
Strata zamestnania je náročná životná situácia, ktorá so sebou prináša finančnú neistotu. Našťastie, existuje systém dávok v nezamestnanosti, ktorý má občanom preklenúť toto obdobie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti, povinnostiach uchádzačov o zamestnanie a ďalších dôležitých aspektoch, ktoré by ste mali poznať.
Na to, aby občan mal nárok na dávku v nezamestnanosti, musí splniť niekoľko podmienok stanovených zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Medzi najdôležitejšie patrí:
Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti. Dôležité je splnenie podmienky predchádzajúceho poistenia v nezamestnanosti. Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu. Sociálna poisťovňa priznáva nárok na dávku v nezamestnanosti na základe splnenia zákonných podmienok a nie podľa toho, či zamestnanec dostal výpoveď alebo skončil pracovný pomer dohodou.
Úrad práce má právo vyradiť uchádzača z evidencie, ak nastane niektorá zo skutočností vymedzených v § 36 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti. Medzi najčastejšie dôvody patria:
Uchádzač o zamestnanie má voči úradu práce niekoľko povinností, ktorých plnenie je nevyhnutné pre udržanie evidencie a nároku na dávku v nezamestnanosti:
Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek a ročník 1960: Ako sa to dotýka mužov?
Počas evidencie na úrade práce je možné privyrobiť si na dohodu o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce. Výška odmeny za vykonávanú činnosť nesmie presiahnuť v úhrne 273,99 eur (suma platná do 30.6.2025). Dôležité je, že kópiu dohody je potrebné predložiť na úrade práce najneskôr deň pred jej začiatkom. Uchádzač však nemôže mať uzatvorenú dohodu so zamestnávateľom, u ktorého bol bezprostredne pred zaradením do evidencie v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy alebo na dohodu.
Ak občan SR pracoval v inom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „členský štát EÚ) a zárobkovú činnosť v tomto členskom štáte EÚ skončil, tak sa naňho vzťahujú aj Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia 883/2004 (ďalej len „koordinačné nariadenia EÚ). Nárok na dávku v nezamestnanosti sa podľa koordinačných nariadení EÚ prednostne uplatňuje v štáte EÚ, v ktorom bol občan naposledy zamestnaný. Ak by si občan uplatňoval nárok na dávku v nezamestnanosti až po návrate do SR, tak sa prísnejšie skúmajú viaceré podmienky súvisiace s väzbami na SR.
Výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z vymeriavacích základov zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období (posledné dva roky), z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov.
Dávka v nezamestnanosti sa podľa § 116 ZSP vypláca mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (poštovou poukážkou). Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla o priznaní dávky v nezamestnanosti poistencovi na obdobie 6 mesiacov, a to od 1. 6. Dávka v nezamestnanosti sa vypláca mesačne pozadu podľa rozhodnutia o priznaní dávky spôsobom, aký si poistenec zvolí priamo na tlačive Žiadosť o dávku v nezamestnanosti v časti D. Prednostne sa dávka vypláca na bankový účet uvedený v žiadosti o dávku. DVZ sa podľa § 108 ods. 2 ZSP zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. DVZ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podľa § 108 ods. 2 ZSP podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa ZSP alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je podľa § 108 ZSP obdobie 2 rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
Maximálna dávka v nezamestnanosti je limitovaná a od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Áno, maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022. Tým, ktorí dávky poberali pred 1.7.2022 sa výška dávky nemení.
Prečítajte si tiež: Všetko o odchode do dôchodku v 60. roku života
Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti. Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili. Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok. Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.
V súčasnosti je možné poberať dávky v nezamestnanosti aj pri dobrovoľne ukončenom pracovnom pomere, napríklad z dôvodu tzv. plánovanej „pracovnej prestávky“ (sabbatical). Na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania, nemá vplyv, či zamestnanec ukončil pracovný pomer dobrovoľne. Hlavnou podmienkou, ktorá sa posudzuje na získanie dávky v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní) a aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Zamestnanec úradu pri podávaní žiadosti poskytne občanovi informácie o podmienkach evidencie na úrade a poučí ho, že žiadosť o zaradenie je zároveň žiadosťou o dávku v nezamestnanosti, ktorú posudzuje, priznáva a vypláca Sociálna poisťovňa. o nástrojoch aktívnych opatrení na trhu práce (o vzdelávaní a príprave pre trh práce a príspevkoch napr.
Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Dĺžka podpory je maximálne pol roka. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.
Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej. Úrad práce vám tak môže naďalej pomáhať s hľadaním zamestnania, no už bez nároku na dávku v nezamestnanosti.
Prečítajte si tiež: Tabuľka dôchodkového veku žien
Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. V prípade, že odchádzate do „riadneho“ dôchodku , táto skutočnosť vás neovplyvní.
Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.