Odstupné a odchodné po ukončení pracovného pomeru a ich vplyv na zdravotné poistenie

Ukončenie pracovného pomeru je spojené s rôznymi právnymi a finančnými aspektmi, ktoré je potrebné zohľadniť. Medzi tieto aspekty patrí aj vyplatenie odstupného a odchodného, ak na ne zamestnanec má nárok. Tento článok sa zaoberá podmienkami poskytovania odstupného a odchodného, ich vplyvom na zdravotné poistenie a ďalšími dôležitými aspektmi, ktoré s tým súvisia.

Odstupné a odchodné: Rozdiel a podmienky nároku

Odstupné a odchodné predstavujú odlišné peňažné kompenzácie pre zamestnanca v súvislosti s ukončením pracovného pomeru. Podmienky poskytovania odstupného a odchodného sú upravené v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).

Odstupné

Odstupné je peňažná suma, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru za určitých podmienok. Povinnosť a podmienky poskytovania odstupného upravuje § 76 Zákonníka práce.

Dôvody pre poskytnutie odstupného:

Podľa § 63 zákonníka práce:

1. Ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene (napr. rozhodne o tom, že určitá pracovná pozícia bude k 29.2.2024 zrušená);
2. Ak zamestnanec stratí spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu v dôsledku pracovného úrazu, choroby z povolania alebo ohrozenia touto chorobou (napr. nemôže podľa posudku lekára manipulovať s ťažkými bremenami);

Je dôležité zdôrazniť, že ak výpoveď dáva zamestnanec, nárok na odstupné mu nevzniká. Zamestnancovi taktiež nezakladá nárok na odstupné, ak so zamestnávateľom ukončí pracovný pomer výpoveďou.

Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite

Výška odstupného:

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a dôvodu skončenia pracovného pomeru. Zákonník práce stanovuje minimálnu výšku odstupného, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytnúť. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytnúť aj vyššie odstupné, napr. vo vnútornom predpise, pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve. Nižšie odstupné, ako stanovuje zákon, nie je možné dohodnúť.

Výška odstupného v každom jednotlivom prípade závisí od týchto okolností:

• od toho, či bolo v pracovnej zmluve, v internom predpise či v kolektívnej zmluve dohodnuté vyššie, než zákonom garantované odstupné (nižšie odstupné naopak nie je možné dohodnúť), prípadne dobrovoľné odstupné v ľubovoľnej výške;
• od toho, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca;
• od toho, či sa pracovný pomer končí vzájomnou dohodou alebo jednostrannou výpoveďou zamestnávateľa;
• od toho, aký je dôvod skončenia pracovného pomeru.

Príklad:

Ak zamestnávateľ so zamestnancom ukončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, zamestnancovi patrí odstupné vo výške najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná lehota podľa § 62 ZP.

Takto stanovené odstupné je najnižšie možné, zamestnávateľ môže v internom predpise, pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve určiť aj vyššie odstupné.

Odchodné

Odchodné je peňažná suma, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok. Odchodné je možné poskytnúť len jedenkrát.

Prečítajte si tiež: Odchod do starobného dôchodku a nároky

Podmienky nároku na odchodné:

Aby zamestnancovi vznikol nárok na odchodné podľa § 76a ods. musí ísť o prvé skončenie pracovného pomeru po tom, ako zamestnancovi vznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, t. j.

Zákonník práce stanovuje, že ak sa pracovný pomer zamestnanca končí prvýkrát (u toho zamestnávateľa, kde dochádza k prvému skončeniu pracovného po vzniku nároku na dôchodok), pričom daný zamestnanec odchádza do riadneho či predčasného dôchodku alebo do invalidného dôchodku (pri poklese pracovnej schopnosti o viac ako 70 %), patrí mu odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Zamestnávateľ môže zároveň rozhodnúť, napr. vo vnútornom predpise, že odchodné bude vyššie.

Výška odchodného:

Výška odchodného je najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ môže zároveň rozhodnúť, napr. vo vnútornom predpise, že odchodné bude vyššie.

Dôležité upozornenie: Odstupné a odchodné sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnanec môže mať nárok na obe tieto peňažné kompenzácie.

Zdravotné poistenie a odvody z odstupného a odchodného

Odstupné a odchodné patria medzi príjmy zamestnanca zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, platí to aj v prípade, ak je odstupné vyplatené zamestnancovi na základe rozhodnutia súdu. To znamená, že podliehajú dani z príjmov a odvodom na zdravotné a sociálne poistenie.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o odchodnom

Zdravotné poistenie:

Ak sú zamestnancovi odstupné a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku poskytnuté pri skončení pracovného pomeru, sú spolu s ostatným zdaniteľným príjmom súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 13 ods. 1 aj vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 13 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z.

Povinnosť platenia preddavkov na zdravotné poistenie vzniká aj pri poskytnutí príjmu po skončení pracovného pomeru, pretože ide o príjem vyplývajúci z ukončeného právneho vzťahu. Ak sú zamestnancovi odstupné a náhrada mzdy poskytnuté po skončení pracovného pomeru, preddavky na poistné sa platia v mesiaci ich zúčtovania, a to pri zohľadnení maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.

Na účely zdravotného poistenia je potrebné zamestnanca znovu prihlásiť do príslušnej zdravotnej poisťovne na posledný deň mesiaca, za ktorý bude príjem zúčtovaný, t. j. na 30. 9. 2012 a v tomto mesiaci ho uviesť aj do Výkazu preddavkov na poistné.

Sociálne poistenie:

Ak sú zamestnancovi odstupné a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku poskytnuté pri skončení pracovného pomeru, t. j. zúčtované za posledný kalendárny mesiac trvania povinného sociálneho poistenia a vyplatené v najbližšom výplatnom termíne, sú spolu s ostatným zdaniteľným príjmom súčasťou vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Ak sú zamestnancovi odstupné a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku poskytnuté až po skončení pracovného pomeru, t. j. zúčtované a vyplatené po zániku povinného sociálneho poistenia, tento príjem je vymeriavacím základom zamestnanca podľa § 139b ods. 1 zákona, a to v pomernej časti pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku. Takto stanovený vymeriavací základ zamestnanca je zároveň vymeriavacím základom zamestnávateľa.

Na účely sociálneho poistenia nie je potrebné zamestnanca znova prihlásiť do Sociálnej poisťovne. Prepočet vymeriavacích základov a poistného sa vykáže vo Výkaze poistného a príspevkov.

Zdaňovanie:

Na účely zdanenia príjmu zo závislej činnosti je zamestnávateľ povinný poskytnuté odstupné a odchodné zdaniť preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Ak sú odstupné a odchodné zamestnancovi poskytnuté pri skončení pracovného pomeru spolu s poslednou mzdou, sú súčasťou úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca v príslušnom mesiaci.

Príklady:## Príklad č. 1:

Zamestnanec skončil pracovný pomer dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa 31. 8. 2012 s nárokom na odstupné vo výške 2 priemerných mesačných zárobkov. Odstupné vo výške 1 465,40 eura a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 356,90 eura mu boli poskytnuté s augustovou výplatou, ktorá bola vo výške 682,50 eura.

Príklad č. 2:

Zamestnanec skončil pracovný pomer dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce 31. 7. 2012. Odstupné vo výške 3 024 eur mu bolo poskytnuté až v septembrovej výplate. Na účely zdravotného poistenia je potrebné zamestnanca znovu prihlásiť do príslušnej zdravotnej poisťovne na posledný deň mesiaca, za ktorý bude príjem zúčtovaný, t. j. na 30. 9. 2012 a v tomto mesiaci ho uviesť aj do Výkazu preddavkov na poistné. Na účely sociálneho poistenia nie je potrebné zamestnanca znova prihlásiť do Sociálnej poisťovne. Prepočet vymeriavacích základov a poistného sa vykáže vo Výkaze poistného a príspevkov. Odstupné sa rozpočíta na 7 mesiacov trvania povinného poistenia, mesačne v pomernej výške 432 eur.

Ďalšie dôležité informácie

• Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni: Pokiaľ zamestnávate aspoň jedného poistenca VšZP, máte povinnosť do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru registrovať sa ako platiteľ poistného. Od 1. 1. 2021 máte povinnosť komunikovať s nami elektronickou formou. Zasielanie mesačných výkazov, hromadných oznámení alebo nahlásenie iných zmien platiteľa poistného realizujete prostredníctvom ePobočky. Od 1. 1. 2021 máte povinnosť hlásiť zmenu platiteľa u poistencov do zdravotnej poisťovne výlučne elektronicky.
• Odvody z dohôd: Od 1. 1. 2013 platíte odvody na zdravotné poistenie aj z dohôd o pracovnej činnosti a z dohôd o vykonaní práce.
• Minimálny preddavok: Minimálny preddavok zamestnanec 5 % (14,20 eur) , zamestnávateľ 11 % (31,25 eur) zo sumy životného minima. Minimálny preddavok spolu 45,45 eur.
• Príjmy z dividend: 2Príjmy z dividend oznamuje poistenec na tlačive "Oznámenie o príjmoch", z ktorých sa preddavky neplatia.

tags: #odchodne #po #ukonceni #pracovneho #pomeru #a