytovateľa (útulok). Poskytovateľ sociálnej služby má mať písomne vypracovaný transparentný a pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný postup pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a viesť dokumentáciu o procese začatia poskytovania sociálnej služby.
Ak si občan vybral neverejného poskytovateľa, ale obec/VÚC nepožiadal a nezazmluvnil tohto neverejného poskytovateľa na finančnú podporu poskytovania sociálnej služby občanovi z rozpočtu obce/VÚC, môže byť takáto sociálna služba poskytnutá týmto vybraným neverejným poskytovateľom len ako tzv. samoplatcovi. Ak dôjde k situácii, že obec/VÚC zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, neverejného poskytovateľa si vyberá klient, pričom ustanovenie § 8 odsek 5 neobmedzuje voľbu klienta určitým územím, napr. samosprávneho kraja, v ktorom má trvalý pobyt. Ak teda klient podá príslušnej obcí/VUC žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby u vybraného poskytovateľa, obec/VÚC je povinná požiadať tohto poskytovateľa o uzatvorenie zmluvy o poskytovanie sociálnej služby s jej občanom (žiadateľom). V takomto prípade, poskytuje obec/VÚC finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi aj vtedy, ak sa nachádza mimo jeho územia. Ak klient uzatvorí zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s ním zvoleným neverejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, bez podania žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby príslušnej obcí/VUC, táto nie je povinná poskytnúť finančné príspevky neverejnému poskytovateľovi, t.j. na poskytovanie sociálnej služby klientovi sa neprispieva z verejných prostriedkov.
Doručenie písomnej žiadosti zo strany fyzickej osoby, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, obci alebo vyššiemu územnému celku, v rozsahu ich pôsobnosti, podľa § 8 ods. 1 o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 a s ňou súvisiace preukázateľné požiadanie zo strany tejto obce alebo vyššieho územného celku konkrétneho touto fyzickou osobou vybraného neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby, a to podľa § 8 ods. 8 zákona o sociálnych službách, je právne významné aj na ochranu prijímateľa pred platením úhrady neprimeranej jeho príjmu a majetku ku dňu splatnosti tejto úhrady.
Obec je povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v obligatórnej pôsobnosti, a to v súlade s § 8 ods. 2 (t.j. ak je oprávnený dopyt zo strany cieľových skupín - fyzických osôb, ktoré sú odkázané na konkrétny druh sociálnej služby). To znamená, že obec nie je povinná sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. Pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnych služieb (t. j. aj zriaďovaní), obec vychádza z potrieb svojich obyvateľov vychádzajúcich aj z komunitného plánu sociálnych služieb v územnom obvode obce. V prípade, že v danej obci nie sú klienti, resp. požiadavky na príslušnú sociálnu službu, nie je potrebné danú sociálnu službu zriaďovať, poskytovať alebo zabezpečovať. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na VÚC.
Obec môže poskytovať sociálne služby, napríklad sociálne poradenstvo, nízkoprahové denné centrum prostredníctvom založenej právnickej osoby, alebo aj samostatne ako obec, napríklad v priestoroch denného centra (klubu dôchodcov). Zákon o sociálnych službách neurčuje, v akých konkrétnych priestoroch má byť sociálna služba poskytovaná ale v zásade, v rámci konania o zápis do registra poskytovateľov ustanovuje požiadavku preukázania právneho vzťahu k týmto priestorom a oprávnenosti ich užívania na určený účel, a to spolu s plnením súvisiacich hygienických podmienok v týchto priestoroch. Pokiaľ ide o základné sociálne poradenstvo, túto odbornú činnosť obec a VÚC poskytuje priamo ako svoju originálnu samosprávnu pôsobnosť orgánu verejnej moci a nie ako samostatnú odbornú činnosť, u ktorej sa na vznik oprávnenia ju poskytovať požaduje zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb vedeného príslušným VÚC; to znamená, že obec sa na výkon základného sociálneho poradenstva neregistruje.
#