
Odlženie, často označované ako osobný bankrot, je proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám so značnými dlhmi zbaviť sa ich. Tento článok sa zameriava na podmienky oddlženia fyzickej osoby, obzvlášť s dôrazom na situáciu, keď dlžník vlastní rodinný dom. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, od právneho rámca až po praktické aspekty a možné dôsledky.
Oddlženie je upravené zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Štvrtá časť tohto zákona, s rovnomenným názvom "Oddlženie," definuje podmienky a postupy pre osobný bankrot. Je dôležité si uvedomiť, že hoci sa bežne používa termín "osobný bankrot," zákon tento pojem nepoužíva.
Na to, aby fyzická osoba mohla požiadať o oddlženie, musí spĺňať niekoľko základných podmienok:
Platobná neschopnosť: Dlžník musí byť v úpadku, čo znamená, že je platobne neschopný. Platobná neschopnosť nastáva, keď dlžník nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky voči viacerým veriteľom dlhšie ako 180 dní.
Exekučné konanie: Voči dlžníkovi musí byť vedené exekučné konanie. Aktuálne stačí, ak ste v úpadku a máte aspoň jednu exekúciu vedenú voči Vám, bez ohľadu na jej dĺžku trvania.
Prečítajte si tiež: Oddlženie Dlžníka
Poctivý zámer: Dlžník musí mať poctivý zámer vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Súd skúma, či dlžník nekoná účelovo s cieľom vyhnúť sa plateniu dlhov.
Centrum hlavných záujmov: Dlžník musí mať centrum hlavných záujmov v Slovenskej republike. To znamená, že tu musí mať svoje obvyklé bydlisko a vykonávať svoju činnosť.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ponúka dve formy oddlženia:
Konkurz: Pri konkurze sa celý majetok dlžníka predá a výťažok sa rozdelí medzi veriteľov. Táto forma je vhodná pre dlžníkov, ktorí nemajú významný majetok a ich príjmy sú nízke.
Splátkový kalendár: Pri splátkovom kalendári si dlžník ponecháva svoj majetok, ale je povinný splácať dlhy podľa súdom určeného splátkového kalendára. Táto forma je vhodná pre dlžníkov, ktorí majú pravidelný príjem a sú schopní splácať svoje dlhy v priebehu niekoľkých rokov.
Prečítajte si tiež: Dlžníci a oddlženie na Slovensku
Ak dlžník vlastní rodinný dom, situácia sa stáva komplikovanejšou. Pri konkurze sa rodinný dom spravidla predáva, aby sa z výťažku uspokojili veritelia. Avšak, zákon chráni dlžníka a jeho rodinu prostredníctvom tzv. nepostihnuteľnej hodnoty obydlia.
Nepostihnuteľná hodnota obydlia je suma peňazí, ktorá dlžníkovi zostane po predaji rodinného domu v konkurze. Táto suma je určená na zabezpečenie základného bývania pre dlžníka a jeho rodinu. V súčasnosti je nepostihnuteľná hodnota obydlia stanovená na 10 000 EUR pre každého z manželov.
V niektorých prípadoch je možné sa vyhnúť predaju rodinného domu v konkurze. Dlžník môže napríklad:
V zmysle zákona je možné podať návrh na oddlženie len prostredníctvom Centra právnej pomoci alebo advokáta, ktorého určí Centrum. Žiaden iný subjekt nie je oprávnený podať za dlžníka návrh na oddlženie. Treba si dávať pozor na rôzne osoby a spoločnosti, ktoré sľubujú dlžníkovi vybavenie oddlženia. Zákon im v procese oddlženia neumožňuje, aby za dlžníka podali návrh na súd na vyhlásenie konkurzu, resp. určenie splátkového kalendára. Jediný, kto má oprávnenie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo určenie splátkového kalendára na príslušný súd je Centrum právnej pomoci. Všetky žiadosti, aj tie, ktoré sa vypíšu u tzv. oddlžovacích spoločností, musia prejsť kontrolou cez Centrum právnej pomoci.
Oddlženie má významné dôsledky pre dlžníka:
Prečítajte si tiež: Riešenie finančných ťažkostí
Rezort spravodlivosti chystá zmeny v osobných bankrotoch. Jednou z nich je napr. to, že sa v ZKR majú explicitne ustanoviť niektoré pohľadávky, ktoré sa ani po oddlžení dlžníka nestanú voči nemu nevymáhateľnými v plnej výške tak, ako je to za súčasnej právnej úpravy. V súčasnosti sa totiž ukončením procesu osobného bankrotu všetky predchádzajúce dlhy fyzickej osoby stávajú nevymáhateľné. Podľa navrhovanej novely sa niektoré predchádzajúce dlhy fyzickej osoby nestanú nevymáhateľné - má isť napr. o pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví či o pohľadávku spočívajúcu v uloženom peňažnom treste. Podľa navrhovateľa totiž pri týchto pohľadávkach neexistuje žiadny dôvod takéto pohľadávky odpúšťať. Práve pohľadávky maloletého dieťaťa na výživnom sú pritom pomerne častým predmetom aj súdnych exekúcií, pričom v niektorých prípadoch dlžníci tieto pohľadávky neplatia práve pre nedostatok majetku. Veľmi pozitívne ale možno vnímať navrhované ustanovenie ZKR, podľa ktorého sa bude môcť dlžník domáhať oddlženia len raz za 10 rokov. A ako tretiu najväčšiu navrhovanú zmenu možno uviesť zavedenie novej alternatívy (1.) fázy procesu osobného bankrotu, ktorým je v súčasnosti len konkurz. Návrh novely obsahuje zavedenie novej alternatívy tejto prvej fáze osobného bankrotu nazvanou ako splátkový kalendár. Táto alternatíva spočíva v tom, že dlžník si ponechá časť majetku (v prípade konkurzu sa speňažuje celý majetok) ale bude povinný v stanovenom období vyplácať súdom určenú sumu. Napríklad súd môže určiť, že dlžník bude povinný zaplatiť 30%. Zvyšných 70% príslušného dlhu sa po ukončení osobného bankrotu stane nevymáhateľným. Okrem uvedených príkladov najvýznamnejších zmien je potrebné uviesť, že navrhovateľ novely navrhuje upraviť aj základné podmienky pre začatie procesu osobného bankrotu (napr.