Ako sa orientovať v oddlžení: Sprievodca pre správcov bytových domov

Konkurzné (insolvenčné) právo je samostatný právny odbor, ktorý sa zaoberá kolektívnym uspokojovaním pohľadávok speňažovaním majetku dlžníka (úpadcu). Pre správcov bytových domov a spoločenstvá vlastníkov bytov je dôležité najmä vtedy, ak je dlžník vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru a podlieha zákonu č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (bytový zákon). Vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka sa týka správcu bytového domu aj vtedy, ak je dlžníkom podnikateľský subjekt, s ktorým je správca v obchodnom styku.

Pojem „osobný bankrot“ vznikol s cieľom uľahčiť pochopenie konkurzu, ktorý zahŕňa práva, povinnosti, obmedzenia majetku a procesné postupy upravené samostatným zákonom a vyhláškami. Jednoducho povedané, ide o likvidáciu majetku osôb, ktoré majú viac záväzkov ako majetku. Likvidácia tu znamená úplnú likvidáciu majetku, čo odlišuje konkurz od exekúcie, kde sa pohľadávka uspokojuje len z určitého majetku určitým spôsobom, napríklad zrážkami zo mzdy. V konkurze sa predáva celý majetok dlžníka a získané peniaze sa rozdelia medzi veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky.

Právna úprava konkurzu je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) a jeho novele č. 377/2016 Z. z. z roku 2016, ktorá od 1. marca 2017 zaviedla benevolentnejší osobný bankrot. Vláda Slovenskej republiky považovala predchádzajúcu právnu úpravu za nedostatočnú a zmena bola prejavom vážneho ekonomicko-sociálneho problému.

Nová úprava oddlženia

Rozdiel medzi starou a novou úpravou oddlženia (osobným bankrotom) spočíva v momente, kedy je dlžník (úpadca) zbavený dlhov. Podľa starej úpravy mohol byť dlžník zbavený dlhov až v druhom konaní po ukončení predtým vyhláseného konkurzu. Nová úprava zbavuje dlžníka dlhov hneď na začiatku konkurzu. Rozdiely sú aj v poplatkoch a ďalších veciach, ktoré nie sú pre tento článok podstatné.

Platobná neschopnosť ako podmienka konkurzu

Jedným z nevyhnutných predpokladov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu je jeho platobná neschopnosť. Podľa § 3 ods. 2 ZKR je právnická osoba platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

Prečítajte si tiež: Oddlženie Dlžníka

Dvojaký režim konkurzu

Dôležité je poukázať na dvojaký režim konkurzu podľa zákona. Osobný bankrot je len určitý typ konkurzu. Tento pojem bol zavedený pre ľahšie pochopenie a rozlišovanie medzi typmi konkurzov, ale v praxi sa skôr používa pojem oddlženie. Zákon však pojem osobný bankrot nepozná a používa pojem oddlženie, čo je obsahovo identické.

Návrh na vyhlásenie konkurzu možno podať podľa druhej časti zákona (tzv. pravý konkurz) alebo podľa štvrtej časti zákona (oddlženie osoby). Medzi týmito konkurzmi sú rozdiely. Najdôležitejší je, že podľa štvrtej časti zákona možno vyhlásiť konkurz len na majetok fyzickej osoby, bez ohľadu na to, či je podnikateľom alebo nie, zatiaľ čo podľa druhej časti zákona možno vyhlásiť konkurz aj na majetok právnickej osoby.

Oddlženie má aj špecifickú formu, tzv. splátkový kalendár, ktorý chráni dlžníka pred veriteľmi počas plnenia súdom schváleného splátkového kalendára. Táto forma oddlženia sa však využíva len minimálne.

Informácia o tom, či je konkurz vyhlásený podľa druhej alebo štvrtej časti ZKR, je uvedená v uznesení súdu.

Oddlženie fyzickej osoby

Oddlženie fyzickej osoby je možné len vtedy, ak sa dlžník (fyzická osoba) tak sám rozhodne. Môže to urobiť, ak sa mu to oplatí, teda ak tým skôr získa, než stratí. Môže to robiť z osobných dôvodov, aby sa zbavil dlhov a začal odznova, alebo preto, že už nemá čo stratiť. Niektorí ľudia však tieto inštitúty zneužívajú a tešia sa, kedy budú zbavení dlhov.

Prečítajte si tiež: Dlžníci a oddlženie na Slovensku

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii myslí aj na takéto prípady a v § 166 ods. 3 uvádza, že dlžník sa môže opätovne domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po desiatich rokoch od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.

Správca bytového domu nemá možnosť podať návrh na vyhlásenie osobného bankrotu, a preto sa nemôže zaoberať tým, či je preňho výhodné takýto návrh podať a kedy. Osobný bankrot treba prijať ako zákonný inštitút a nakladať s ním podľa najlepšieho uváženia. Dôležitý je moment jeho vyhlásenia a čas, kedy sa tak stalo, bez ohľadu na to, či ide o pravý konkurz alebo o oddlženie.

V obidvoch prípadoch si musí každý veriteľ prihlásiť svoju pohľadávku do konania v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Informácie o konkurze sú verejne dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Správca si musí zabezpečiť sledovanie osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky, v Obchodnom vestníku v časti „konkurzy a reštrukturalizácie“, a v prípade pozitívnej lustrácie si v zákonnej lehote prihlási svoju pohľadávku.

Väčšina bytových družstiev a správcov používa softvér, ktorý sleduje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Obchodnom vestníku a automaticky informuje správcu o vyhlásení konkurzu na majetok osoby alebo o akejkoľvek zmene v procese konkurzu.

Informačná povinnosť správcu konkurznej podstaty

V prípade vyhlásenia konkurzu formou oddlženia má správca bytového domu výhodnejšie postavenie ako iní veritelia. Zákon totiž priamo určuje informačnú povinnosť pre správcu konkurznej podstaty v § 167l ods. 4 ZKR, ktorý je povinný písomne informovať každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou, ako aj správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, že bol vyhlásený konkurz.

Prečítajte si tiež: Dôsledky Oddlženia

Dôvodová správa k tomuto zneniu zákona neuvádza dôvod zakotvenia tejto informačnej povinnosti. Tento krok je však pozitívny, pretože správca bytového domu a spoločenstvo už nemusia lustrovať osoby v Obchodnom vestníku. Je však potrebné pamätať na to, že informačná povinnosť sa vzťahuje len na konkurzy vyhlásené podľa štvrtej časti zákona. Ak ide o konkurz podľa druhej časti zákona, správca konkurznej podstaty takúto povinnosť nemá.

Zákonodarca nedomyslel situáciu, ak dlžník neuvedie informáciu o správcovi bytového domu v návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Návrh na vyhlásenie konkurzu zo strany vlastníkov bytov

Ak ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov evidujú na dlžníka neuhradené zálohové platby podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, môžu svoj dlh riešiť aj podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžníkom právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, a len podľa druhej časti ZKR. Ak je vlastníkom nehnuteľnosti v bytovom dome fyzická osoba nepodnikateľ, ostatní vlastníci nemôžu aktívne podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Prihlásenie pohľadávky

Pohľadávku je potrebné prihlásiť v zákonnej lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Táto lehota platí pre oba typy konkurzov. Ak správca túto lehotu zmešká, nastupuje duálny režim v závislosti od toho, podľa akej časti ZKR je konkurz vyhlásený.

Ak je vyhlásený konkurz podľa druhej časti ZKR a prihláška je doručená po lehote, správca stráca hlasovacie práva v konkurze a zabezpečovacie právo podľa § 15 bytového zákona zaniká. Ak je konkurz vyhlásený podľa štvrtej časti ZKR, jediným negatívnym následkom je zánik možnosti výkonu hlasovacích práv v priebehu konkurzu. Hlasovacie práva umožňujú podieľať sa na procesnom postupe v konkurze a ich počet závisí od výšky pohľadávky. V oddlžení teda zabezpečenie pohľadávky nezaniká ani v prípade, ak je pohľadávka prihlásená po uplynutí lehoty.

Podľa § 167k ZKR „Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu vtedy, ak sa prihlási prednostný zabezpečený veriteľ“. Zaťažený majetok je majetok zaťažený zákonným záložným právom podľa § 15 bytového zákona.

Vlastníci bytov a nebytových priestorov majú prednostné postavenie podľa § 15 bytového zákona, čo je základ pre aplikovanie znenia § 167k ods. 3 ZKR, podľa ktorého „Ak prednostný zabezpečený veriteľ alebo neskorší zabezpečený veriteľ, ktorého uspokojenie možno predpokladať zo zaťaženého majetku, pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu. Ak tým zabezpečený veriteľ zmarí už oznámený proces speňaženia zaťaženého majetku správcom, je povinný uhradiť správcovi paušálnu odmenu a do konkurznej podstaty náklady, ktoré v súvislosti s tým vznikli“.

Nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka

Pri vyhlásení konkurzu vo forme osobného bankrotu je dôležité nespoliehať sa na skutočnosť, že dlžník je vlastníkom nehnuteľnosti a z toho dôvodu by mohol byť správca bytového domu uspokojovaný v prípadnej dražbe.

Novela ZKR č. 377/2016 Z. z. zaviedla tzv. nepostihnuteľnú hodnotu obydlia dlžníka. Podľa § 166d ods. 1 ZKR sa pod týmto pojmom rozumie „časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Ak je obydlie dlžníka v podielovom spoluvlastníctve, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je časť hodnoty spoluvlastníckeho podielu dlžníka k jeho obydliu. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva má každý z bezpodielových spoluvlastníkov právo na nepostihnuteľnú hodnotu obydlia“.

Nariadením vlády č. 45/2017 Z. z. sa výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia určila na sumu 10 000 eur. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov je táto suma až 20 000 eur. Ak je dlžník výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1:1 a hodnota bytu je 38 000 eur, konkurzu nebude podliehať hodnota obydlia vo výške 10 000 eur a táto suma bude dlžníkovi po dražbe pripísaná na špeciálny účet.

Pre správcov bytových domov je dôležité ustanovenie § 166d ods. 3 ZKR, podľa ktorého „ak je obydlie dlžníka zaťažené zabezpečovacím právom, zabezpečovacie právo má prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka“. Vzhľadom na znenie § 15 bytového zákona o zákonnom záložnom práve bude správca bytového domu uspokojovaný aj zo sumy, ktorá by inak bola určená pre dlžníka.

Budúce nedoplatky

Konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu. Otázkou sú budúce nedoplatky, ktoré vznikajú v priebehu konkurzu. Duálny režim konkurzov je viditeľný aj tu. Konkurz podľa druhej časti ZKR počíta s možnosťou prihlásenia aj budúcich pohľadávok a je na správcovi, či si tieto pohľadávky prihlási alebo nie. Konkurz podľa štvrtej časti ZKR s touto možnosťou nepočíta z dôvodu striktnej úpravy majetku, ktorý tvorí konkurznú podstatu. Nemôže do nej patriť budúci majetok dlžníka a speňažuje sa len majetok patriaci dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu. Ak si správca v oddlžení (osobnom bankrote) prihlási budúcu pohľadávku, správca s ňou v rozvrhu speňaženého majetku nemôže počítať. V konkurze podľa druhej časti ZKR je možné prihlásiť ako zabezpečovacie právo k pohľadávke podľa § 15 bytového zákona, tak aj budúce pohľadávky.

Zmeny v daňovom poriadku

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. Zmenou má prejsť hodnotenie daňových subjektov, tzv. index daňovej spoľahlivosti. Daňové subjekty, ktoré budú zodpovedne pristupovať k svojim daňovým povinnostiam (napr. včasné podávanie daňových priznaní a platenie dane), budú odmeňované benefitmi. V neposlednom rade na skvalitnenie výberu daní a očistenie podnikateľského prostredia prispeje aj vylúčenie daňovo nespoľahlivých osôb.

S cieľom znižovania administratívnej záťaže sa rušia osvedčenia o registrácii tzv. kartičky. Predkladanou novelou sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Nosným opatrením návrhu zákona je zavedenie povinnosti pre nových aj existujúcich platiteľov dane oznamovať Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré používajú na vykonávanie ekonomickej činnosti, ktorá je predmetom DPH.

tags: #oddlzenie #dovodova #sprava #vzor